Určite poznáte mnoho videí a článkov, ktoré hovoria o dôležitosti dotyku pre bábätká. Masírovanie telíčka a dotyk samotný pôsobí na dieťa upokojujúco a pomáha mu zaspať. Vďaka matkinmu dotyku sa cíti v bezpečí a svet pokladá za priaznivé miesto, kde sa mu nemôže nič stať. Vziať detský olejček a urobiť z masáže dieťatka večernú rutinu, sa zdá ako prekrásny nápad, pôsobiaci ako utuženie puta medzi rodičom a bábätkom.
Čo však potom? Dieťa začne rásť, stavia sa na nôžky a rodičia sú viac a viac unavení a vyčerpaní. Kvôli práci, domácnosti a mnohým povinnostiam sú radi, ak dieťa zaspí čo najskôr. Sú vďační, ak majú večer aspoň tú chvíľku pre seba a zrelaxujú sa. Relaxácia však už dieťa nezahŕňa. Prichádza vždy až potom, ako dieťa uložia do postieľky.
Ako s týmto všetkým súvisí dotyk? Dotyk znamená blízkosť, pokoj, istotu. Ak v ňom pokračujeme aj potom, ako dieťa prestáva byť bábätkom, nielenže to prehlbuje vzťah, ale aj vzájomnú blízkosť a otvorenosť. Pre mnohých je nemysliteľné, ak sa s dieťaťom spoločne kúpu, nebodaj vidia nahí aj pri inej príležitosti. V rodinách tak dotyk vymizne úplne a rodičia sa s dieťaťom postupne odcudzujú. Neobjímajú sa, bozk si dajú jedine pri gratulácii. Človek by sa ani nezamýšľal, aké následky to spôsobí, až kým neotvorí oči a nedovolí svojmu duchu rozvíjať sa.
Raz som počula jednu mamičku rozprávať o svojich rodičoch. V detstve žiadny dotyk, ani blízkosť s nimi. Keď čakala prvú dcéru, zaumienila si, že jej ukáže opak. Nechcela mať s ňou chladný vzťah bez otvorenosti a láskavosti. A tak ju od detstva učila dotyku. Brávala si ju do vane, keď sa kúpala a, čo je hlavné, pokračovala v tom aj naďalej. Keď mala jej dcérka desať rokov, stále si dávali spoločný kúpeľ. Umývala jej vlasy a natierala jej chrbátik. Prečo to bolo pre túto matku také dôležité? Keď sa spoznala s manželom, zistila, že sa musí učiť užívať si jeho dotyk – aj ten svoj. Dlho jej trvalo, kým obyčajné hladkanie rúk, tváre, brucha a iných častí tela manželom pokladala za príjemné a užívala si ho bez ostychu a napätia. Trvalo jej, kým sa uvoľnila úplne a dosiahli taký stupeň intimity, že si jeho dotyk začala užívať. Nechcela, aby takto dopadla aj jej dcéra. Chcela ju naučiť počúvať svoje telo, byť s ním v kontakte a nehanbiť sa zaň.
Učia nás zavrhovať svoje telá, nemať s nimi spojenie. V budúcnosti nám preto robí veľký problém obnoviť toto spojenie a dopomôcť tak k spokojnému partnerstvu. Neučíme deti, že telo patrí im, neučíme ich počúvať jeho reakcie na dotyk a zodpovedať zaň. Miesto toho ich nútime pobozkať tetu, nechať sa stískať ujom, hoci je im to nepríjemné. Trestáme ich, ak odmietnu dať pusu neznámemu známemu, ktorého vidia druhýkrát v živote. Nútime ich potlačiť prirodzenú negatívnu reakciu a učíme ich tým, že ich telo nepatrí im, ale je tu pre potešenie ostatných. Toto všetko má na svedomí problémy v budúcom vzťahu.
Dotyk, dokonca aj intímnosti mnohí trpia a nechajú sa nútiť do vecí, ktoré im nie sú príjemné. Musia predsa vyhovieť ostatným, musia naplniť to, čo ich učili rodičia – aby pobozkali uja a nechali sa vystískať tetou, aj proti svojej vôli.
Telo je náš chrám, naša schránka, o ktorú sa musíme starať, chrániť si ju a vnímať ju. V rodinách by mal byť dotyk braný prirodzene. Dokonca už aj spoločné sledovanie rozprávky v náručí a hladkanie po vlasoch učí deti vnímať dotyk, vlastné telo a akceptovať ho. Aký dotyk majú v budúcnosti očakávať a aký naopak nie, je jedna z najdôležitejších a najpotrebnejších lekcií, ako aj právo rozhodovať o vlastnom tele.
Mgr. Mária Hanúsková
51. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com
Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok