Piata a šiesta choroba – vírusové infekcie s vyrážkami

31. januára 2017 Články , Sprievodca ochoreniami
Piata a šiesta choroba – vírusové infekcie s vyrážkami

Počuli ste už o piatej a šiestej chorobe? Väčšina mamičiek pri ich názve zbystrí pozornosť už len preto, že znejú tak záhadne. Mnohí si dokonca na základe tých nevšedných názvov myslia, že ide o nejaké zriedkavé ochorenia, ktoré sa ich azda nikdy týkať nebudú. A aká je pravda?

Piata a šiesta choroba patria k veľmi častým ochoreniam detského veku a stretne sa s nimi takmer každé dieťa. Nemusíte sa však báť, veľká väčšina detí ich zvládne bez akýchkoľvek komplikácií. O aké ochorenia ide, ako vznikajú, ako sa prejavujú a ako sa liečia, o tom sme sa zhovárali s detskou lekárkou a imunoalergologičkou MUDr. Dankou Novákovou z polikliniky ProCare Central v Bratislave.
 
Piata a šiesta choroba – jednému to znie čudne, druhému priam záhadne. Prečo vôbec takýto názov? Symbolizuje niečo?
Názvy ochorení sú dané historicky. Keď sa kedysi určovali názvy chorôb, pri ochoreniach spojených s vyrážkou sa išlo po poradí: 1. osýpky, 2. šarlach, 3. rubeola, 4. pravé kiahne, 5. erytema infectiosum, 6. exantema subitum. Podľa tohto poradia im zostali názvy piata a šiesta choroba.

Poďme sa teda pozrieť najskôr na piatu chorobu. Koho najčastejšie postihuje, ako vzniká a aké sú jej príznaky?
Piata choroba je infekčné vírusové ochorenie dýchacích ciest spojené s vyrážkou. Spôsobuje ju parvovírus B19 a šíri sa kvapôčkovou nákazou ako ktorákoľvek iná viróza, čiže pri kýchaní, kašľaní, rozprávaní alebo pri priamom kontakte s chorou osobou. Najviac sa vyskytuje v prechodných obdobiach, teda na jeseň a najmä na jar. V tomto čase môžu v detských kolektívoch vzniknúť aj malé lokálne epidémie, keďže piata choroba – na rozdiel od šiestej – postihuje deti v staršej vekovej kategórii, väčšinou od troch do pätnásť rokov, a zriedkavo aj dospelých. U dospelých sú však príznaky trochu iné, nie sú tu typické vyrážky, ale skôr bolesti drobných kĺbov a opuchy. Typické príznaky piatej choroby u detí sú: v predchorobí má dieťa najskôr ľahké prejavy virózy, môže mať nádchu, pokašliava, má mierne zvýšenú teplotu (maximálne do 38 ºC), najmenšie deti bývajú unavené, mrzuté, plačlivé. Po 1 až 3 dňoch sa objaví výsev v oblasti tváre – to je výrazný rozdiel v porovnaní so šiestou chorobou, pri ktorej tvár nebýva postihnutá vyrážkami. Pri piatej chorobe výsev začína práve na tvári a má typický motýlí tvar, hovoríme tomu „obraz motýlích krídel“, pretože postihnutý je koreň nosa, nos a oblasť líc, pričom miesta okolo úst a očí sú vyblednuté. Výsev je intenzívne červený, deti vyzerajú akoby ich spálilo slnko. Nie sú to klasické vyrážky, skôr plošné začervenanie, ktoré nebolí, nesvrbí, nie je horúce a keď sa ho dotknete, v mieste dotyku môže trochu zblednúť. Práve tento výsev nám pomáha ochorenie správne diagnostikovať.

 

 

 

 

 

 

Parvovírus B19


Ako dlho má dieťa výsev na tvári?
Zhruba 2 až 4 dni, potom začína blednúť, ale zároveň sa začína rozširovať smerom na končatiny. Trup nebýva postihnutý, rovnako ako ani dlane či chodidlá nôh. Na ramenách, predlaktiach, stehnách a lýtkach však môže byť splývavý sýtočervený až fialový kruhový mapový výsev, ktorý nebolí, ani nesvrbí. Blednúť začína od stredu smerom po okraj. Trvá 1 až 3 týždne, kým výsev úplne vybledne a aj potom môže nastať recidíva, čo znamená, že sa môže opäť objaviť v plnej sile. Väčšinou sa tak stane po fyzickej námahe, pri strese či pri pobyte na slnku. Preto bledne pomerne dlho. Ale v tomto období už dieťa nie je infekčné.

A kedy je infekčné a môže teda nakaziť súrodencov či kamarátov?
Je to najmä v predchorobí, keď sú ešte viditeľné len prejavy virózy – nádcha, kašeľ, prípadne zvýšená teplota. Pri výseve už dieťa nie je infekčné.

Hrozia pri piatej chorobe nejaké vážne komplikácie?
U zdravých detí väčšinou nebývajú žiadne komplikácie, ide o benígne ochorenie, ktoré sa hojí bez následkov, pričom sa tvoria trvalé protilátky, takže dieťa má celoživotnú imunitu a ochorenie sa nikdy nezopakuje. Komplikácie však môžu byť u pacientov s poruchami imunity a u tých, ktorí majú vrodenú alebo získanú poruchu krvotvorby. Keď sa týmto pacientom vírus dostane do krvi a do kostnej drene, narúša vyzrievanie červených krviniek a následkom môže byť ťažká anémia (málokrvnosť). Ide o prechodný stav a keď choroba odznie, tak aj anémia sa postupne lepší. Vážne komplikácie však hrozia tehotným ženám. Keď žena neprekonala ochorenie v detstve a dostane ho v čase tehotenstva, najmä v 2. trimestri, tehotenstvo môže skončiť potratením alebo porodením mŕtveho plodu alebo sa bábätko narodí s ťažkou anémiou.

Ako sa piata choroba lieči?
Presne tak, ako všetky ostatné vírusové ochorenia dýchacích ciest. Liečime len príznaky ochorenia, čiže základ je pokoj na lôžku, vitamíny, dostatok tekutín. Ak má dieťa v predchorobí prejavy nádchy, liečime tie, dávame kvapky do nosa alebo sirup na kašeľ. Keď pokožka svrbí, môžeme podať antihistaminiká. U dospelých, pri ktorých sa choroba neprejavuje výsevom na koži, ale bolesťou kĺbov, sa pri liečbe používajú aj ibuprofénové protizápalové lieky. Výsev liečiť netreba, odznie spontánne sám.

Kedy môže ísť dieťa po piatej chorobe do kolektívu?
Hoci dieťa s výsevom už nie je infekčné, predsa len to vyzerá pomerne zle, tak deti zostávajú doma, až kým pokožka vybledne. Čiže 2 až 3 týždne.

A čo šiesta choroba? Ako vzniká?
Tiež ide o vírusové ochorenie spojené s vyrážkou, ale aj s vysokými teplotami. Spôsobuje ho herpetický vírus číslo 6 a 7. Štatistické údaje hovoria, že až 90 percent ochorení spôsobuje herpetický vírus č. 6, len 10 percent sedmička. Premorenosť vírusom v populácii je vysoká, uvádza sa, že až 90 percent  dospelej populácie má protilátky proti tomuto vírusu, to znamená, že takmer každý človek toto ochorenie prekoná. Je typické pre detský vek. Ak ho človek v detstve nemal a získa ho v dospelosti, neprejaví sa vyrážkou, ani vysokou horúčkou, prítomné sú len príznaky klasickej virózy – prechladnutie, mierne zvýšená teplota, pokašliavanie.

V čom sa šiesta choroba líši od piatej?
Šiesta choroba sa začína náhle, z ničoho nič. V predchorobí nie je nádcha, ani kašeľ, len zrazu deťom vystúpi teplota nad 39 ºC (bežné sú štyridsiatky). Teplota môže pretrvávať 3 až 4 dni bez akýchkoľvek prejavov respiračnej infekcie. Potom teploty rovnako náhle aj odznejú. Len čo však teploty klesnú, dieťa sa vysype drobnými ružovými vyrážkami, veľkými ako špendlíková hlavička. Postihnutý býva trup a končatiny, nie tvár. Vyrážky nesvrbia, nebolia, keď ich zatlačíte, zblednú a za 2 až 3 dni je po nich. Netreba ich liečiť, spontánne vymiznú samy. Ďalší rozdiel je, že šiesta choroba postihuje mladšie deti, od pol roka do troch rokov. Keďže ide o vírusové ochorenie, najčastejšie sa vyskytuje v prechodných obdobiach – na jeseň a jar. Je to vysoko infekčné ochorenie, čiže môže spôsobovať lokálne epidémie.

Liečba je zrejme veľmi podobná ako pri piatej chorobe.
Presne tak, liečba je tiež klasická protivírusová, čiže riešime príznaky ochorenia. Dôležitý je dostatok tekutín, vitamínov, najmä vitamínu C. Treba znižovať horúčku, ak vystúpi nad 38,5 ºC, a to nielen pomocou liekov, ale treba použiť aj zábaly, pri väčších deťoch vlažné sprchy, pretože teplota sa naozaj môže vyšplhať až k 40 ºC a len podávanie liekov nemusí stačiť. Chcem ale podotknúť jednu dôležitú vec, a síce, aby rodičia nepýtali pri tomto ochorení antibiotiká. Viem, že vysoké teploty sú veľmi stresujúce pre rodičov, bývajú z nich vyplašení, preto mnohí žiadajú od pediatra, aby predpísal dieťaťu antibiotiká. A je pravda, že najmä u najmenších dojčiat ich pediatri neraz podajú. Potom, keď sa dieťatko pri šiestej chorobe vysype, mylne sa to interpretuje ako alergická reakcia na antibiotiká. Pediater však má možnosti, ako zistiť, či dieťa naozaj potrebuje antibiotiká alebo nie. Stačí urobiť CRP vyšetrenie, kde z kvapky krvi vieme určiť, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu chorobu. A keď ide o vírus, antibiotiká sú zbytočné. Vždy je lepšie si dieťa zavolať do ambulancie o 1 až 2 dni na kontrolu, prípadne aj zopakovať CRP, aby sme antibiotiká nedávali zbytočne, lebo naozaj nie sú potrebné.

Môže mať šiesta choroba aj nejaké následky či komplikácie?
Našťastie, nie. Tiež je to benígne ochorenie s dobrou prognózou bez následkov. Ani komplikácie nebývajú také ako pri piatej chorobe. Avšak tým, že ochorenie postihuje mladšie vekové kategórie, komplikáciou môžu byť febrilné kŕče z vysokej teploty, ktoré, ak sa vyskytnú, treba vždy konzultovať s detským lekárom alebo na pohotovosti (podrobne sme o febrilných kŕčoch písali v Dieťati č. 4/2013 – pozn. red.). A tiež je tu riziko dehydratácie, pretože pri vysokých teplotách malé deti odmietajú jesť a piť.

Jestvuje nejaká účinná prevencia proti piatej aj šiestej chorobe?
Proti týmto chorobám sa neočkuje, prevenciou je časté umývanie rúk, izolácia chorého dieťaťa (najmä vylúčenie z detského kolektívu), vyhýbanie sa kontaktu s chorým pacientom a zvýšený prísun vitamínu C.

Monika Bothová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!