A zázraky sa dejú

6. septembra 2017 Články , Stĺpček
A zázraky sa dejú

Deti potrebujú ustálený, pravidelný režim. Dáva im pocit bezpečia, ktorý je pre ne taký prepotrebný. Túto základnú rodičovskú poučku dnes už pozná azda každý rodič, usiluje sa ju dodržať a svojmu dieťaťu pravidelný režim vytvoriť. Jeho výsledkom by malo byť spokojné bábätko. Kto by také nechcel, však?

Zatiaľ čo bábätká po ustálenom režime túžia, veľkáči sa mu neraz chcú vyhnúť, i keď  aj v ich prípade je na prospech celej rodiny. Túžia vypadnúť zo stereotypu všedných dní a zažiť čosi iné, lepšie, ako to, čo malo byť práve na programe. A túžby často aj premenia na skutočnosť. Neraz tak vzniknú situácie, ktoré nám vyčaria úsmev na tvári i hlboký obdiv k detskej úprimnej výpovedi a šikovnosti v tom, ako sa vedia v sekunde vynájsť a majú naporúdzi odpoveď, ktorá nás celkom odzbrojí. Ako to bolo aj v tomto príbehu:

Začal sa školský rok a s ním sa všetci vrátili aj ku kolobehu všedných denno-denných povinností. Školské dni ubiehali jeden za druhým – vyučovacia hodina – malá prestávka – ďalšia hodina – ďalšia malá prestávka – tretia hodina – po nej konečne veľká prestávka – ešte zo dve hodiny – obed – konečne doma – čas na chvíľu oddychu, písanie úloh a poobedňajšie aktivity. Nejedno dieťa navštevuje naraz i viacero krúžkov, zúčastňuje sa pravidelných športových tréningov. Všetko sa to monotónne opakuje deň čo deň. Až zatúži aspoň na chvíľu vystúpiť z tohto kolotoča svojich povinností a stráviť aspoň jedno popoludnie úplne inak ako bežne. Len ako, keď nechce sklamať trénera. Nechcem sklamať, budem klamať – povedal si hrdina nášho príbehu, malý kajakár, a v jedno ráno zavolal svojmu trénerovi, že ho veľmi bolí hrdlo, má teplotu a leží v posteli. Jednoducho, musí sa liečiť a nemôže ísť na vodu. „Jasne, tréning odpadá, chytro sa vyzdrav.“ – poprial mu tréner a … div sa svete! Popoludní stretol milého šuhaja, ako sa kypiaci zdravím preháňa s kamarátmi na bicykli.

„Už si zdravý? Ráno si nevládal zísť z postele…“
„Zdravý!“
„A to ako?“
„No, ja som sa modlil, aby som friško vyzdravel.“
„Ale, predstav si. Aj naša babka má všelijaké trampoty, tu ju boli, tam ju pichá. Prezraď, ako sa to dá, však aj ona sa modlí…“
„Ale ja som sa VRÚCNE!“

Nuž, milí priatelia, nie je modlenie ako modlenie. A tak, ak i vy máte bolesti a trápenie, s ktorými nie a nie pohnúť, poproste vrúcne a uvidíte. Budú sa diať zázraky! Tréner Jožko a jeho zverenec by vám o nich mohli rozprávať.

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!