♪ (Ne)správne? Nechytaj si toho pipíka! | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ (Ne)správne? Nechytaj si toho pipíka!

♪  (Ne)správne? Nechytaj si toho pipíka!

Črepiny z môjho zrkadla 63)

Situácia: Sme na ihrisku a kamarátkin synček si chytá rozkrok. Stále mu tam zachádza ruka. Nemasturbuje, len sa chytá. Kamarátka si to všimne a začne ho napomínať. Napokon sa nahnevá a na synčeka zakričí. Vysvetlí mi, že to robí čoraz častejšie, a že ju to veľmi hnevá. Nevie, čo robiť, aby s tým prestal.

Čo tým chcem povedať: Isté miesta (pohlavné orgány) si nechytaj. Nedotýkať sa! A už vôbec nie na verejnosti.

Čo tým hovorím: Robíš niečo hrozné. Tam dolu je niečo, čo vyvoláva hnev, nespokojnosť, hanbu a trest.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Masturbáciou na verejnosti som si s dcérkou už prešla. Pre mňa to nebola novinka. Kamarátka sa nemusí pred nikým hanbiť, pretože to prežíva veľa mamičiek (možno všetky, ktovie). Navyše jej syn nemasturbuje, len sa dotýka. Netreba sa za to hanbiť, deti sú deti (a dospelí sú dospelí, neklamme sa). Každý rodič má spôsob, ako podobné situácie riešiť. Už len opakovaním, že na verejnosti také veci nerobíme, ale radšej si ich nechávame na doma, vlastnú izbičku alebo kútik, pomôžeme deťom a aj sebe. Chcem vyjadriť podporu rodičom, aby verili vlastným deťom a vyhli sa reakciám, ktoré by im mohli ublížiť.

Deti totiž objavujú svoje pohlavie rovnako ako iné časti tela. Pre ne ide o súčasť tela, nie partiu tela na sexuálne uspokojenie a určite nie partiu, ktorá ich dovedie k úchylkám a neskorším „úchylákom“. Tak, ako deti skúmajú, načo slúžia ruky, nohy…, skúmajú aj, načo slúžia pohlavné partie, prečo ich majú a ako reagujú, keď sa ich dotknú. Nech už je náš prístup k tejto tematike akýkoľvek, deťom treba citlivo, jemne vysvetliť, že na verejnosti to nerobíme (ani sa nedotýkame, ani nemasturbujeme). A treba im to opakovať dovtedy, kým to nepochopia. Verte im. Moja dcérka pochopila.

Vezmime si to inak. Predstavte si, že žijete v inom svete, kde napríklad objavujete svoje ruky. Jedna je ľavá, druhá pravá. Jednou dočiahnete viac napravo, druhou naľavo. Lenže vašej mamke sa vaša ľavá ruka nepozdáva. Spoločnosť ju považuje za zlo (to ale vy ako dieťa neviete). (Vytvorme si teraz fiktívnu históriu tohto „iného“ sveta.) Z náboženského hľadiska sa ľavá ruka spája so smutnou históriou svätého Juraja, ktorý pre ňu prišiel do zatratenia. V štvrtej občianskej vojne zasa odsekli kráľovi Matejovi ľavú ruku, pretože si ňou podoprel pravú, ktorá držala meč spravodlivosti. Vy dejiny ani náboženstvo ešte nepoznáte, ale maminka reaguje na používanie ľavej ruky nahnevane, kričí, napomína vás a zakazuje ju používať. A keby ste ukázali na verejnosti, že o nej viete, nedajbože to vykričali do sveta, to by bol koniec. Čo sa udeje? Tá ľavá ruka pre vás ako súčasť tela nadobudne zvláštny význam. Už to nebude „len“ ruka na ľavej strane. Ale zvláštnosť. Prečo vám bola daná, keď predstavuje zlo? Prečo ju máme? Ako večné pokúšanie? Zrazu si ju uvedomujete viac než pravú ruku, zrazu by ste sa cítili nepríjemne, keby ste ju omylom použili. Stane sa z nej chorý apendix, neustále svrbí. Čo ďalej, keď vyrastiete? Mali by ste problémy s tikmi? Chceli by ste ju? Používali by ste ju v tajnosti? Nevyvolala by strach? Neznenávideli by ste ju? Nedospeli by ste k zvláštnemu vzťahu s ňou? A čo tajné organizácie na oslobodenie ľavej ruky?

A to bola len ľavá ruka. Vráťme sa k pohlavným orgánom. Nevyvolá v kamarátkinom synčekovi silná emocionálna odozva matky strach? Pocit nesprávnosti a paradox – vie, že tam penis je, funguje, má význam. Ak ho nespozná, nenaučí sa mu rozumieť. Rozumieť svojim reakciám, ergo sebe. Lenže maminka vraví, že to je nesprávne… Je penis nesprávny, či je len nesprávne dotýkať sa ho? Preto je také dôležité vysvetľovať a objasňovať. Nájsť správne slová, jednoduché a jasné, aby sme deti nepoplietli. Nechceme predsa v deťoch budovať protirečivý vzťah k vlastnému pohlaviu a tým k vlastnej identite. Čo my rodičia a naše vagíny a penisy? Naše prsia? Máme k sebe vyrovnaný vzťah? K vlastnému pohlaviu? Deti zvyčajne vedia, čo je pre ne správne. Kým ich to neodnaučíme.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok