Febrilné kŕče

„Dve staršie dcéry nikdy nemali s horúčkou problémy, no najmladšia, 2,5-ročná, už mala druhýkrát febrilné kŕče.

Síce máme diazepamové liečivo, ktoré sa má pri kŕčoch podať rektálne, ale keď som videla ako dcérka prevracia oči, šklbe hlavou a modrajú jej pery, spanikárila som a len som jej fúkala do úst a klopala po chrbátiku. Našťastie, sused je zdravotník, dal ju dokopy a zavolal aj záchranku. Vraj dieťa z febrilných kŕčov vyrastie do 5. roku života, čo však znamená, že ešte nás to môže hocikedy postihnúť, preto by som rada o nich vedela viac,“ napísala nám čitateľka Zuzana. Všetky jej otázky aj mnoho ďalších týkajúcich sa febrilných kŕčov u detí, sme položili neurologičke MUDr. Zuzane Závodskej z medicínskeho centra Medifera v Bratislave.

Čo sú febrilné kŕče, ako a kedy vznikajú a koho najčastejšie postihujú?
Febrilné kŕče postihujú deti vo veku od 3 mesiacov až do 5 rokov, najčastejšie okolo 18 mesiacov, pri telesnej teplote nad 38 ˚C. Pri vzniku febrilných kŕčov zohrávajú hlavnú úlohu tri faktory – vek dieťaťa, horúčka a predispozícia mozgu reagovať na záťaž záchvatom. Febrilné kŕče mávajú dramatický priebeh, takže rodičov veľmi vystrašia, no z medicínskeho hľadiska je to benígna príhoda, čo znamená, že nemáva žiadne zdravotné následky. Keď sa objavia u detí starších ako 5 rokov, alebo u dieťaťa, ktoré už prekonalo kŕče bez teploty, nehovoríme o febrilných kŕčoch, ale o epileptickom záchvate pri teplote. S febrilnými kŕčmi sa stretnú približne 2 až 4 percentá detí a  je to najčastejšie neurologické ochorenie v detskom veku. Objavujú sa najmä v úvode, ale aj v priebehu akéhokoľvek horúčkového ochorenia, keď teplota náhle vystúpi nad 38 °C. Typický záchvat začína napnutím celého tela s následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín, nastáva porucha vedomia, oči môžu byť vyvrátené nahor, inokedy môže byť dieťa ochabnuté.

Ako dlho tento stav trvá?
Zväčša len krátko (najčastejšie do 1 až 2 minút), aj keď rodičom sa zdá, že je to nekonečné. Ale záchvat môže trvať aj dlhšie. Podľa trvania záchvatu, ako aj podľa ďalších príznakov potom delíme febrilné kŕče na jednoduché a komplikované. Jednoduché kŕče trvajú do 15 minút, sú symetrické, po záchvate dieťa nemá žiadne problémy. Komplikované febrilné kŕče trvajú dlhšie ako 15 minút, bývajú asymetrické, teda postihujú len jednu stranu alebo časť tela, môžu sa zopakovať viackrát počas jedného horúčkového ochorenia. Po ich skončení dieťa môže mať poruchu hybnosti alebo iné neurologické príznaky. Z celkového počtu detí s febrilnými záchvatmi prekoná jednoduché febrilné kŕče asi 80 až 85 percent detí, zvyšok má komplikované záchvaty. Odlíšiť tiež treba febrilný kolaps.

To je čo?
Febrilný kolaps je stav, keď dieťa pri vysokej horúčke zbledne a nakrátko stratí vedomie. Na rozdiel od febrilných kŕčov febrilný kolaps môže postihnúť aj staršie deti. Rozlíšenie niekedy nie je jednoduché, preto je dôležité si všímať, ako sa záchvat začal, stav vedomia, postavenie očí, pohyby končatín, farbu kože dieťaťa, trvanie záchvatu, aby rodičia vedeli lekárovi stav opísať. Každé dieťa s poruchou vedomia má byť hospitalizované. Tu chcem ešte pripomenúť, že pri zvýšenej teplote je veľmi dôležitý pitný režim, lebo aj toto môže byť jednou z príčin febrilného kolapsu.

Vráťme sa však k febrilným kŕčom. Sú pri nich nejaké predzvesti, ktoré by rodičovi vopred napovedali, že sa bude niečo diať?
Nie. Dostavia sa väčšinou náhle, z plného zdravia, často sú prvým príznakom ochorenia. Niekedy je dieťa predtým unavené, mrzutejšie, málo papá. Inokedy sa kŕče objavia až v priebehu horúčkového ochorenia. Najčastejšie sa s nimi stretávame pri vírusových infekciách, najmä respiračných, ale aj pri iných ochoreniach spojených s horúčkou.

Dá sa povedať, či sa febrilné kŕče objavujú viac ráno, alebo večer? Či nebodaj môžu prísť aj v noci, takže rodič o nich ani netuší?
Môžu sa vyskytnúť v priebehu celého dňa, aj v noci. Preto vždy upozorňujeme rodičov, že keď je dieťa choré a má horúčkové ochorenie, bez ohľadu na to, či už niekedy malo febrilné kŕče alebo nie, treba ho sledovať aj v noci a kontrolovať mu teplotu. Ak rodič spí v izbe s dieťaťom, väčšinou sa pri febrilnom záchvate dieťaťa zobudí.

Pri jednej infekcii sa febrilné kŕče vyskytnú len raz?
Môžu sa aj zopakovať, dokonca aj v priebehu 24 hodín. Vtedy už hovoríme o komplikovaných febrilných kŕčoch.

Jestvuje nejaká prvá pomoc pri febrilných kŕčoch? Čo má rodič robiť v takejto situácii?
Počas samotného záchvatu kŕčov treba dieťa uložiť na zem, najlepšie na mäkkú podložku, aby sa nezranilo. Ak má práve niečo v ústach, napríklad jedlo, treba mu ho vybrať, aby mu nezabehlo alebo aby ho nevdýchlo, prípadne uvoľniť dýchacie cesty. Nedávajte dieťaťu nič do úst, nesnažte sa dať mu napiť. Dieťaťu nebráňte v kŕčoch, nevystierajte mu násilím ruky či nohy, môžete mu tak spôsobiť zranenie. Nechajte ho len voľne na zemi, prípadne mu môžete uvoľniť šatstvo a celý čas buďte pri ňom a sledujte priebeh záchvatu. Kŕče odznejú spontánne väčšinou do pár minút. Keďže vyvolávajúcou príčinou febrilných kŕčov je horúčka, dieťaťu treba znížiť teplotu podaním antipyretík (paracetamol, ibuprofen), prípadne aj zábalmi. Ak máte doma rektálny diazepam v tube, ktorý sa vytlačí do konečníka, môžete ho podať, ak kŕče trvajú dlhšie ako 5 minút, ale pri prvej takejto príhode ho obyčajne rodičia nemajú. Ak záchvat trvá dlhšie, treba volať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Naša čitateľka vo svojom liste písala, že nebola schopná dieťaťu podať rektálny diazepam, len mu fúkala do tváre…
Fúkať do tváre sa odporúča dojčatám, ktoré majú apnoické pauzy (kratučké prestávky v dýchaní). Pri febrilných kŕčoch to neuškodí, ale ani nepomôže.

Musí ísť následne dieťa na vyšetrenie k neurológovi?
Každé dieťa po febrilných kŕčoch by malo byť hospitalizované, najmä po prvej príhode febrilných kŕčov, predovšetkým preto, aby sa vylúčilo infekčné ochorenie mozgu – meningitída (zápal mozgových blán) alebo encefalitída (zápal mozgu). Preto dieťa musí vyšetriť pediater aj neurológ. Robia sa krvné testy a podľa zváženia aj lumbálna punkcia, pri ktorej sa odoberajú vzorky likvoru (mozgovo-miechového moku). Neurológ zvažuje, či treba doplniť aj EEG (elektroencefalografické vyšetrenie mozgu), prípadne zobrazovacie vyšetrenie mozgu v závislosti od priebehu záchvatu aj anamnézy. Keď sa febrilné kŕče zopakujú pri ďalšej infekcii, je potrebné, aby dieťa znovu vyšetril lekár, aby vylúčil zápalové ochorenie mozgu.

Bývajú febrilné kŕče predzvesťou epilepsie v neskoršom veku, alebo s epilepsiou nijako nesúvisia?Riziko vzniku epilepsie po jednoduchých febrilných kŕčoch je len o málo vyššie ako v bežnej populácii. Epilepsia v bežnej populácii sa vyskytuje asi u 1 percenta ľudí a epilepsia u detí, ktoré prekonali febrilné kŕče, sa v neskoršom veku vyskytuje u 2 až 4 percent detí. Riziko sa zvyšuje až na 9 percent pri komplikovaných febrilných kŕčoch, ak sa febrilné kŕče objavia pred 5. mesiacom veku, ak sa v rodine vyskytuje epilepsia alebo dieťa už predtým trpelo neurologickým ochorením.

Lekári odporúčajú deťom znižovať teplotu, až keď vystúpi nad 38,5 °C, lebo teplota pri ochorení má svoj imunologický význam. Ako je to však v prípade detí, ktoré už raz prekonali febrilné kŕče? Treba im znižovať teplotu skôr?
Áno, pri týchto deťoch sa odporúča znižovať teplotu hneď, ako vystúpi nad 38 ˚C, podávať antipyretiká, prípadne robiť aj zábaly. Odporúča sa preventívne podávať diazepam v takých dávkach, ako odporučí neurológ. Môže to byť buď tableta diazepamu alebo sa podáva diazepam do konečníka, ktorý má rýchlejší efekt. Faktom totiž je, že u 30 až 40 percent detí sa febrilné kŕče zopakujú.

Dá sa hovoriť o nejakej genetickej predispozícii? Ak mám doma jedno dieťa, u ktorého sa pri teplote vyskytli febrilné kŕče, treba rátať s tým, že je väčšie riziko febrilných kŕčov aj u jeho súrodenca?
Áno, zvyšuje to pravdepodobnosť kŕčov aj u ostatných detí. Zároveň, ak rodičia mali v detstve febrilné kŕče, je vyššie riziko, že sa objavia aj u ich detí.

Jestvuje nejaká skupina detí, ktorá je náchylnejšia na febrilné kŕče – napríklad deti s nejakým chronickým ochorením, alebo predčasne narodené či deti s nižšou pôrodnou hmotnosťou?
Častejšie majú febrilné kŕče deti, ktoré majú nejaké ochorenie mozgu. U detí, ktoré majú epilepsiu, môže byť zvýšená teplota jedným zo spúšťačov epileptických záchvatov. Okrem toho deti, ktoré mávajú často horúčkové ochorenia, majú teoreticky vyššie riziko vzniku febrilných kŕčov.

Jestvuje nejaká prevencia? Keď máme zdravé dieťa bez poškodenia mozgu, ktoré dosiaľ nemalo kŕče, môžeme urobiť niečo preto, aby febrilné kŕče nikdy nemalo?
Základná prevencia je len v tom, že sa treba vyhýbať infekčným ochoreniam, a teda posilňovať imunitu. Pri horúčkových ochoreniach  treba znižovať teplotu, ak vystúpi nad 38,5 °C, dôležité je podávať dostatok tekutín. Diazepam ako prevencia sa neodporúča podávať paušálne všetkým deťom, pretože môže mať aj nežiaduce účinky, prípadne môže zakryť niektoré príznaky prebiehajúceho ochorenia a sťažiť tak správnu diagnostiku.
Na záver by som chcela povedať, že aj napriek dramaticky vyzerajúcemu záchvatu febrilných kŕčov, ktorý si rodičia zapamätajú na celý život, samotný záchvat neohrozuje život dieťaťa, často trvá krátko, spontánne odznie a väčšinou nemá žiadny vplyv na zdravie a ďalší vývoj dieťaťa.

Monika Bothová
časopis Dieťa

Foto Shutterstock