Osobný rozvoj – o sebadôvere | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Osobný rozvoj – o sebadôvere

Osobný rozvoj – o sebadôvere

Sebadôvera nie je vojsť do miestnosti a myslieť si, že ste lepší ako ktokoľvek iný. Sebadôvera je vojsť do miestnosti a nemať potrebu sa s nikým porovnávať. Byť sám sebou a veriť si. Byť sám sebou a byť v tom úprimný, autentický. „Nedostávame to, čo chceme. Dostávame to, čo sme.“

V článku Životná inventúra sme sa venovali životnej inventúre a potrebe poupratovať si z času na čas vo svojom vnútri, hovorili sme o nastolení rovnováhy a o pani Zuzane, ktorá chcela mať svoj život opäť raz pod svojou kontrolou.

Teraz sa s vami chcem podeliť o príbeh, ktorý sa odohral u mňa doma a ktorý ma utvrdil v tom, že naše deti sú nadmieru vnímavé a často, aj keď to nevidíme, či nechceme vidieť, nám nastavujú dokonalé zrkadlo. Stačí sa prizerať.

Tento príbeh z mojej domácej koučovne je úžasný, pretože je o nevinnej a otvorenej malinkej detskej mysli, ktorá „nič“ podobné ako my dospeláci nerieši. A dokonca to myslela vážne.

„MAMI, POĎ MA KOUČOVAŤ…“

… zneli slová mojej druhorodenej, v tom čase sedemročnej Lary. S jej láskavým dovolením zverejňujem tento článok, ako inak, pre nás – pre vás. Nedávno sme sa v rámci nevyhnutného nakupovania, keďže nám chodidlá stále rastú, vybrali do košického obchoďáku. V rámci pauzy medzi nákupmi sme zamierili na malé občerstvenie, aby sme si dobili baterky. Klasika. Ešte sme si ani nesadli a Lara sa na mňa obrátila s naliehavou požiadavkou. Nebola to prosba, ani príkaz. Bola to žiadosť, pri ktorej na mňa vypleštila tie svoje veľké okále. Kto ju pozná, vie, že sú neodolateľné, keď k tomu ešte našpúli aj pery: „Mami, poď ma koučovať…“

Priznám sa, že som na toto nebola pripravená. Priestory obchoďáku, hluk, zmena plánu, nastavenia a vlastná sedemročná dcéra?!

„Lara, nechceš sa radšej len tak porozprávať? Čo ťa trápi?“ spýtala som sa s cieľom preskúmať, čo sa deje.

„Nie mami, chcem, aby si ma koučovala!“

Prehltla som naprázdno, nečakala som takú neodbytnosť a presvedčivosť. V tom momente, som prepla na koučku. 😊

„Tak teda, čo chceš riešiť, miláčik?“

„Chcem vedieť lepšie čítať…“ dodala.

„Aha. Pokiaľ viem, čítať vieš. Čo to znamená lepšie čítať? Skús mi to vysvetliť.“

Túto časť vysvetľovania má ona najradšej. Vtedy sa cíti byť dôležitá a myslím, že má rada, keď jej niekto venuje pozornosť. Všetku svoju pozornosť. Presne ako jej rovesníci.

„No, vidíš tamtú tabuľu? Píše sa tam… J-e-d-i-n-e-č-n-á 100-p-e-r-c-e-n-t-n-á k-á-v-a a-r-a-b-i-c-a,“ potrápila si jazýček a dodala: „Chcem vedieť čítať rýchlejšie, hneď to prečítať a nie koktať a predčítavať si.“

Tvárila som sa, že o ničom neviem… Aj keď ako mame mi je jasné, že naše čítanie nie je dokonalé.

Pýtam sa teda v role kouča ďalej… „O. k., čiže, ako si spokojná so svojím čítaním teraz? Ako by si sa oznámkovala na stupnici od 1 do 10, kde 1 je tá najhoršia a 10 najlepšia známka?“ Nečakala, kým dopoviem a odpovedala: „Päť.“

„Vieš ale, že ja ťa tu dnes v obchoďáku čítať nenaučím. No napriek tomu sa ťa opýtam: ‚Na aké číslo chceš svoju spokojnosť s čítaním posunúť?’”

„Tááák na 10!“ odpovedala.

„Je desať to číslo, ktoré vyjadrí tvoju maximálnu spokojnosť s čítaním?“ S rozžiarenými okáľmi a plná očakávaní povedala: „Áno!“

„Tak si skús predstaviť, že si v škole a čítaš na desiatku. Aké to je?“ pýtam sa svojej malej klientky.

„Paráda, som najlepšia! Pani učiteľka ma chváli, mám samé jednotky, čítam ako dospelá a všetkému rozumiem.“

„Super! A ako sa pritom cítiš, Larka?“

„Paráda, mamka!“ dodala už v miernej eufórii.

„A kde v tele cítiš tú parádu?“

„Všade, mamka, hlavne v hlave!“ 😊

„A aký to má pre teba zmysel?“ Tu sa trochu zháčila, lebo si nebola istá otázkou. A tak som to upresnila ďalšou otázkou: „Čo je na tom všetkom to najdôležitejšie?“

Hlboko sa zamyslela a ja som dostala odpoveď, ktorá nielen mamám vyráža dych. 😊

„Najdôležitejšie bude to, že to dokážem,“ znela jej odpoveď a ja som pokračovala v nemom úžase ďalej, s cieľom uistiť sa v tom, či vie, kedy tento moment nastane.

„A podľa čoho budeš vedieť, že si to dokázala?“ spýtala som sa.

