Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 76)
Milá maminka. Spravili sme si pekný deň. Vonku pršalo, tak sme vytiahli tatkov prehrávač hudby a spravili si koncert. Púšťala si mi zvláštnu hudbu. Bola pre mňa nová. Jedna bláznivá a zašumená, v druhej smutná teta, ďalšia znela, akoby tam prala práčka. V inej spievali roboty, v ďalšej som počula búrku. Zábava bola, ako si mi hudbu opisovala. Úplne inak ako tatko!
Páči sa mi, že nám hudba všeličo pripomína. Let nad lesom, vietor, spev vtáka. Posmutneli sme, keď husle a speváčka spievali ťahavo. Prečo býva hudba smutná? Nuž, vraj je to preto, že cez hudbu nástroje a speváci rozprávajú. O svojom smútku, svoje príbehy. Je to, ako keď plačem – tiež potrebujem cez slzy dostať zo seba žiaľ, hnev, mrzutosť. Hudba je ako ja. Má veľa energie, radosti a dá sa s ňou napodobniť všetko, čo vidím očami. Hudba vidí zase ušami a rozpráva do uší.
Lenže potom si ku mne sadol tatko. On ušami vidí úplne inak a zdá sa mi, že podobne ako ja. On počuje hudobné nástroje, všetky. Počuje bíty, basy, syntetizátory. Viem, čo je to skrečovanie! Tatko mi ukázal, že hudba má aj obraz. Vyzerá ako vlny, kruhy a skladá sa zo zvukov, ktoré sa dajú vyrobiť a skladať, ladiť a vytvárať rytmus. Tatko mi dal mikrofón, tak som skúšala, čo všetko dokáže môj hlas. Ukázal mi, že celú pieseň môžem vyrobiť z jediného zvuku, napríklad z kvapky vody alebo buchnutím o stôl. Koňa napodobním klopkaním s kokosovými orechmi.
Z izbičky som si preto priniesla xylofón, akordeón, gitarku a z kuchyne hrnce a poháre… A ideme na to! Bola si prekvapená, ako odvtedy dokážem začuť aj to, čo ty, maminka, nepočuješ. Ako vnímam v piesni aj to, čo hrá ďaleko vzadu. Je to ako puzzle, ktoré máš rada. Ja mám zase rada hudobné puzzle. Teším sa, keď si poskladám to svoje, tatko mi ukázal ako. Ale vieš, čo je ešte zaujímavé? Vraj každý počuje inak! A to počúvanie sa dá aj trénovať! Tak ma, prosím, teraz nevyrušuj, učím svoje uši…
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 75)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
