Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 5)

6. septembra 2017 Články , Stĺpček
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 5)

Alžbetkino desatoro

5. Poďakujem, poprosím aj poprepáčujem

Maminka, keď sme dnes ráno stretli tetu susedku, pozdravila nás a ty si ma napomenula, nech poviem dobrý deň. Nevšimla si si, že práve som telefonovala s kameňom? Nesmiem rušiť teba, keď telefonuješ, nesmieš vyrušiť ani ty mňa. Veď nabudúce ju pozdravím. Alebo ujka z vedľajšej ulice. Nechcem ho pozdraviť, pretože raz kričal na môjho kamaráta Miška a pozerá na všetkých nahnevane. Alebo tamtú babku, nepoznám ju. Ostatných predsa zdravím bez vyzvania, pretože aj ty ich zdravíš. Páči sa mi, ako sa na teba usmejú, keď ich pozdravíš, aj ako sa s tebou pustia do reči. Preto toho, koho chcem, zdravím rovnako ako ty.

Aj ďakujem, maminka. Vždy si mi za všetko poďakovala. Je to také milé, že som ti začala ďakovať aj ja. Naozaj ti ďakujem, že si moja maminka. Babka tomu ale nerozumie, lebo chcela, aby som poďakovala tete susedke za jabĺčka. Ja ale nechcem, lebo mi ich nedala, ani mi nepovedala, že mi ich doniesla. Ani som ich ešte neochutnala predsa. Hneď ako sa tak stane, samozrejme, poďakujem. Áno, občas zabudnem poďakovať, lebo sa práve hrám alebo som zamyslená.

A rovnako prosím. Sem tam poprosím, ale to len preto sem-tam, lebo ani ty veľmi neprosíš, ani babka, ani tatko. Nejako na to prosím zabúdate. A keďže neznie slovo prosím u nás často, ani ja ho tak často nepoužívam. Máš pravdu, keď mi hovoríš, že by som mala hovoriť prosím viac. Ale aj ty, aj tatko, aj babka. Od vás sa mi to ľahšie pochytí. Aj situáciám, v ktorých sa prosím používa, porozumiem lepšie, ak ich zažijem u vás. Na to nezabúdajte.

A napokon prepáč. Vždy si sa mi za všetko ospravedlňovala. Dokonca aj za veci, za ktoré si vlastne ty nemohla. Vieš, že sa mi ospravedlňuješ celkom často? Oproti takému tatkovi alebo dedkovi, alebo babke? Tí by si mali z teba brať príklad. Ale vieš čo? Ja ti pomôžem, nech si berú príklad aj zo mňa. Spolu ich to naučíme. Dohodnuté!

__________________________

Volám sa Alžbetka. Mám štyri roky. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka

Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami delí o jej pohľad na svet každú stredu.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 4): Pozor na „povedz“! Nie som papagáj.

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.

Related articles

1 Comment

    Leave a Reply

    Only registered users can comment.