(Vyberáme z aktuálneho vydania Dieťa 4 – 5/2018.)
Nosenie dieťaťa je z psychologického hľadiska dôležitou súčasťou vzťahovej výchovy a zároveň rozvoja vzťahovej väzby. Nosiť svoje dieťa je prirodzená vec a intuitívne berie každá matka svoje dieťa do náručia, keď je nepokojné a plače. Nie všetky spôsoby nosenia sú však rovnaké a je dobré vedieť, ako nosiť svoje dieťatko tak, aby sa cítilo čo najpríjemnejšie. Zároveň je dôležité, aby spôsob, akým dieťa nosíme, rešpektoval jeho zdravý psychologický a fyziologický vývin.
Mamičky sa často pýtajú, kedy môžu začať nosiť svoje bábätko v šatke, či je možné nosiť už niekoľkodňového novorodenca alebo treba počkať dva, tri týždne či mesiace. Pravdou však je, že nosenie a aj budovanie vzťahovej väzby sa začína už v období tehotenstva a keďže ste bábätko deväť mesiacov v brušku nosili, nie je dôvod nosenie po narodení odkladať.
NOSENIE KRÁTKO PO PÔRODE – spôsob, ako pomôcť dieťatku adaptovať sa na náš svet
Pre dieťa je príchod na svet obrovskou zmenou. Narodením bábätko prestáva byť súčasťou matky a dostáva sa do úplne iných podmienok. Svetlo, hluk, množstvo ľudí či rôzne pachy, to všetko ho víta už na pôrodnej sále. V prvých hodinách a dňoch na tomto svete sa stretne s toľkými novými vecami, ktoré my dospelí považujeme za úplne samozrejmé.
Najlepšie, čo pre toto malé stvorenie pri zvládnutí prechodu z maternice na svet môžeme urobiť, je nosiť ho na sebe. Nie nosením na rukách, ale na našej hrudi mu zabezpečíme podmienky, ktoré dôverne pozná. Počuje tlkot matkinho srdca, jej hlas, cíti jej teplo a vôňu, vníma jemné pohyby matkinho tela a šatka, či nosič ho pevne drží na matkinom tele podobne, ako to bolo prednedávnom v jej bruchu. Nie je to náhoda, že novorodenec najlepšie zaspáva na hrudníku svojej mamy.
Mnohí rodičia sa boja dávať malé bábätko do šatky alebo nosiča a čakajú, kým trošku vyrastie. Z psychologického hľadiska sú práve prvé tri mesiace po narodení dieťaťa z hľadiska nosenia najvýznamnejšie. Toto obdobie by sme mohli nazvať „štvrtým trimestrom“, keď sa akoby ukončuje prenatálny vývin, aj keď je dieťa už mimo maternice. Bábätko by v tomto období malo väčšinu času tráviť v kontakte s matkou či už v šatke/nosiči, alebo na prsníku. Zažíva tak pocity istoty a dôvery pri spoznávaní nového prostredia, čím si vytvára bazálnu dôveru k svetu. V ideálnom prípade sa hneď po pôrode začína s bondingom, okamžitým kontaktom „koža na kožu“. Ak matke v nemocnici neumožnia okamžité priloženie, môže dobiehať „zameškané“ hneď, ako je bábätko v jej starostlivosti a v prípade predčasne narodeného dieťaťa hneď, ako to jeho zdravotný stav umožní.
Ak sa mama bojí novorodenca viazať do šatky, môže v začiatkoch, kým bábätko trošku podrastie, praktizovať kontakt „koža na kožu“ alebo klokankovanie. To je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) veľmi účinná metóda pri telesnej termoregulácii, podpore dojčenia, vytvorení citovej väzby, a to bez ohľadu na miesto, hmotnosť, gestačný vek a podmienky či vybavenie nemocničných zariadení.
Mgr. Michala Šuranová
klinická psychologička
FB: Mamina náruč
(krátené)
Foto Shutterstock.com
Článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu Dieťa 4 – 5/2018, ktoré si môžete kúpiť vo voľnom predaji.
Aj po uplynutí doby predaja aktuálneho čísla Dieťaťa si ho môžete predplatiť tu
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok