Skutočne vieme, kto sú tí antivax rodičia? Sú to naozaj len hlúpe bio matky, ktoré počúvajú iba Google doktora? Prinášame vám možnosť spoznať ich, oboznámiť sa s tým, čo týchto rodičov viedlo k odmietaniu očkovania.
V súvislosti s novelou zákona č. 355/2007, ktorá navrhuje zakázať prijímanie neočkovaných detí do škôlok nám do redakcie prúdia reakcie od rodičov. Áno, od rodičov neočkovaných detí. Možno by ste ich mnohí nazvali antivaxermi, ktorí úmyselne ohrozujú vlastné i tie cudzie deti – vaše zaočkované deti alebo deti, ktoré nemohli byť očkované pre kontraindikáciu. Kým tak spravíte, prečítajte si ich príbehy, ktoré nám adresovali s prosbou o sprostredkovanie verejnosti. A možno, keď si ich prečítate, tak zistíte, že konajú len tak ako vy. Chránia svoje dieťa. Síce inak ako vy, ktorých životná skúsenosť nepriviedla k otázke, či môže očkovanie uškodiť… Čítajte a premýšľajte, po kom to vlastne naša väčšinová spoločnosť hádže kameňom… Pretože život je už taký, že sa človek ani nenazdá a tiež sa môže ocitnúť v situácii, ktorá z neho spraví terč kameňovania… Kameňovania za to, že chce chrániť vlastné dieťa…
Ako prvý uverejňujeme list dia mamy Nely.
VÁŽENÍ PÁNI INKVIZÍTORI, NECHAJTE NÁS, PROSÍM, ŽIŤ.
VEĎ TU NEJDE O VAŠE OČKOVANÉ DETI, ALE O NAŠE CHORÉ OČKOVANÉ DETI
Priznám sa, že tému očkovania mám už v sebe uzavretú a vyriešenú, keďže ťažké roky rozhodovania máme už s manželom za sebou. A verte mi, že rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň a nie je výsledkom nášho rozmaru a ani doktora Googla.
Nenecháva ma však chladnou to, čo sa teraz deje v súvislosti so zákazom prijímania neočkovaných detí do škôlok. Snažím sa to ignorovať a jednou z možností, ktorá tomu môže pomôcť je odísť zo sociálnych sietí. Verte mi, tisíckrát som to chcela urobiť, ale neurobím to, lebo ten zatracovaný Facebook, resp. naša komunita dia rodičov na ňom je pre mňa najcennejším zdrojom informácií pri celoživotnom ochorení môjho dieťaťa. Nebyť tejto našej dia komunity na tejto sociálnej sieti naša kompenzácia diabetu je síce uspokojivá z pohľadu detskej diabetológie na Slovensku, ale určite nie z hľadiska dlhodobej perspektívy môjho dieťaťa a nás, náročných rodičov. A čo je najviac, už viac ako tri roky sa moje dieťa nepichá do prsta, keď si potrebuje odmerať glykémiu, ale má odberové pero z alternatívnych miest, ktoré sme objavili vďaka tejto našej dia komunite.
Ale o inom chcem písať…
Priznám sa, že ma prepadáva totálna bezmocnosť pri tomto hone na čarodejnice. Vážení páni inkvizítori, nechajte nás prosím žiť. Veď tu nejde o vaše očkované deti, ale o naše choré očkované deti, ktoré majú zatiaľ len jedno autoimunitné ochorenie a zúfalú snahu ochrániť si ďalšie dieťa/deti, ktoré je/sú zdravé.
Áno, viem, diabetes mellitus 1. typu u malých detí je síce na Slovensku na alarmujúcom vzostupe, ale každý pediater a diabetológ vám bude tvrdiť, že to s očkovaním nesúvisí. Vždy sa pýtam, na základe akých dôkazov to tvrdia??? Neexistuje jediná štúdia, ktorá by porovnávala neočkované a očkované deti, a potvrdzovala toto tvrdenie.
Tak si dovolím uviesť svoj malý súkromný prieskum: Za osem rokov (mimochodom, vtedy sa na Slovensku začalo očkovať hexavakcínou!) sa zdvojnásobil počet novodiagnostikovaných diabetických detí a vek zistenia tohto ochorenia sa posunul do nižšieho veku a vôbec už na Slovensku nie sú výnimkou súrodenci diabetici!!! Moje dieťa má diabetes 8 rokov. Pred 8 rokmi bolo dvojročné dieťa s diabetom totálnou raritou a súrodencov diabetikov bolo tiež poskromne, tuším dve-tri rodiny. Dnes už nie sú žiadnou raritou ani ročné deti s diabetom 1. typu. Moje dieťa malo vtedy už 4 roky. To už bolo oproti dnešným detičkám veľkáč, ktorý už všetkému rozumel a úplne chápal, že doňho musím 12-krát denne pichať (4-krát inzulín a 8-krát meranie glykémie). Ak ma niekto bude presviedčať, že to je veľa, tak nie je!!! A ak niekto nepochopil, posledné dve vety bola IRÓNIA.
Každý deň si s manželom gratulujeme, že sme sa po dlhom uvažovaní nakoniec rozhodli naše mladšie dieťa neočkovať a nepokračovať ani v očkovaní staršieho dieťaťa. Prosííím, prosím vás, ešte do mňa nehádžte kameňom!!!
