Kým hodíme kameňom do rodičov neočkovaných detí… 7)
Ako siedmy uverejňujeme list mamy Jany.

Dlho sme sa snažili o dieťa. Boli to tri roky plné vyšetrení – operácia, lieky, ultrazvuky, testy, očakávania, sklamania. Dieťa si nás nakoniec našlo a v januári 2011 sa nám narodila prvá dcéra Janka. Po týždni sme šli na prvé očkovanie (vtedy sa ešte očkovalo proti tuberkulóze)…

Vo výťahu sme stretli primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Veľmi ma prekvapilo, keď povedal, že on by to nedával dieťaťu pichať. No ale čo, očkovanie je predsa povinné, prospešné… Dcérku sme dali zaočkovať. Ani sme nerozmýšľali, že nedáme. Skôr som uvažovala, ktoré očkovanie jej ešte dám naviac. Ranka jej zahnisala, ale bolo to v poriadku. V 3. mesiaci sme mali prvé kolo hexavakcíny + Synflorixu. Všetko bolo v poriadku. Zvýšená teplota, nechutenstvo, zhoršený spánok, ale inak o. k. V 5. mesiaci sme mali ísť na druhé očkovanie, ale Janka ochorela a brala antibiotiká. Keďže sme chceli začať plávať, doktorka povedala, že potvrdenie nám vystaví až po druhom očkovaní. No a milá pani doktorka nám Janku zaočkovala len pár dní po doužívaní antibiotík. Telíčko ešte asi bolo oslabené po chorobe, ale „včeličku“ predsa treba rýchlo dať.

Po tomto kole očkovania Janka prestala jesť, prestala sa smiať, prestala džavotať, zle spala, horúčka dosiahla 40 ˚C. A deň po tomto sme si všimli, že dcérka je ako bábika. Ležala, nemala o nič záujem. A nepoužívala jednu ruku. Vôbec. No, zľakli sme sa. Lekárke sme to nahlásili. Tá to však ako nežiaduci účinok očkovania razantne odmietla, ale teda že nás pošle na neurológiu.

O tri mesiace… Cvičili sme, plávali sme. Intenzívne 2-krát týždenne. Po 3 mesiacoch to už bolo v podstate dobré. Neurologička to uzavrela ako možnú postvakcinačnú reakciu s odporúčaním očkovať ďalej. Doktorka, samozrejme, trvala na očkovaní a ak sa bojíme, môžeme ísť očkovať do centra pre rizikové deti a dať sedáciu Diazepamom.

S mužom sme sa však rozhodli, že nebudeme ďalej riskovať a hrať túto ich ruskú ruletu. Skončili sme, samozrejme, nahlásení na RÚVZ. Ego pani doktorky to nezvládlo. Ona za 30-ročnú prax predsa nezažila žiadne vážnejšie nežiaduce účinky. Oni vlastne neexistujú, len teplota a začervenanie. Ja sa som len precitlivená mama.

Dnes máme tri deti. Dve sú úplne neočkované. Jednoducho sa bojím viac toho, čo sa môže stať po očkovaní, než chorôb proti ktorým sa očkuje. Čuduj sa svete, sú to najmenej choré deti v škole a v škôlke. Nehovorím, že vôbec nikdy nesoplia alebo nemajú teplotu. Ale po 2 až 3 dňoch sú v poriadku. Aj bez nekonečných antibiotík. 5-ročná antibiotiká ešte nemala, 7-ročná ich mala naposledy, keď mala v 6. mesiacoch po kiahňach zápal obličiek, teda antibiotiká neužívala 6 rokov. Táto spoločnosť nás považuje za čarodejnice. Ale my sme len obyčajní milujúci rodičia, ktorí chcú pre deti to najlepšie.

Jana z Považskej Bystrice

Ilustračné foto 123rf.com

Skutočne vieme, kto sú tí antivax rodičia? Sú to naozaj len hlúpe bio matky, ktoré počúvajú iba Google doktora? Prinášame vám možnosť spoznať ich, oboznámiť sa s tým, čo týchto rodičov viedlo k odmietaniu očkovania.

V súvislosti s novelou zákona č. 355/2007, ktorá navrhuje zakázať prijímanie neočkovaných detí do škôlok, nám do redakcie prúdia reakcie od rodičov. Áno, od rodičov neočkovaných detí – mladších, ktorých by sa úprava zákona dotkla, no i tých starších, ktorých príbehy tiež chcú rodičia zverejniť. Možno by ste ich mnohí nazvali antivaxermi, ktorí úmyselne ohrozujú vlastné i tie cudzie deti – vaše zaočkované deti alebo deti, ktoré nemohli byť očkované pre kontraindikáciu. Kým tak spravíte, prečítajte si ich príbehy, ktoré nám adresovali s prosbou o sprostredkovanie verejnosti. A možno, keď si ich prečítate, tak zistíte, že konajú len tak ako vy. Chránia svoje dieťa. Síce inak ako vy, ktorých životná skúsenosť nepriviedla k otázke, či môže očkovanie uškodiť… Čítajte a premýšľajte, po kom to vlastne naša väčšinová spoločnosť hádže kameňom… Pretože život je už taký, že sa človek ani nenazdá a tiež sa môže ocitnúť v situácii, ktorá z neho spraví terč kameňovania… Kameňovania za to, že chce chrániť vlastné dieťa…

Príbeh č. 1 Diabetes mellitus 1. typu
Príbeh č. 2 Epileptické záchvaty po očkovaní
Príbeh č. 3 Ekzém od narodenia
Príbeh č. 4 Poruchy imunity
Príbeh č. 5: Hypotonicko-hyporesponzívna epizóda a nešpecifická reakcia po očkovaní
Príbeh č. 6: Bližšie neurčená porucha zrážania krvi

Pozn. redakcie: Všetky uverejnené listy nám rodičia zaslali aj s priezviskom. Priezviská rodičov však nezverejňujeme. Od niektorých rodičov máme súhlas na poskytnutie plných mien v komunikácii s čelnými predstaviteľmi nášho štátu v otázke neprijímania neočkovaných detí do materských škôl. Mnohí z nich tieto listy už posielali poslancom NR SR v súvislosti s novelou zákona č. 355/2007.