Keď do života vášho dieťaťa vstúpi diabetes mellitus 1. typu  

Keď do života vášho dieťaťa vstúpi  diabetes mellitus 1. typu   

Diabetes mellitus 1. typu – diagnóza, ktorá sa, žiaľ, stále častejšie stáva súčasťou života slovenských rodín s malými deťmi. Citujem slová môjho známeho, ktorý s touto diagnózou žije už 22 rokov: „Keď som ochorel ja vo veku 17 rokov, boli sme v našom 30-tisícovom meste dvaja s cukrovkou 1. typu: jeden 3-ročný chlapec a ja. Dnes je v tomto istom meste 20 diabetických detí.“ Keď vstúpi do života vášho dieťaťa tento nevítaný „hosť“, nič už nie je ako predtým…

Cukrovka riadne zasiahne vaše bezmocné dieťa a s ním aj celú rodinu. Tu je každá rada drahá.  V rubrike Diafórum – náš život s diabetom budeme o cukrovke 1. typu písať „netradične“ – nie z pohľadu odborníkov, ktorí sú síce s touto diagnózou dennodenne v kontakte, ale z pohľadu rodičov, ktorí musia neustále bdieť nad životom svojich detí. Mnohí z nich už roky nevedia, čo je to prespatá celá noc bez jediného zobudenia. A to, čo majú iní zadarmo, t. j. dobré glykémie svojich detí, majú rodičia diabetických detí „tvrdo vydreté“.

Diabetes mellitus 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém jedinca zničil β-bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Inzulín má v organizme dve funkcie: znižuje hladinu glukózy (cukru) v krvi a zabezpečuje vstup glukózy do buniek a tým ich správne fungovanie a výživu. Od spustenia autoimunitného procesu v podobe deštrukcie β-buniek pankreasu, až po prepuknutie ochorenia v podobe typických príznakov, akými sú smäd, časté močenie, hlad, slabosť, malátnosť, prebehne u každého diabetika rôzne dlhý čas, pretože toto ochorenie sa príznakmi prejaví až vtedy, keď je už zničených cca 80 percent β-buniek pankreasu. Na tento čas má vplyv vek, životospráva, zloženie prijímanej potravy, prekonané ochorenia. Ak sa už autoimunitný proces ničenia β-buniek pankreasu v tele spustí, nedá sa zastaviť. Pri včasnom podchytení ochorenia (väčšinou náhodnom) možno proces ničenia β-buniek pankreasu spomaliť a to najmä správnym zložením prijímaných potravín, konzumovaním nízkosacharidových jedál a sacharidových jedál s nízkym glykemickým indexom.

U malých detí sa toto ochorenie podchytí v skorom bezpríznakovom štádiu skôr náhodne. Väčšinou sa diagnostikuje až s typickými príznakmi.

Ochorenie sa lieči podkožnou aplikáciou inzulínu. Najväčším problémom pri tomto ochorení je zosúladiť správnu dávku inzulínu so správnym množstvom sacharidov v prijímaných potravinách, ktoré diabetik konzumuje, tak, aby hodnota glykémie po jedle bola približne rovnaká ako pred jedlom a čo najbližšie k hodnotám zdravého človeka.

Neustály dohľad rodičov je nevyhnutný, mamy o tom vedia svoje
Diabetes mellitus 1. typu je diagnóza veľmi špecifická tým, že vyžaduje neustálu spoluprácu pacienta. V prípade diabetického dieťaťa nepretržitú starostlivosť a dohľad nad stravovaním a aplikáciou inzulínu zo strany rodičov. Akým pocitom musia čeliť rodičia malých, ale aj väčších detí v prípade diagnózy, ktorá sa nedá „odložiť na poličku“ a nedá sa ani vyriešiť jedným podaním tabletky? Rodičia dieťaťa alebo v mnohých prípadoch jeden z rodičov sú často jediní, ktorí sa vedia plnohodnotne postarať o diabetické dieťa. Tu sú reakcie niektorých mamičiek diabetických detí:

  • V poslednej chvíli
    Moja dcérka dostala DM 1. typu ako 14-mesačná. Bola vo veľmi kritickom stave, všetko sa zbehlo veľmi rýchlo, behom týždňa, z ničoho nič prestala chodiť, nekomunikovala s okolím, neskutočne rýchlo dýchala, vracala, bola zúrivá, v takomto stave som s ňou bola 2-krát u pediatra, ktorý s ňou nič nerobil. Vraj asi vnútorná teplota, preto to zrýchlené dýchanie. Tak som šla aj na pohotovosť, kde už z nej bol cítiť acetón z dychu a aj napriek tomu, že bola veľmi dehydrovaná nás poslali domov. Jej stav sa len zhoršoval. Opäť sme sa o 2 dni vybrali na pohotovosť – podľa slov primára detského oddelenia sme prišli už v poslednej chvíli. Už pri záchyte nemala vlastnú tvorbu inzulínu. Ja som preplakala celé dni, čo sme boli v nemocnici, schudla som niekoľko kíl behom týždňa, pretože som sa veľmi trápila. V noci som sedávala pri jej postieľke a preklínala celý svet, prečo práve ona… Dnes je to už 16 mesiacov a stále plačem. Nedarí sa nám dosiahnuť dobré glykémie, som z toho nervózna a niekedy si to odskáče aj staršia dcéra, čo ma veľmi mrzí. Ale vždy ju objímem a poviem jej – prepáč, nehnevaj sa. V takomto nízkom veku je to ťažké, musím ju nútiť jesť, aj keď ona nechce, nechápe, že musí. Keď vracia, nedostanem do nej ani len kvapku vody a my dobre vieme, že musí piť. Často, keď nám kolíše hladina cukru v krvi, je nervózna, neustále plače alebo zúri a mne sa rúca svet. Najradšej by som vtedy hodila flintu do žita, ale nemôžem, pretože ju nadovšetko milujem a musím, aj keď niekedy z posledných síl, urobiť pre ňu aj to posledné. S touto chorobou sa nezmierim nikdy, lebo ju nenávidím, len s ňou budeme žiť.
  • Nie som vďačná za cukrovku
    Moja dcérka ochorela, keď mala 9 rokov. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Tým, že sme boli samé dve, boli sme na seba veľmi naviazané. Trvalo mi asi rok, kým som sa z toho ako tak spamätala. Nedokázala som spať, myslieť na niečo iné ako na glykémie. Zvažovala som návštevu odborníka, ktorý by mi nejako pomohol. Doteraz som sa s tým nezmierila, je to už 6 rokov. Ale dokážeme žiť tak, aby nás cukrovka neovládala. Aj keď niekedy to aj tak na mňa doľahne a je mi to strašne ľúto. Myslím, že s takými malými detičkami do tých 5 až 7 rokov je to ťažšie zvládnuť, ale ten pocit zostáva rovnaký aj pri väčších deťoch. Keď niekde vidím alebo počujem názory typu – Som vďačná za cukrovku, lebo ma naučila zdravo žiť. – tak ma to pekne vytáča. Nie som vďačná za cukrovku a som nahnevaná, že vôbec existuje a že nám vstúpila do života.
  • V čase, keď sa začala odo mňa odpútavať, ma potrebuje ešte viac
    Srdce matky je len jedno, láska k dieťaťu je taká istá, či je dieťa malé alebo veľké. Moja dcérka dostala diabetes v 15. rokoch, vtedy sa mi zrútil celý svet. Moje malé dievčatko, v kritickom stave a odcestované v Chorvátsku. Myslela som, že zošaliem strachom, keď mi volala doktorka z endokrinológie kvôli výsledkom, ktoré mi odmietli dať 3 dni predtým, lebo nemali na mňa čas. Dcérka je už väčšia, samostatnejšia, no aj tak riešime všetko spolu – každé jedlo a glykémiu. V čase, keď sa už začala odo mňa odpútavať, ma potrebuje ešte viac ako doteraz. Staršie deti sú na tom horšie ako maličké z tej stránky, že si viac uvedomujú, čo sa stalo, stane a môže stať. Dnes bola v škole imatrikulácia. Mala dvakrát hypoglykémiu, stále mi volala a ja som v práci nemohla na nič iné myslieť, len na ňu… A či plačem? Áno, plačem potajomky, nech ma nevidí a keď plače moje dievčatko, tak sa mi srdce trhá na kúsky…
  • Je to kruh, ktorý sa točí podľa toho, ako vieme prekabátiť ten blbý diabetes
    My máme diabetes mellitus 1. typu od 2,5 roka. Teraz ma malá 8 rokov a môžem povedať, že mi to trvalo dobré 2 roky, kým som sa nestresovala každý deň kvôli diabetu. Čím dlhšie s tým žijeme, tým menej sa stresujem. Teraz už len pri vysokých glykémiách, vracaní a keď jej neviem z nejakej nevysvetliteľnej príčiny znížiť glykémiu. Čím má glykémie vyrovnanejšie, tým som ja pokojnejšia. A následne aj malá. Ono je to taký kruh, ktorý sa točí podľa toho, ako vieme prekabátiť ten blbý diabetes. Vyrovnať sa s tým nevyrovnám nikdy, ale modlím sa, nech máme iba toto a nie ešte nejaké ďalšie choroby k tomu. Každý vek, keď sa u dieťaťa zistí diabetes má svoje plusy aj mínusy. U maličkých detičiek je dobré, že ešte nepoznajú napríklad fast foody a podobne, ale zase u starších je fajn, že sa im to už dá vysvetliť a aspoň trošku pochopia. Ako však vysvetliť nejakému bábätku, že teraz nesmieš jesť, najmä ak sa mu podáva inzulín pomocou inzulínových pier – to je dosť zložité.
  • Keď som bola vyrovnaná, bola taká aj dcéra
    S diabetom mojej dcéry som sa vyrovnala, keď som pochopila, že nezáleží na mne, ale na nej. Nezáleží na tom, čo cítim, čo chcem a aká je moja predstava o jej živote. Ale záleží na tom, čo cíti ona a aký život chce moje dieťa žiť. Keď som bola silná a vyrovnaná, bola taká aj moja malá dcéra. Teraz každý deň vidím jednu vyrovnanú slečnu. Jasné, že bojujeme spoločne s glykémiami, ale ona to berie ako svoju súčasť, nie ako svoje nešťastie.

Pripravila diamama Nela

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

Oblasť Diafórum – náš život s diabetom prináša od diamamy Nely aj článok
S diabetickým dieťaťom na cestách

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

1 Comment

    Leave a Reply

    Only registered users can comment.