Pruh – treba ho vždy operovať? | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Pruh – treba ho vždy operovať?

Pruh – treba ho vždy operovať?

„Prestaň sa s tým naťahovať, lebo budeš mať pruh!“ zvyčajne hovoríme deťom, keď sa pechoria s ťažkými bremenami. Väčšina z nás je totiž presvedčená, že pruh vzniká práve takto. V takom prípade by ho však bábätká nemohli mať.“

„Lenže pruh sa často vyskytuje aj u najmenších dojčiat a batoliat. Ako teda vzniká, ako sa prejavuje a či môže byť pre dieťa nebezpečný, na to sme sa spýtali detského chirurga MUDr. Jozefa Babalu, PhD., z Kliniky detskej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava – Kramáre.

Čo je to pruh a ako vzniká?
Pruh – inými slovami aj prietrž, po latinsky hernia – môže byť vnútorný, pupočný, slabinový… U detí vzniká na vrodenom podklade, pričom najviac sa vyskytuje práve pupočný a slabinový pruh. Najčastejšie sa diagnostikuje u najmenších detí, od novorodencov až po mladších školákov. Napríklad pupočný pruh má asi 20 percent detí, čo znamená, že sa s ním stretne každé piate dieťa, u nedonosených detí je výskyt ešte vyšší. Pruh je vlastne vyklenutie pobrušnice, čiže vnútrobrušnej blany, von cez slabinový kanál. Vo vaku, ktorý pobrušnica takto vytvorí, môže sa potom nachádzať niektorý orgán brušnej dutiny, ktorý tam vkĺzne. Najčastejšie je to časť čreva, apendix (ľudovo povedané slepé črevo), u dievčat vaječník a podobne. Najužšie miesto tohto vaku je v oblasti bránky – to je dierka, kadiaľ sa pruh tlačí z bruška do podkožia. Keď sa v tomto mieste črievko zaškrtí, vzniká inkarcerácia (zaškrtenie), čo je veľmi nebezpečná situácia. Vznikne totiž črevná nepriechodnosť. Obsah, ktorý sa v črevách za normálnych okolností posúva, zrazu sa posúvať nemôže, takže sa hromadí pred prekážkou. Vtedy už nastanú príznaky, ktoré upozornia rodiča, že sa niečo deje – dieťa má bolesti brucha, je nepokojné, môže vracať. Neskôr to môže byť až život ohrozujúci stav, pričom „neskôr“ v tomto prípade znamená o niekoľko hodín alebo dní. Keď je pruh takto pricviknutý dlho, môže byť porušená cievna výživa a črevná kľučka môže až odumrieť. A to už je vážna situácia, keď vzniká infekcia v  brušnej dutine, a pokiaľ by sa to okamžite neliečilo, môže dieťa umrieť.

Ako si rodič môže všimnúť, že jeho dieťa má pruh, a keď ho u neho objaví, má hneď utekať k lekárovi?
Prvým príznakom je nejaké vyklenutie v oblasti pupka alebo slabín na pravej či ľavej strane, ktoré je neprirodzené a ktoré za normálnych okolností na tom mieste doteraz nebolo. Nebezpečný je pruh vtedy, keď má dieťa aj nejaké ďalšie príznaky – je nepokojné, plače, kričí od bolesti a pruh nie je mäkký, ale tvrdý. Niekedy sa zmení aj farba kože, buď dočervena, alebo až mierne domodra. To už sú príznaky pricviknutého pruhu a vtedy treba čo najrýchlejšie navštíviť lekára. Nebezpečenstvo pricviknutia pruhu pritom najviac hrozí u detí do 1. roku života. Keď je však pruh mäkký, nebolestivý, je to len vyklenutie, netreba sa hneď plašiť, ale tiež je dobré navštíviť v krátkom čase detského lekára, najlepšie detského chirurga. Chirurg dieťa vyšetrí a poučí rodiča, nakoľko je to vážne, kedy a pri akých príznakoch sa musí ponáhľať do nemocnice a kedy nie. Sú totiž rôzne vyklenutia a podľa toho k nim pristupujeme. Máme napríklad aj vodný pruh, tzv. hydrokéla, ktorý má iný pôvod. Je to vak, ktorý je okolo vajíčka a úzkym kanálikom z brušnej dutiny komunikuje s bruškom a je naplnený vodou, tekutinou. Tento vodný pruh nie je taký nebezpečný ako pricviknutý pruh.

