Na zmrzku s Belou

Balenie, vybaľovanie, príchody, presuny, odchody, prelety, výlety – blázinec pešibusom, na kolesách či na krídlach v oblakoch… Rozcestované leto!

„Sťahovanie národov“ za poslednými tohtoročnými prázdninovými dobrodružstvami, dovolenkovým oddychom a sladkým ničnerobením. Fúha! Veru, najmä my dospelí dobre vieme, čo nás to stojí síl, kým sa prepracujeme k tomu, že si v mieste nášho dovolenkového odpočinku (a je jedno, či pod borovicou alebo pod palmou) vydýchneme a oddáme sa leňošeniu či aktívnej zábave (nech sa páči, každému podľa jeho potrieb). Najmä rodičia malých detí to veľmi dobre poznajú, aké je náročné nielen popakovať všetko potrebné na cesty, ale aj absolvovať presun na miesto určenia. Najmä, ak snívame sen o dovolenke za hranicami. Na také cesty naozaj treba všetko dôkladne premyslieť a pripraviť. Ak volíte cestu autom, nejeden ju rád absolvuje v noci, aby detváky spali. Veď kto z nás by nepoznal to nekonečné detské umrnčané Kedy tam už budemeee? Ak cestujete lietadlom, tiež vás dozaista čakajú nočné štrapácie a presuny letiskovými halami s rozospatými deťmi v náručí. Napokon sa však každý z nás dočká a dostane sa tam, kam ho srdce ťahá.

Konečne nastanú dni, keď si môžeme naplno užívať to, že sme spolu. Hrať sa s deťmi a pozorovať ich, ako robia svoje prvé krôčiky vo veľkom dovolenkovom svete. Neraz z toho vznikajú úsmevné chvíľky, keď sa naši drobci ocitnú zoči-voči uvedomeniu, že sú na území, kde sa treba dohodnúť inak, ako sú doma zvyknutí. Ale deti to zvládajú bravúrne. Najlepšie za pomoci rúk a nôh. Ako náš mladší syn, keď sme kedysi dávno strávili nádherné dva týždne v kempovom tábore na ostrove Elba. Bol to jeho prvý pobyt za hranicami. Na pláž sme prišli skoro ráno, aby sme sa riadne nadýchali sviežeho morského vzduchu. Pláž bola ľudoprázdna, okrem nás si rannú pohodu užívala len jedna korpulentná Talianka – prototyp pravej talianskej mamky milujúcej deti. Ako magnet pritiahla pozornosť nášho syna. Prikmotril sa k nej celkom nenápadne, lišiacky sa na ňu usmial a vteperil sa jej rovno na deku. No problema! Milú pani iste najprv ani nenapadlo, že ten 2,5-ročný chlapček je inostranec. Pozorovali sme ich po očku. Čosi sa ho pýtala a on odpovedal. Zasmiala sa a objala ho okolo pliec. Keďže boli blízučko nás, počuli sme, ako mu vraví: Mio, bello, mio! A pohladkala ho po hlávke. Ako pravý džentlmen ju jemne potľapkal po ruke a oslovenie jej opätoval: „Moja, Bela, moja! Talianky sa vedia smiať veľmi od srdca. A širokým srdcom sa za galantnú pozornosť odmenia. Postavila sa, chytila syna za ruku a naznačila mu, že v druhej ruke drží kornútik so zmrzlinou a oblizuje ju. V mihu sa otočil k nám a oznámil: „Idem s Belou na zmuzku, dobue?“ Milá Bela nám zakývala a viedla si mládenca na kus reči pri zmrzline. Ešte dnes cítim tú dobrú náladu, ktorú som  mala, keď som videla nášho drobca komunikovať s touto príjemnou Taliankou. Láska k deťom je ten najlepší medzinárodný jazyk. Nepozná hranice a žiadne obmedzenia v porozumení.

Krásny zvyšok leta vám prajem

Renáta Krausová

Magazín Dieťa
Foto Thinkstock

Viac zamyslení na podobnú nôtu: https://www.dieta.sk/kategoria/stlpcek/

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.