Patálie so stravou 

Krátko po určení diagnózy diabetes mellitus 1. typu u mojej dcérky som si na nejakom fóre na internete všimla vetu: „Pichanie inzulínu je pri tejto diagnóze to najmenej.“ Po počiatočnom šoku z oznámenia tejto diagnózy – keď som sa ako-tak aspoň navonok „zmierila“ s tým, čo nás čaká – nastúpila fáza naivity v podobe zmýšľania, že ak budeme poctivo dodržiavať všetko to, čo nám lekárka naordinuje, musí to predsa fungovať ako hodinky, mi táto veta pripadala úplne neuveriteľná a absurdná. Až časom a až oveľa neskôr som pochopila to, čo mal autor tejto vety na mysli…

Pri diagnostikovaní tohto ochorenia je pre pacienta a zvlášť pre malé diabetické dieťa skutočne najväčším problémom to, že si musí denne, a to minimálne 4-krát injekčne aplikovať inzulín. Časom, najmä po skončení remisie, ustupuje pichanie inzulínu ako keby do úzadia a najväčším problémom sa stáva dosiahnutie čo najlepších glykémii. Týmto, samozrejme, nechcem bagatelizovať to, že injekčné podanie inzulínu je jediný možný spôsob, ako ho vpraviť do tela.

Remisia je fáza ochorenia, keď pod vplyvom liečby inzulínom nastáva čiastočné znovuobnovenie funkcie pankreasu. Na určitý čas sa naštartuje tvorba vlastného inzulínu β-bunkami pankreasu, ktoré ešte neboli zničené. Táto fáza ochorenia, v anglicky hovoriacich krajinách ju označujú nádherným výrazom „honeymoon“ alebo medové týždne, trvá u každého diabetika rôzne dlhý čas. Dĺžka remisie závisí od veku, v ktorom sa diabetes 1. typu u pacienta diagnostikuje. U malých detí, keď sa väčšinou diabetes diagnostikuje s už typickými príznakmi, trvá táto fáza ochorenia veľmi krátko. Lepšie sú na tom adolescenti a dospelí, u ktorých je včasná diagnostika tohto ochorenia častejšia, a to jednak preto, lebo u adolescentov pod vplyvom rastových hormónov vzniká rezistencia na inzulín a aj preto, lebo väčší jedinec dokáže lepšie rozpoznať a vyjadriť, to, že s ním niečo nie je v poriadku.

Počítam, počítaš, počítame!
Najväčším umením v prípade diabetu 1. typu je zosúladenie správnej dávky inzulínu so správnym množstvom sacharidov v prijímaných potravinách, ktoré diabetické dieťa konzumuje, tak, aby hodnota glykémie po jedle bola približne rovnaká ako pred jedlom a čo najbližšie k hodnotám zdravého človeka. Hodnoty glykémie u zdravého človeka sa pohybujú v rozmedzí od 3,5 po 5,6 mmol/l nalačno.

Na to, aby si diabetik vedel správne prispôsobiť dávku inzulínu na dané množstvo sacharidov v potrave, potrebuje poznať obsah sacharidov v potravinách, ktoré sa chystá konzumovať a mal by poznať hodnotu glykémie pred jedlom. Obsah sacharidov v jednotlivých potravinách je daný. Tabuľky s obsahom sacharidov v základných potravinách dostane väčšinou každý rodič diabetického dieťaťa už počas pobytu v nemocnici, ale možno ich nájsť aj na internete. Napríklad: www.sacharidydovrecka.sk alebo www.kaloricketabulky.cz

Okrem obsahu sacharidov v potravinách potrebuje diabetik poznať aj svoju vlastnú citlivosť na inzulín, ktorá je v jednotlivých častiach dňa rôzna. Citlivosť na inzulín znamená, aké množstvo sacharidov je telo diabetika schopné spracovať na množstvo podaného inzulínu v danú časť dňa. Väčšinou platí pravidlo, že ráno je citlivosť na inzulín najnižšia a vtedy potrebuje diabetik na to isté množstvo sacharidov v potravinách vyššiu dávku inzulínu ako napríklad na obed, keď je spravidla citlivosť na inzulín najvyššia.

S citlivosťou na inzulín súvisí inzulínovo sacharidový pomer (ISP). Teda to, koľko gramov sacharidov potrebuje diabetik na pokrytie jednej jednotky inzulínu.

Každý diabetik by mal mať možnosť zvoliť si spôsob, akým si bude sacharidy prepočítavať, podľa toho, čo mu viac vyhovuje.

Na zjednodušenie prepočtu sa používa pojem SACHARIDOVÁ JEDNOTKA (SJ), pričom 1 sacharidová jednotka zodpovedá 10 (alebo 12 g) sacharidov v potravinách. Na obaloch niektorých potravín sa môžeme stretnúť s označením BE, t. j. broteinheit (v preklade chlebová jednotka) – je to označenie, ktoré sa používa v nemecky hovoriacich krajinách.