Po prvé – v našej dia komunite je väčšina dia rodičov presvedčená, že očkovanie vôbec nie je spúšťačom diabetu 1. typu a aj tým, ktorí pochybovali, to pediatri vysvetlili, lebo už bol čas mať v poriadku očkovací kalendár… A tak si veselo očkujú svoje diabetické detičky ďalej a, samozrejme, aj ich súrodencov. Niektorým očkovanie len chvíľkovo rozhádže glykémie, niektorým ich nerozhádže vôbec, niektoré teplotujú dlhšie, iné skončia v nemocnici. No a niektorí dia rodičia sa po čase ozvú, že ich malý diabetický cukrík má už aj celiakiu, iným zas pribudne autoimunitná thyreoitída a niektorým ostane len cukrovka, prípadne majú ešte ADHD alebo nejakú „drobnú“ alergiu. Ozaj, všimli ste si, že dnes už chodí na alergiológiu takmer každý? No a ďalším pribudne aj dia súrodenec. No aspoň jeden druhému nezávidia jedlo, že…?
No a ďalší sem tam napíšu, že ich čaká anestézia, lebo tá nosná mandľa, ktorú im vybrali pred rokom, je už zase späť a treba ju vybrať znova. No a o tom, že každú chvíľu píšu, akí sú chorí a majú blbé glyčky, rozumej glykémiu 20 a viac, tak to je úplná normálka…
No a naše neočkované druhé dieťa je úplne zdravé. V škôlke bolo tuším jediné, ktoré ustálo celú zimu bez choroby, nebralo ešte žiadne lieky. Ejha, škoda, lebo nikto nezarobil. Teda, zarába, ale len na našom staršom diabetickom dieťati. V škole je situácia podobná. Mladšie neočkované dieťa má úplne prázdnu zdravotnú kartu. Priznám sa, že som nesmierne šťastná, že toto úplne zdravé dieťa nám dáva priestor pre to, aby sme sa mohli plne venovať jeho chorému súrodencovi. Neviem si predstaviť, žeby som mala dve takto choré deti. Alebo, žeby bolo mladšie dieťa „len bežne“ choré ako jeho rovesníci a musela by som s ním každú chvíľu sedieť u lekára, tak ako to bolo u staršieho dieťaťa, u ktorého sme sa, mimochodom, so všetkými očkovaniami vtesnali pomedzi bežné detské ochorenia, až kým nedostalo cukrovku, lebo bolo potrebné dodržať očkovací kalendár.
Čím je vlastne hrozbou moje neočkované dieťa, keď ho nakazia skôr očkované deti, ktoré ho celú zimu okašliavajú a osmrkávajú a ono to zvláda v pohode??? Jaj, zabudla som na osýpky, ktoré boli síce v Michalovciach, kde je 99-percentná zaočkovanosť a nie v Bratislave, kde už nie je asi „žiadna“ kolektívna imunita.
Á, takmer som zabudla na jednu malú, ale asi dosť podstatnú vec. Moje diabetické dieťa, ktoré dostalo diabetes v štyroch rokoch, už vôbec do škôlky nechodilo. Iste sa opýtate prečo. Odpoveď je jednoduchá, lebo tam také deti nechcú. Pani učiteľky, chcú len zdravé detičky! A deti, ktorým treba odmerať glykémie, vyhodnotiť ich a pichnúť inzulín k jedlu, také tam nechcú. Maximálne sopeľ z nosa utrú. Ale keď decko odpadne z hypoglykémie, s takým ani nechcú vedieť, čo majú robiť. To by ste sa divili, čo už musí také 4-ročné diabetické dieťa zvládnuť, ak sa aj náhodou dostane do škôlky a pani učiteľky s jeho ochorením nechcú mať nič spoločné. A verte mi, že takých príbehov je na Slovensku požehnane. Diabetickí rodičia by vám vedeli rozprávať, ako sú diabetické deti na Slovensku v predškolských a školských zariadeniach diskriminované. Nikdy nezabudnem na príšerne smutné psie oči môjho dieťaťa, keď chcelo ísť so spolužiakmi vo štvrtom ročníku do školy v prírode a pani učiteľky si postavili hlavu, že ho tam nechcú, a to ani so mnou a ani bezo mňa, lebo ony si také dieťa na zodpovednosť nezoberú a ja by som im narúšala vyučovací proces.
Takže teraz, babo, raď! Doma jedno choré dieťa – poškodené očkovaním, ktoré do škôlky nechcú, a keď ho nechcú, tak ich nikto ani párom volov nedonúti, aby ho tam vzali. Prinajhoršom sa vyhovoria, že nemajú miesto. A druhé, zdravé dieťa, len s blbými génmi, ktoré sa bojím dať zaočkovať, lebo mám strach, že tiež skončí s cukrovkou ako jeho starší súrodenec, tak to už do škôlky tiež nebudú chcieť! Sranda, že???
A teraz: Kto si bez viny a obetoval by si aj svoje druhé, zatiaľ zdravé dieťa, hoď do mňa kameňom…
dia mama Nela
Pozn. redakcie: Všetky uverejnené listy nám rodičia zaslali aj s priezviskom. Priezviská rodičov však nezverejňujeme. Od niektorých rodičov máme súhlas na poskytnutie plných mien v komunikácii s čelnými predstaviteľmi nášho štátu v otázke neprijímania neočkovaných detí do materských škôl. Mnohí z nich tieto listy už posielali poslancom NR SR v súvislosti s novelou zákona č. 355/2007.
Foto 123rf.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok