Fenomén plyšového macka

Dajú sa objímať, sú zlaté, veselé, nezničiteľné, ľahko ich možno upratať a niekedy máme pocit, že doma ich môžeme prehadzovať lopatami.

Niektoré hračky pomáhajú rozvíjať myslenie a motoriku, iné umožňujú imitovať dospelých, ďalšie učia poznávať svet. Plyšiaky nemajú cieľ formovať v dieťati konkrétne návyky. Ani jedna hračka však nevzbudzuje toľko radosti a nedokáže vyčarovať radostný úsmev tak zaručene. A nielen na tvári dieťaťa.

Hlavne veľa

Plyšové hračky sú fenoménom doby. Deti ich vyhľadávajú, lebo sú mäkké, príjemné na dotyk, môžu ich stískať a objímať, veď v hebkosti sa plyšiakom predsa žiadna hračka nevyrovná. „Hračky z tohto materiálu sa vo veľkom začali vyrábať po kritike hračiek z umelej hmoty, ktoré boli kedysi málo farebné, často sa  lámali, nedali sa opraviť, pri hre poranili dieťa alebo dieťa pri hre s nimi poranilo svojich rovesníkov. Plyšové hračky znázorňujú tiež rôzne rozprávkové postavičky, čo zvýšilo ich obľúbenosť. Sú z materiálu, ktorý sa síce rýchlo ušpiní, ale veľmi ľahko ho možno vyprať,“ hovorí predškolská pedagogička Izabela Holá. Dieťa môže s plyšiakmi neobmedzene manipulovať, vyhadzovať ich, používať ich ako svojich maznáčikov. „Prinášajú dieťaťu maximálne citové uspokojenie a príjemný stav duševnej rovnováhy, ktorý je pre vznik pocitov prepotrebný,“ pokračuje odborníčka. „Žiaľ, plyšové hračky sa stali predmetom rôznych reklám a vyvolávajú akúsi závislosť zbierať, mať, vlastniť. Rodičia ich často kupujú bezhlavo. Či sa pri veľkom množstve s takouto hračkou dieťa dokáže plnohodnotne hrať, to je otázne. Osobne si myslím, že prehnané množstvo a rôznorodosť plyšových hračiek v detskej izbe nie sú nutné pre zdravý vývoj osobnosti dieťaťa,“ hovorí predškolská pedagogička.

(Ne)odoláme?

Plyšové hračky sú ľahké, skladné, dieťa tak môže mať svojho miláčika v podstate stále pri sebe. Pomáhajú tiež bojovať proti separačnej úzkosti, dodávajú pocit istoty aj v prostredí, ktoré je pre dieťa nové. Ustojíme však neustále rozrastanie repertoára plyšových zvieratiek v detskej izbe? „Je na rodičovi, na jeho rozhodnutí, postoji, hodnotovej orientácii, či svojmu dieťaťu kúpi ďalšieho plyšiaka. Tiež sa treba zamyslieť, či dieťa potrebuje pre hru ďalšie plyšové zvieratko, alebo si ho len vynútilo plačom, či iným vydieraním,” hovorí odborníčka.

„Chybou je, že plyšové hračky sa stali súčasťou vernostných programov v obchodných reťazcoch, čo vedie k nemotivovanému a bezhlavému zhromažďovaniu.”

Rodičia a blízki príbuzní často kupujú plyšiaky ako univerzálny darček, rovnako vhodný pre deti každého veku, ktorý neraz urobí radosť aj dospelým. Obľúbené plyšové zvieratká potom robia spoločnosť v detskej izbe po celé roky a dieťa často sprevádzajú až do dospelosti. Plyšiaky neraz vychádzajú za rámec detskej izby. Už dávno sa neprezentujú len ako predmet detskej túžby a úspešne sa etablujú ako bytové doplnky.

Skúsenosti väčšiny rodičov potvrdzujú, že spoliehať sa na to, že raz, ak deti podrastú, všetky plyšové hračky napcháme do vreca a zbavíme sa ich, radšej netreba. Deti náš zámer prekuknú, či majú päť rokov alebo pätnásť. Lepšia bude taktika v duchu: ak sa niečoho zbaviť nedá, treba sa naučiť s tým žiť.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto Pixabay.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.