Môže sa stať, že utlmíme materský inštinkt 1)

O vytváraní puta s bábätkom

Pri písaní článkov sa občas dostanem aj k témam, o ktorých sa v bežnej konverzácií nehovorí. Najmä ženské témy, ktoré súvisia so zrodením človeka, sa často tabuizujú. Prečo také nádherné a prirodzené veci ako pôrod a menštruácia patria k tým, ktoré vzbudzujú pohoršenie a hanbu?

Spracúvala som výskumy o mamičkách a ich skúsenostiach s pôrodom. Až jedna tretina rodičiek na celom svete považuje svoj pôrod za nepríjemný, spôsobujúci negatívne pocity ako hanbu, sklamanie, zlosť, zúfalstvo a beznádej. Dospelo to do takého štádia, že v USA viac ako 40 percent žien dobrovoľne podstupuje cisársky rez a na Slovensku neváhajú ženy označiť správanie zdravotníkov ako znásilnenie pri pôrode. Začítala som sa do problematiky hlbšie, narazila som na fóra s príbehmi žien a, samozrejme, vyspovedala som okolie a priateľky, ktoré už dali život dieťaťu.

Mnoho ľudí namieta, že mamičky sú rozmaznané a nevydržia to, čo ženy pred desaťročiami. No je to skutočne tak? Naše mamy a staré mamy považovali za normálne, aby rodiaca žena nebola nemocničnému personálu na ťarchu, ale, naopak, prácu mu uľahčovala. V niektorých nemocniciach nebolo výnimkou, ak pôrodník matku vyfackal, ak si od bolesti zakričala. V súčasnosti sa k takýmto praktikám neuchyľuje, avšak nemocnice vedia príchod nového človeka na svet stále znepríjemniť.

V ďalšom pátraní som narazila na veľa žien, ktoré sa v deň pôrodu cítili dobre, intuitívne vedeli, čo majú robiť. Nad pôrodom cítili kontrolu, až kým im ju nevzal personál nemocnice. Len čo zasiahli do prirodzeného procesu pôrodu, matka stratila kontrolu, prestala počúvať svoju vnútornú pripravenosť, stratila sebadôveru a pocit kompetencie. Zo strachu o dieťa, ktorý dokázal personál vyvolať, sa odovzdala do rúk pôrodníkom. Často ju nútili do zákrokov, ktoré neboli vôbec potrebné (nástrih hrádze, tlačenie na brucho, podanie oxytocínu atď.). Personál uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami matky. Mamičky sa preto často cítia ako tovar, ktorý nemá do vlastného pôrodu právo hovoriť ani zasahovať. Strácajú tak dôveru v seba a vo svoje rodičovské kompetencie.

Tieto príbehy sa, samozrejme, nevzťahujú na všetky nemocnice. V mnohých sa možno stretnúť s citlivým a vnímavým prístupom, ktorým prispievajú k pohodliu mamičky a bábätka. Ale stále je príliš mnoho takých nemocníc, z ktorých matky odchádzajú prinajlepšom len znechutené.

Ženy sú silné bytosti, a preto väčšinu necitlivých praktík ustoja a spamätajú sa z nich. Problematický je však názor spoločnosti, že ak sú matka aj dieťa zdravé, žena sa vlastne nemá na čo sťažovať. Kvôli tomuto názoru ženy negatívnu skúsenosť neriešia, mlčia, nesťažujú sa a radšej na pôrod zabudnú. Niektoré sa obávajú o svojom zážitku hovoriť, pretože to, čo považujú za agresívne praktiky, sa tak nevníma zo strany spoločnosti, ba ani zo strany najbližších.

Psychické a fyzické zmeny pripravujú budúcu matku na zvládnutie pôrodu, preto je nesmierne dôležité, aby počúvala predovšetkým seba a cítila nad pôrodom kontrolu (samozrejme, pokiaľ nehrozí jej ani bábätku nebezpečenstvo). Dnešnú spoločnosť charakterizuje odklon od prirodzeného a hektickosť. To sa odráža aj na prístupe nemocníc – rýchlosť, necitlivosť, matka len ako ďalší tovar na páse. Je načase opäť počúvať prírodu, ktorá nás na všetko už dávno pripravila, a obnoviť spojenie s vlastným telom.

Mgr. Mária Hanúsková
52. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.