Predstavme si, že naše dieťa má celkom obyčajný pruh – pupočný či slabinový, nebolestivý, mäkký. Znamená to, že sa operácii skôr či neskôr nevyhne, alebo sa môže stať, že pruh spontánne zmizne sám od seba?
Tu je rozdiel, či ide o pupočný pruh alebo slabinový. Ak má malé dieťa pupočný pruh, ktorý nie je extrémne veľký, tak čakáme do 3 až 4 rokov, kým ho operujeme. Fakt je, že dovtedy sa defekt prednej brušnej blany, tá vyššie spomínaná dierka, môže aj spontánne uzavrieť. To znamená, že pruh nám vymizne. Neodporúčame však, aby rodičia do toho nejako zasahovali. V minulosti sa totiž zaužívalo lepenie mincí cez pupok či zatláčanie pruhu, no to nie dobré. Treba len čakať. Ak pruh ustúpi spontánne, je to fajn, ak nie, tak v období 3. až 4. roku života dieťaťa navrhneme operáciu a pruh zoperujeme. Predsa len, keď bude dieťa staršie, ráta sa so zvýšeným vnútrobrušným tlakom napríklad pri športe, ešte neskôr u dievčat pri gravidite, tak to treba odstrániť. Nehovoriac o tom, že trojročné dieťa si už začína uvedomovať svoju identitu a aj druhé deti si môžu všimnúť, že má nejakú hrčku na brušku či veľkú buľvu, a to je preň veľmi nepríjemné.

A ako je to so slabinovým pruhom?
Ten spontánne nezanikne nikdy. To je anatomicky vytvorená štruktúra, ktorá tam pretrváva a dá sa riešiť iba chirurgicky. No ešte upozorňujem, že je rozdiel medzi detským pruhom a pruhom u dospelého človeka. Detský pruh vznikne na vrodenom podklade, vytlačí sa cez anatomicky vytvorené štruktúry, teda cez slabinový kanál – v jeho prirodzenom tuneli, kadiaľ idú aj iné štruktúry, u chlapca napríklad semenovod a podobne. U dospelých je pruh získaný, na povrch sa dostane cez porušenú alebo pretrhnutú zadnú stenu slabinového kanála. To je tzv. priamy pruh a ten detský pruh je nepriamy.

Na čo sa rodičia majú pripraviť, keď dieťa treba kvôli pruhu operovať?
Je to jedna z najčastejších operácií detského veku a robí sa zásadne v celkovej anestézii. Veľký rozdiel je však v tom, či sa dieťa hospitalizuje v nemocnici, alebo rodič zvolí po konzultácii s lekárom možnosť jednodňovej chirurgie. Vo všeobecnosti operácia pruhu trvá 20 až 45 minút. Urobí sa rez v slabine a  z tohto prístupu sa pruh rieši. Hoci sme veľkí fanúšikovia laparoskopie, pri pruhu u detí určite nie, tam to nie je opodstatnené.

Ako rýchlo sa dieťa po operácii zotaví?
Najťažší je prvý deň bezprostredne po operácii. Vtedy dieťa môže mať bolesti, no tie slúžia aj na to, aby ho tlmili v prehnanej fyzickej aktivite. Je to teda istý obranný mechanizmus, aby organizmus mal pokoj na zhojenie čerstvej rany. Na druhý a tretí deň už pomaly ani nepoznáme, že dieťa sme operovali… Napriek tomu však neodporúčame veľkú fyzickú záťaž zhruba mesiac, kým sa aj vnútorná plastika, ktorá sa počas operácie robí, poriadne nezhojí.

Môže sa pruh zopakovať?
Môže. V takom prípade hovoríme o recidíve pruhu. No pokiaľ sa operácia technicky dobre vykoná, tak u detí je recidíva veľmi raritná, na rozdiel od dospelých, kde sa pruh opakuje oveľa častejšie.

Je pravda, čo sa medzi ľuďmi už roky traduje, že novorodenec môže dostať pruh vtedy, keď ho necháme dlho plakať alebo keď ho pri chorobe postihujú záchvaty kašľa, a staršie dieťa si pruh „zaobstará“ tým, že dvíha na ruky svojich rovesníkov či iné ťažké bremená?
Ako som už spomínal, pruh u detí sa vytvorí na vrodenom podklade. To znamená, že u dieťaťa je určité oslabenie brušnej steny, ktoré umožňuje, aby tam pruh vznikol. Dieťa má teda istú predispozíciu. A pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku – či už pri plakaní, kašľaní alebo dvíhaní bremien – môže sa potom pruh naplno prejaviť.

Monika Bothová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok