Nie je hračka ako hračka

Niektorí rodičia si myslia, že dieťa sa môže zahrať s čímkoľvek, ďalší hračky nakupujú impulzívne. Dokážeme zachovať rovnováhu?

Názory na potrebu hračiek, ich množstva a vhodnosti sa rôznia a zamestnávajú mnohých odborníkov. „Za smerodajný možno považovať pohľad na hračku ako na súčasť životného prostredia dieťaťa, ktoré mu prináša kontakt so svetom, prostredím a skutočnosťou, ktorú spoznáva,“ hovorí predškolská pedagogička Izabela Holá. Hračka pomáha dieťaťu uspokojovať jeho potreby, zároveň je symbolom doby a spôsobu života.

Hračka ako náhrada

Pri výbere hračky nás ovplyvňujú spomienky na vlastné detstvo, snaha zachovať rodinnú, či spoločenskú tradíciu, ale tiež kritérium pôvodnosti, aby hračka čo najvernejšie odkazovala na isté zvyklosti či prírodu. „V súčasnej dobe je takmer všetko, čím je dieťa obklopené, výsledkom zásahu človeka do prostredia. Interiér domova, park, detské ihrisko, materská škola, záhrada aj okolitá príroda, všetko ovplyvňuje zásah človeka, jeho práca. To, čo sa voľakedy nachádzalo v prirodzenom prostredí, musíme určitým spôsobom kompenzovať. Niektoré skúsenosti, schopnosti a zážitky dieťa nemôže získavať priamo, ale nahrádza si ich prostredníctvom hračky,“ pokračuje odborníčka.

Je potrebná alebo nie?

Názory na hračku z teoretického a praktického hľadiska sú rôzne. Niektorí jej nepripisujú dôležitý význam, ďalší jej úlohu preceňujú. „Argumenty spojené s podceňovaním hračky vychádzajú z myšlienky, že manipulácia s predmetmi je vrodený spontánny prejav a nie je potrebné venovať mu prílišnú pozornosť. Predpokladá sa, že popri prirodzených vrodených vlastnostiach, sa hrové schopnosti dokážu presadiť samy a dieťa si intuitívne dokáže nájsť vhodné predmety na hru,“ vysvetľuje predškolská pedagogička. Opačný extrém spočíva v preceňovaní hračky. „Spočíva v tvrdení, že v hrových činnostiach ide o maximálne využitie didaktického zámeru. Hra dieťaťa sa pritom zamieňa za riadenú, často až mechanickú činnosť. Hračka má potom úlohu dodržania daných inštrukcií pri manipulácii a dieťa prichádza o možnosť tvorivého narábania.“

Zlatá stredná cesta

Pri výbere hračky a pri samotnej hre treba zohľadňovať vývojové, vekové a individuálne zvláštnosti dieťaťa.

„Nie je vhodné riadiť sa sebou, spomienkami na vlastné detstvo alebo módnymi novinkami. Môže nám uniknúť, čo by dieťa malo poznať, vedieť a na čo vo svojom prostredí nenachádza dostatok príležitostí. Hračka poskytuje cestu za cennými skúsenosťami, ktoré nikdy inokedy ako počas detstva nemôžeme získať, lebo mnoho cenných zdrojov poznávania postupne mizne za horizontom,“ vysvetľuje Izabela Holá.

Moderné chápanie výchovy a vzdelávania sa často spája s predstavou, že dieťa má dostať do rúk zmysluplné hračky, ktoré mu ľahko a rýchlo umožnia pripraviť sa na vstup do základnej školy. Na prvý pohľad ideálny, no zároveň zjednodušený prístup. „V minulosti sa tejto problematike venovala veľká pozornosť. Vo vede, ale aj v priemysle, umení a kultúre, vznikli nové smery, ktoré sa špecializujú na tvorbu pre deti. Súčasná spoločnosť a rodina deťom poskytuje možnosti, ktoré predchádzajúce generácie nemali – od hračiek, oblečenia, jedla až po knihy a kultúrne využitie počas voľného času. Dnešné deti sa nám napriek tomu nezdajú byť vychovanejšie a lepšie pripravené na život. To však neznamená, že v každej detskej izbe nemá byť dostatočné množstvo hračiek, aby si dieťa rozvíjalo svoje skúsenosti a záujmy,“ uzatvára predškolská pedagogička.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.