Svetielka cností v nás

Opäť sa po roku na adventných svietnikoch v našich domovoch postupne rozhárajú sviece. Hľadiac do ich plameňa premýšľame nad rokom, čo nám dal a čo nám vzal. Ako nás život za ten rok opäť preveril. V našom konaní, každodenných postojoch, dobrých skutkoch i našich  hriechoch. Doprajme si aj v rýchlom tempe predvianočných dní malé zastavenie, aspoň na chvíľku si nechajme duše zohriať plameňom adventných sviec a rozjímajme. Odkiaľ prichádzame a kam kráčame, akí sme boli, sme a akí chceme byť.

Aká je naša životná cesta? Čo neľutujeme, na čo sme hrdí a čo nás zle poznamenalo, pretože sme neraz hoci nechtiac ublížili. Nie, ponoriť sa do hĺbky svojej duše nie je sebecké. Je to prepotrebné a dvojnásobne, ak vychovávame deti. Pretože naše deti sa učia v prvom rade od nás. To my sme im prvým a najdôležitejším dôverným priateľom, životným učiteľom i múdrym lekárom. Preto buďme ostražití. Učme deti byť smelými, no nie drzými, byť empatickými i asertívnymi, byť vtipnými, no nie zraňujúco sarkastickými. Učme ich kráčať priamo, jednať otvorene, pozerať sa vždy rovno do očí. Zapaľujme v sebe a v našich deťoch nielen počas adventu krásne svetielka cností. Bez nich by bol svet studený a prázdny.

Pred rokmi som sa vybrala na vianočnú návštevu za výtvarníkom, prozaikom, básnikom a kazateľom Danielom Pastirčákom. Jeho slová mi znejú v duši vždy v tomto predvianočnom období a neraz počas roka. Dovoľte mi, aby som sa s vami o ne podelila a opäť ich pripomenula. Verím, že vám zohrejú dušu rovnako ako mne, že v adventnom čase potešia vás, šťastných v radosti,  a utíšia vás, nesúcich utrpenie.

„Počas štyroch adventných nedieľ postupne zapaľujeme štyri sviece. Ak chcete v absurdite života čakať na zmysel, musíte zapaľovať malé svetlá cností. Prvá svieca symbolizuje otvorenosť: Potrebujeme sa otvoriť tajomstvu, ktoré nás presahuje. Máme však strach. To, čo je nad nami, predsa nemôžeme kontrolovať. Ak sa však chcete stretnúť s Bohom, musíte mať odvahu otvoriť svoju malosť Nekonečnému, vložiť svoju kvapku do prameňa, z ktorého všetko vyteká.

Druhá svieca symbolizuje bdelosť: O bdelosti hovoria naše rozprávky – ktosi v noci príde do zámku zabíjať či ničiť záhradu, vždy vtedy, keď strážca zaspí. Máme v srdci zámok, záhradu, keď prestaneme bdieť, začneme byť ovládaní cudzou silou, strácame vnútorný život a slobodu.

Tretia svieca symbolizuje trpezlivosť: Je potrebné vydržať ťažké chvíle, uniesť utrpenie. Kto nie je pripravený uniesť utrpenie, prehráva. Musí sa vzdať svojej cesty. Francúzsky sociológ Gilles Lipovetsky tvrdí, že v západnej civilizácii vymrel etos obetavosti. Nikto vraj už nie je ochotný obetovať osobné záujmy pre spoločné dobro. To mimochodom súvisí aj s dieťaťom a s rodinou. Prijať dieťa predsa znamená rozhodnúť sa pre celoživotnú obetavosť. Možno preto Západ pomaly vymiera.

Posledná svieca symbolizuje smelosť: Na to všetko potrebujeme odvahu, odvahu k otvorenosti, odvahu trpieť, odvahu bdieť, nenechať sa unášať, ale kráčať proti prúdu malátnej presladenej prázdnoty.“

Nech vo vás svetlo adventných sviec žiari po celý rok, priatelia. Prajem vám pokojné prežívanie predvianočnej atmosféry a požehnané Vianoce

Renáta Krausová

Časopis Dieťa
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.