„Budem so sebou spokojná, ty budeš rada, pani učiteľka tiež a určite ma pochváli.“

„A čo zvláštne sa udeje potom, keď budeš spokojná?“

„Potom budem šťastná, mamka,“ povedala s pokojom Angličana, akoby sme sa rozprávali o tom, či bude zajtra svietiť slnko alebo pršať a odpila si zopár dúškov z jej obľúbenej „nivei“. 😊

„A ako veľmi to chceš? Ako veľmi chceš byť šťastná?“ spýtala som sa.

„Najviac na svete!“ skočila mi do reči.

„Aha! Predpokladám, že s tým chceš niečo aj urobiť,“ dodala som. Divne na mňa pozrela a odpovedala: „Jasné, mamka! Však vieš, že som s tebou nechcela len tak pokecať.“

PLÁN AKČNÝCH KROKOV

Vyzerala dosť odhodlane, tak som sa jej na rovinu opýtala, či má už nejaký plán krokov, čo by mohla urobiť. Moja malá a na zmenu odhodlaná klientka si dala veľký konkrétny záväzok, že bude každý deň čítať. Najprv si dala sľub, že prečíta každý večer pred spaním štyri strany z obľúbenej knižky Danka a Janka. Po prvom pokuse si svoj sľub vzhľadom na nereálnosť upravila. Tie štyri strany sa jej zdali byť na večer veľa, ale rozhodla sa, že by mohla začať s dvomi stranami a keď sa jej bude chcieť a bude vládať, tak si pridá ďalšie strany. Ak nie, nič sa nedeje.

A ČO EŠTE?

Vedela som, že potrebuje ešte niečo, čo by ju motivovalo naozaj to urobiť a vydržať. Tak som sa jej opýtala: „Čo by ti ešte mohlo pomôcť v tom, aby si to naozaj každý večer urobila, nezabudla a bola by si so sebou spokojná a šťastná?“ Opäť si dobila baterku obľúbeným nápojom, popremýšľala a zrazu jej očká zažiarili, akoby dostali signál zvnútra. 😊

Rozsvietilo sa a ona dodala: „Už viem! Budem si to zapisovať do malého zápisníčka. Mamka, ale ja nemám žiadny zápisník! Aký zápisník máme doma? Máme vôbec nejaký? Kúpime ho teraz?“ Poznáte to? AHA moment. 😊

AK CHCE PREKONAŤ SAMÚ SEBA, MUSÍ UROBIŤ PRVÝ KROK

Ešte predtým, než som zaplatila za obľúbené drinky a moju Kávu s koučom, 😊 opýtala som sa jej poslednú koučovaciu otázku: „Kedy začínaš?“ Jej odpoveď ma vôbec neprekvapila: „Hneď ako dnes nájdeme zápisníček, mamka!“ Huncútsky na mňa žmurkla. Jasné, že sme doma našli minimálne tri vhodné zápisníky, takže sme nič okrem topánok kupovať nemuseli. Večer sa čítalo a potom ďalší a ďalší večer. Prišla aj kríza, no tú sme prekonali malou úpravou sľubu – denným čítaním. Od nášho spontánneho koučovania ubehlo už niekoľko mesiacov. Neviem, či sa to dá nazvať úspechom, ale…

Moja malá klientka je so svojím čítaním veľmi spokojná, už sa na nič nesťažuje a dokonca veľmi rada číta knihy, ktoré si pravidelne vypožičiava v školskej knižnici. Čítanie už pre ňu nie je nočnou morou, naopak, patrí medzi jej obľúbené činnosti doma a aj v škole je čítanie jeden z jej naj predmetov.

Moja malá klientka pochopila navyše jednu veľmi dôležitú vec. Ak chce prekonať samú seba, musí urobiť prvý krok. Nezáleží na tom, aký veľký ten krok je, dôležitejšie je opakovať ho a uvedomiť si, kvôli čomu to robí a čo tým získa. Moja malá klientka to už vie.

KTO VIE „PREČO“, DOKÁŽE AKÉKOĽVEK „AKO“

Na to, či je šťastná a spokojná so sebou na „10“, by ste sa jej museli opýtať osobne. Pani učiteľka ju však nedávno veľmi pochválila. No a čo na to ja ako mama – koučka?

Napadá mi jeden skvelý citát od Jima Rohna: „Si len priemer piatich ľudí, s ktorými tráviš najviac času.“ Som veľmi rada za každú sekundu, ktorú môžem tráviť so svojimi deťmi, ktoré ma nekonečne inšpirujú, učia, podporujú a nastavujú mi zrkadlo.

V histórii ľudstva nie je vraj žiadna lepšia rada do života, ako sa dostať z miesta, kde ste teraz, na miesto, kde chcete byť, než tá, že si vyberiete inšpiratívnych ľudí, ktorí vás tam dostanú. Ľudia menia všetko a to je dokázaný fakt. Preto by sme si mali, ak sa chceme posúvať vpred, poriadne vyberať ľudí, ktorí nás budú podporovať, inšpirovať a motivovať, a nie takých, ktorí nás budú brzdiť.

Ďakujem svojej malej „klientke“, že sa na mňa s dôverou obrátila a inšpirovala ma. Ďakujem, že ste si tento príbeh prečítali až dokonca a ak si myslíte, že by niekoho potešil, či povzbudil, budem rada a vďačná, keď ho v akejkoľvek forme posuniete ďalej.

Ing. Slávka Kočanová
individuálna a tímová koučka s medzinárodnou certifikáciou ACC (ICF)
partnerka v osobnom rozvoji a sprievodkyňa pre Život s koučom

www.zivotskoucom.sk

Časopis Dieťa
Foto Liviani.com a DA autorky

Prečítajte si aj prvý článok zo seriálu Osobný rozvoj:
Životná inventúra

 

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok