Rozumbradovia

5. februára 2017 Stĺpček
Rozumbradovia

Vraj by sme sa mali každý deň usmiať, nájsť si podnety, ktoré nás pobavia, naštartujú v nás dobrú náladu.

Psychoterapeuti upozorňujú, že radosť je nielen jeden z predpokladov udržania dobrého zdravia, ale aj cenný liek, keď už sme chorí. Aby som  teda naplnila rady odborníkov, podelím sa s vami o jednu príhodu, ktorá je z kategórie Na dobrú náladu.

Príbeh, ktorý sa odohral v jednej petržalskej lekárni, mi dávnejšie vyrozprával manžel. Vybral sa do lekárne, aby dokúpil zásoby obväzového materiálu do našej rodinnej lekárničky, ktorý sa u nás míňa tuším lepšie ako teplé rožky z pekárne. Pred ním v rade čakala mamička s dvomi predškolákmi – svojím synom a jeho kamarátom. Synátor prosíkal maminu, aby mu kúpila vitamíny pre deti s hračkou. No ona sa mu snažila vysvetliť, že – Teraz nie, až keď budeš chorý. Chlapček protestoval, odúval sa, no nič nepomáhalo. Keď tu sa ozval jeho kamarát: „Katka, kúpiš mi toto?“ A ukázal na tie isté vitamíny, po ktorých prahlo srdce jej synčeka. Do toho akoby strelil. V okamihu sa toto klbko emócií namierilo proti „nepriateľovi“, ktorý si uzurpoval jeho mamu a nenávistne zasyčalo: „To je MOJA MAMA! Keď bude chcieť, tak tie vitamíny kúpi najprv mne. Nie tebe! A nebudem sa s tebou kamarátiť!“ Júj, nuž v živote človeka sú chvíle, keď dobrý argument má cenu zlata. A tak sa kamarát na chvíľočku zamyslel nad touto vážnou výčitkou a vytiahol tromf hodný majstra: „A môj tatino nám obidvom minule kúpil hot-dog!“ Uznajte, silný tromf! No rozčerteného šuhaja nevyviedol z miery. Odpoveď vystrelil rýchlosťou blesku a kolegu úplne odzbrojil: „Ale to sme boli vtedy hladní!“ A basta! Dodebatované. Mamička zaplatila pri okienku a chlapci za ňou vycupkali bez ďalších požiadaviek a protestov.

Povedzte, je azda na svete lepší dôvod na úsmev a radosť, ako mudrovanie našich detí? Ich argumentácia, filozofovanie a priamočiara logika nás dokážu nielen pobaviť, ale sú aj absolútne odzbrojujúce. Nejednu takúto situáciu s deťmi si pamätáme po rokoch. Na jednu z nich so smiechom dodnes spomína aj babinka našich chlapcov. Na chvíľu, keď sa opäť raz v našej rodine takmer zišiel obväz, keď pri hre na dvore na chalupe chlapec od susedov skočil na dosku s hrdzavým klincom – v mieste, kde chlapi rozoberali starú kôlňu. Našťastie, prepichol si len bok tenisky a noha zostala akoby zázrakom nedotknutá. Babinka vyčítala chlapcovi: „Vidíš, hovorila som ti, že tam nemáš skákať, že si môžeš ublížiť, lebo tam sa pracuje. A ty si skočil rovno na tú dosku.“ „Ale to byl váš klinec!“ malý Záhorák okamžite vmietol ťažké obvinenie našej babinke do tváre. Nepotreboval veru obhajcu. Na vine je náš klinec. A hotovo!

I vo vašich rodinách je určite neúrekom príhod, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. Tak si aspoň jednu z nich každý deň pripomeňme na dobrú náladu. Verím, že sú liečivé a že našimi najlepšími lekármi sú naši malí rozumbradovia s ich čistými priamočiarymi úvahami, ktorými nás obdarúvajú bez akýchkoľvek okolkov.

Renáta Krausová
časopis Dieťa
Foto Shutterstock

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!