Cudzí jazyk: Spíkuje Alžbetka či len bľaboce? | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Cudzí jazyk: Spíkuje Alžbetka či len bľaboce?

Cudzí jazyk: Spíkuje Alžbetka či len bľaboce?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 58)

Amatata uaua uan tu trí, ken ju giv mí? (Prepis: amatata uaua, one, two, three, can you give me?) To je, maminka, po anglicky, rozumela si? Poďme sa spolu rozprávať po anglicky, dobre? Datata ka vama lala? No, čo mi odpovieš? Že oukej? Tak oukej. Niekedy sa s tatkom smejete, keď vám spíkujem. Vraj to angličtina nie je, ale ja som si istá, že je, len vy tomu nerozumiete. Nechávate ma rozprávať, ako chcem, takže keď prišli na návštevu priatelia z Nového Zélandu, dorozumela som sa s nimi. Bez problémov. Aj s novozélandským tatkom, aj s jeho malým dievčatkom. Spolu sme sa hrali a jedna druhej sme rozumeli.

Keď sme si na dvor pozvali aj môjho kamaráta Miška, stál tam a díval sa. Opakoval, že mi nerozumie, ale to predsa nevadí. My si aj tak všetci rozumieme bez slov. Slová sú taká čerešnička na torte. Vlastne ich ani netreba, ale je dobré, keď sú. Bez čerešne by torta nebola „eňo ňuňo“. Miško mi ale tvrdil, že nerozprávam po anglicky. Ak rozprávam, nehovorím správne. Kdeže, všetci mi rozumejú. Nezáleží, či to je správne, či nesprávne, učíme sa stále, nie? Tak vraví tatko. Zatiaľ, čo ja som stále rozprávala aj anglicky, aj neanglicky, Miško stál a mlčal. Keď som sa ho na to spýtala, vysvetlil, že nechce spíkovať, lebo nevie povedať toto a tamto, nevie preložiť toto a tamto. No a?

Tak nech to povie tak, ako chce. Alebo ako cíti, ako si myslí, že by mohol. Postupne sa z nezrozumiteľných slov stanú zrozumiteľné. Je to ako u bábätiek. Keď sa učia rozprávať, predsa ich nebudeme zastavovať a opravovať. Čo ak sa zaseknú, zľaknú? Nevadí, ak im nerozumieme, aj tak vieme, čo potrebujú. Zastavoval niekto Miška? Opravoval ho, až stratil odvahu spíkovať, teda zapojiť sa do hry s dievčatkom z Nového Zélandu?

Tak vieš čo? Ja Miška naučím znovu rozprávať. Aj po slovensky, aj po anglicky, aj po bľabotsky. Keď získa odvahu a zistí, že ho nebudem ani zastavovať, ani opravovať, že sa mu nebudem smiať, ani sa naňho hnevať, ak povie niečo nesprávne, tak sa mu odvaha vráti. Aj on sa začne radovať z bľabotania a bude sa radovať tak veľmi ako ja, až sa nám bľabotanie zmení na spíkovanie. Čo povieš, maminka? Idem na to!

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

  

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 57)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok