Môže sa stať, že v ňom uvidíte samých seba 5)

Rodičia sú osoby, ku ktorým deti vzhliadajú. Stanú sa pre ne nenahraditeľnými, vzormi, ktorým sa chcú podobať. Často je pre ne názor rodičov ten najsprávnejší, posvätný, ten jediný pravdivý. Odpozorujú ich správanie, opakujú ho. Problém nastáva, ak sa rodič riadi heslom – vodu káže, víno pije.

Observačné učenie je teória, ktorej hlavná myšlienka spočíva v učení sa pozorovaním. Prevedené do rodinného sveta – jednoducho dieťa zopakuje to, čo vidí u rodiča. Nemusia to byť veci zjavné hneď na prvý pohľad. Môžu to byť maličkosti, spôsob myslenia, názor alebo pohľad na vec. Nie je výnimkou, že aj pesimistický alebo optimistický spôsob nahliadania na svet je odpozorovaný od reakcií rodičov na každodenné situácie. Nezdá sa vám to? Pozrime sa na nasledujúci príklad.

Ako často ste v škole počuli o výtržníkovi, ktorý sa bije, tyranizuje ostatných a správa sa neadekvátne? Čo ste si v tomto prípade pomysleli? Že sa nedivíte, že je taký, keď pochádza z  rodiny, kde je otec tyran a bije aj dieťa aj manželku? Alebo, že sa malé dievča správa vyzývavo, pretože u matky videla, že je to jediný spôsob, ako komunikuje s mužmi?

Dám vám iný príklad. Prídete do novej práce medzi ľudí, ktorých vôbec nepoznáte. Máte robiť prácu, ktorú ste ešte nikdy nerobili, a v najlepšom prípade chcete čo najrýchlejšie zapadnúť do kolektívu. Ako sa v tomto prípade zachováte? Pozorujete. Všetko. Pracovnú atmosféru, ako sa k sebe správajú, čo všetko si hovoria a čo si môžete/nemôžete dovoliť povedať. Pozorujete, ako sa k práci stavajú vaši kolegovia, čo všetko robia a akým spôsobom. Pre deti je tento svet takéto nové miesto, nová „práca“ – tak prečo si myslíme, že sa učia iným spôsobom ako my, inak než pozorovaním a napodobňovaním?

Opakovanie po rodičoch vídavam denne a všade. Je pochopiteľné, že rodičia majú nejakú neresť, ktorú nechcú, aby ich dieťa zopakovalo. Najčastejšie fajčenie. Ľudí fajčiacich už pri svojich novorodencoch počúvam tvrdiť, že ak bude ich dieťa fajčiť, tak mu dajú výchovných päťadvadsať. Je, samozrejme, možné, že sa dieťa v dospelosti nikdy cigarety nechytí, ale… je tam to veľké ALE. Musíme si uvedomiť jednu základnú vec – podľa toho, do akej rodiny, zvykov a návykov sa dieťa narodí, také bude jeho meradlo normálnosti a štandardu. V tomto prípade, ak sa dieťa naučí už od detstva, že fajčenie je normálne a patrí k životu, že to praktikujú aj jeho dva vzory – autority, je vyššia pravdepodobnosť, že si tento zlozvyk osvojí aj ono.

Odvráťme pohľad od zlozvykov a nazrime do každodennej rodinnej pohody. Určite poznáte tú situáciu, keď dieťaťu vravíte niečo nespočetne veľa ráz – umy si po sebe tanier, odlož ponožky do špinavej bielizne – a ono sa to nie a nie naučiť. Skúsme nahliadnuť jeho pohľadom na túto situáciu. Dieťa počuje vašu sťažnosť a príkazy. Ale len čo uvidí druhého rodiča alebo staršieho súrodenca, že pre nich tento príkaz neplatí, že ho nemusia plniť, zatne sa. Nepochopí, prečo nemá hádzať ponožky na zem, keď jeho vzor – otec – robí presne to isté. Nerozumie, prečo si má po sebe uložiť tanier do drezu, keď to nerobí ani starší súrodenec, ani otec.

Dieťa pozoruje a opakuje. Najúčinejšie je, aby videlo hneď takpovediac od kolísky, že každý člen rodiny si odnáša tanier, odkladá špinavú bielizeň tam, kde má byť. Keď vyrastie, už mu nebudete musieť vravieť, že to má urobiť – dieťa sa to automaticky naučí a zopakuje to. Pretože vidí, že tak je jeho prostredie, spoločnosť, v ktorej žije, nastavená. Také sú pravidlá, ktoré spĺňa každý člen a musí aj ono.

Myšlienka, že vás dieťa zrkadlí, že v ňom vidíte všetko, čo robíte (možno) podvedome aj vy, môže byť trochu nepríjemná. Stačí sa držať základnej myšlienky – dieťa vníma omnoho viac, ako si väčšina ľudí myslí. Vidí, ako sa správate a počuje, ako sa vyjadrujete.

Ak chcete mať z potomka lepšieho človeka, staňte sa ním v prvom rade vy. Dieťa možno bude neposlušné, rebelské, ale v konečnom dôsledku, ak uvidí, že ste osoba, ktorú je hodno za jej činy a správanie rešpektovať, verte, že tak bude robiť.

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).