V prípade sacharidových potravín je nevyhnutné, aby diabetik poznal aj glykemický index danej potraviny. Glykemický index je hodnota, ktorá uvádza ako rýchlo sa sacharidy z prijatej potraviny vstrebú do krvi. Vyjadruje sa v hodnotách od 0 do 100. Pričom čím vyššie číslo, tým rýchlejšie sa sacharidy dostávajú do krvi.

Aj sacharid je cukor
Mnohí diabetici (a nielen oni) žijú v mylnom presvedčení, že ak vylúčia zo stravy sladké potraviny a cukor, prípadne nahradia pri pečení cukor náhradným sladidlom, majú svoje stravovanie vybavené. Toto je obrovský omyl, ktorý v súčasnej dobe aj nevhodne podporujú niektorí výrobcovia potravín, tým, že zvyknú na obale potravín oddeľovať sacharidy od cukrov.

Na ilustráciu: 10 g klasického bieleho cukru a 15 g múky zodpovedá množstvu 10 g sacharidov, čo je 1 SJ. Mylne potom vzniká dojem, že to, čo nie je sladké, teda neobsahuje cukor, môže diabetik konzumovať v neobmedzenom množstve. Pritom napríklad 2 lyžičky klasického cukru (10 g) a krajec chleba, ktorý váži 25 g obsahujú rovnaké množstvo sacharidov a diabetik si ich musí pokryť rovnakým množstvom inzulínu. Konkrétne v prípade týchto dvoch potravín je rozdiel len v glykemickom indexe a aj to len minimálny.

Meriam, meriaš, meriame!
To, ako diabetické dieťa reaguje na konkrétnu potravinu a akú dávku inzulínu potrebuje na určité množstvo potravín, si musí každý rodič odskúšať, bohužiaľ, sám na vlastnom dieťati väčšinou metódou pokus omyl. Na dobré nastavenie je nevyhnutné časté meranie glykémie pred jedlom a po jedle, čo si vyžaduje približne 7 až 10 meraní denne. Od lekára dostane rodič pri diagnostikovaní diabetu rozpis sacharidov na deň a z nemocnice by malo diabetické dieťa odchádzať aspoň s ako-tak nastavenou dávkou inzulínu na dané množstvo sacharidov. Všetko sa priebežne dolaďuje doma v bežnom živote, ktorý diabetické dieťa vedie.

Ďalším obrovským omylom, ktorému podliehajú mnohí rodičia diabetického dieťaťa – my sme, samozrejme, neboli výnimkou – je čakanie na to, že sa dieťa dá nastaviť na nejakú pevne určenú dávku sacharidov a inzulínu, ktorá bude fungovať aspoň určitý, čo možno najdlhší čas. Nič také neexistuje! Čím skôr to rodičia diabetických detí pochopia a dokážu sa aspoň ako-tak vyrovnať s touto skutočnosťou, tým viac im to „uľahčí“ život s touto diagnózou. U nás sa po viac ako troch rokoch života s diabetickým dieťaťom nepodarilo prejsť na meranie glykémie „len“ 4-krát denne. Diagnóza diabetes mellitus 1. typu u malého dieťaťa je ochorenie, ktoré je nevyhnutné stále aktuálne riešiť.

Existuje diabetická diéta?
Ja tvrdím, že NIE. Pre nás existujú len potraviny, ktoré jednoducho nekonzumujeme alebo konzumujeme len výnimočne, lebo nemajú dobrý vplyv na glykémie môjho dieťaťa.

Keď sa povie slovo diabetes, väčšinou si pod týmto pojmom každý hneď predstaví obrovské množstvo stravovacích obmedzení. Je zaujímavé pozorovať, kde v hodnotovom rebríčku je pre našu populáciu v súčasnej dobe jedlo. Mnohí rodičia diabetických detí musia, bohužiaľ, vplyvom ochorenia svojho dieťaťa prehodnotiť svoje doterajšie vzťahy, a to aj v najbližšej rodine, a to „len“ na základe toho, že sa títo dospelí ľudia nedokážu ani na chvíľu zriecť svojich „bežných“ stravovacích návykov.

Strava diabetika by mala byť racionálna a vyvážená strava, s veľkým podielom správne spočítanej zeleniny a ovocia.

Moderná diabetológia smeruje k trendu, že diabetik môže konzumovať všetko, len s mierou. Na začiatku zistenia diagnózy u mojej dcérky som bola týmto trendom nadšená, ale ako plynie čas, tak moje nadšenie postupne hasne a som skôr zástancom prístupu, že by diabetik zo svojho jedálneho lístka mal vylúčiť jedlá, ktoré mu glykémie neprimerane zvyšujú.

Našťastie, v dnešnej dobe už začína stúpať počet uvedomelých zdravých ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad tým, čo dávajú do úst nielen sebe, ale aj svojim deťom, a tak sa „výnimočnosť“ v podobe skutočnosti, že určitú potravinu nekonzumujeme, stáva normálnou a bežnou aj v prípade ľudí, ktorí netrpia žiadnym zdravotným problémom.

Pripravila diamama Nela

časopis Dieťa
Foto Thinkstock.com

Oblasť Diafórum – náš život s diabetom prináša od diamamy Nely aj článok
Keď do života vášho dieťaťa vstúpi diabetes mellitus 1. typu

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).