Moje deti sú dokonalé a tvoje?

Zoskenujú, vyhodnotia, skritizujú, okomentujú, uškrnú sa, rozdajú rady behom sekundy. Aj taký je svet matiek.

Ženy sú dnes informované, sčítané a na dieťa inak pripravené ako v minulosti. Môžu si dovoliť obísť tradície aj dogmy a materstvo poňať po svojom. Ideálny stav, zdalo by sa. Prečo teda až 95 percent matiek prenasleduje pocit, že ich sústavne kritizujú, a teraz sa podržte, iné mamy? „Vedia byť kruté. Skomentujú ťa aj kvôli plienke. Buď nie je bio, alebo látková, alebo dostatočne kvalitná, proste nie rovnaká, akú dávajú deťom ony. Ak nedojčíš, skončila si. Ak si materskú neodsedíš doma, si za krkavčiu mať. Prvý zúbok, prvé lezenie, prvé chodenie, proste všetky prvé -kráty ich deti vykonali oveľa skôr ako tvoje,“ uviedla ma pred pár rokmi do tajov vtedy ešte nepoznaného sveta kamoška Marianna. Hm, možno aj preto občas potrebujeme, aby nám niekto nastavil zrkadlo. V roku 2015 americká značka jedného detského mlieka spravila dokument s názvom Koniec vojny medzi mamami. Ženy v ňom rozprávajú, ako ich sprevádza nekonečné porovnávanie sa s inými mamami. Fakt sme zašli až tak ďaleko?

Matky v ringu

Svet matiek fascinuje aj vedu. Česká poradkyňa pre oblasť rodičovstva, výchovy a medziľudských vzťahov Eva Labusová na svojej webovej stránke spomína výskumy, ktoré potvrdzujú, že medzi matkami vládne žiarlivosť a súťaživosť. Jeden z nich zrealizoval tím austrálskych vedcov pod vedením psychologičky Bronwyn Harmanovej. Výsledky potvrdili, že mamy súťažia v úspešnom vývoji svojich detí. Ďalším zdrojom napätia je porovnávanie, či a ako dlho dojčia, či chudnú po pôrode, ako zvládajú domácnosť, alebo do akej miery sa úspešne vracajú do práce po materskej. Austrálska psychologička pokladá za hnací motor chýbajúce sebavedomie. Tvrdí, že najrýchlejšou cestou, ako samu seba povýšiť, býva poníženie inej ženy. Áno, konáme rafinovane, máme to dané. Naše senzory zachytia nevyslovené, zhodnotia viditeľné a uhádnu zatajené. Súboje vedieme slovne i mlčky. Čo narobíme, je to silnejšie ako my. Jeden kuk a vieme, nad ktorou mamou po pôrode definitívne zvíťazila gravitácia, koľko investovala do kočíka, detského oblečenia, ako (ne)zvláda vyriešiť spor s vlastným dieťaťom.

Všetci proti nám? Ale kdeže!

Z materstva sa stalo náboženstvo. Vlastnú skúsenosť povyšujeme na univerzálnu pravdu. Ideály iných mamičiek šmahom ruky zlikvidujeme, aby bolo jasné, že naše skúsenosti a nami načítané informácie sú cennejšie. Takže (ne)dojčíte? Fajn. (Nie) ste za jasle? Dobre. Bývate bezradná? Super, že to priznáte. Jeden zážitok za všetky. Do čakárne k pediatrovi vošla mamička. Svižne, s ruksakom na chrbte, pri zručnom vtesnaní kočíka pre dvojičky do dverí položartom vyplazila jazyk. Oči sa nám stretli, v okamihu sme sa pochopili. Ledabolo utrúsila poznámku, že až takéto hebedo by na transport detí viac nekúpila. „Viete čo? Keď pištia dueto, rozhodím rukami, že teraz ako čo mám robiť.“ No nie je to super? Lebo taká je realita. Materstvo je o pokusoch a omyloch. Ako snaha vpratať kočík pre dvojičky do priúzkych dverí a umenie priznať si, že kúpiť „hebedo“ bola chyba.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.