Môže sa stať, že nebude samostatné 2)

Naše deti sa snažíme viesť k samostatnosti. Vedieť sa o seba postarať, byť zodpovedný, zvládať všetky nástrahy života – to je to, čo chceme u potomkov dosiahnuť. Prípadne, aby sa mali lepšie ako my, rodičia. Existujú však momenty a slová, ktorými, chtiac – nechtiac, našu snahu o osamostatnenie detí narúšame.

Deti prichádzajú na svet zvedavé, všetko je pre ne nové, všetko chcú skúmať a okúsiť. Začleniť sa do spoločnosti, rodiny a sveta prostredníctvom osvojenia si aktivít je pre ne prirodzené. Preto len čo vás uvidia miesiť cesto na koláč, zatĺkať klince do dosky alebo umývať auto, chcú sa okamžite zapojiť a tým sa stať súčasťou rodiny – spolku, v ktorom vyrastajú.

Túto ich snahu zapojiť sa do diania však niekedy maríme. Chceme mať rýchlo navarený obed alebo večeru, prichystané veci na výlet, byť oblečení na návštevu, mať upratané – všetko mať čo najrýchlejšie z krku. Tak sa stane, že pomoc dieťaťa odmietneme alebo kritizujeme, pretože to nerobí podľa našich predstáv. Alebo dostatočne rýchlo a svižne.

Je neskonale veľa prípadov, v ktorých aj keď bolo dieťa odrastené a chcelo pomôcť, rodič mu to nedovolil so slovami, že by ho zdržovalo. Že tú bielizeň nevešia tak dobre ako maminka, že neumýva riad správne, pri umytí podlahy necháva veľa vody a poriadne nevytrie rohy. Alebo ten koláč nenaporciuje vhodným a oku lahodiacim spôsobom. Z pohľadu rodiča ide o stereotypné vnímanie vecí – chce mať všetko rýchlo porobené a presne tak, ako je roky zvyknutý. A z pohľadu dieťaťa?

Dieťa sa nikam neponáhľa. Skúšať veci nie je preň nepríjemnosť, ktorú si musí odbiť čo najrýchlejšie. Má radosť z miesenia cesta a to, čo vníma, nie je čas, ktorý to zaberie, ale že je so svojím milovaným rodičom. Že s ním trávi tie vzácne chvíle, ktoré si bude pamätať a ktoré mu robia v daný moment radosť. Ak rodič upozorňuje na dlhé babranie sa s koláčom a začne byť nervózny, dieťa stratí radosť z danej aktivity a nakoniec aj zo strávených chvíľ s rodičom. Prestane sa snažiť pomáhať, prestane sa snažiť začleňovať, pretože mu to neprináša uspokojenie, ale stres a strach zo zlyhania a kritiky.

Nakoniec to môže dopadnúť tak, že rodič dieťa vyčlení z aktivít a všetko zaobstará sám kvôli úspore času. Kvôli „správnosti“ vešania bielizne. Dieťa uvidí, že snažiť sa o niečo je nepríjemná povinnosť, pretože ani rodič z nej nemá radosť. Na dôvažok mu nie je dovolené pomôcť, pretože to nevie adekvátne predstavám rodiča. Dieťa teda vyrastá v atmosfére Nerobíš to správne, tak to radšej nerob vôbec. Rodič sa postará o všetko sám a dieťa si nielenže pripadá neschopné, ale túto myšlienku si vtesná aj do charakteru svojej osobnosti. Ideu, že aj keď sa snaží, vždy to bude robiť nesprávne. Môže sa preto stať, že tieto „nepríjemnosti“ prenechá niekomu inému, že ten niekto (partner/ka) to bude aj v dospelosti robiť za neho.

Typický príklad je skúšanie nových vecí. Pre starších ľudí boli neustále sa vyvíjajúce technológie hrôzou. Už aj zapnúť počítač a vyhľadať si niečo na internete bolo pre nich nemysliteľné – problém však bol ten, že oni sa to ani nechceli naučiť a o pomoc prosili príbuzných, deti alebo netere a synovcov. So slovami Ja to neviem odmietali akýkoľvek náznak ochoty naučiť ich narábať s počítačom.

Aj toto môže byť dôsledok strachu, že ak sa o niečo pokúsime, automaticky očakávame, že nám to nepôjde a zlyháme. Ak dieťaťu bránite so slovami, že to viete lepšie a potrebujete to rýchlo a nie sa s tým babrať, beriete mu zároveň odvahu a sebavedomie. Teraz nevravím o nezmyselnej podpore sebadôvery v zmysle Si najlepší, všetko ti ide za každých okolností. Ale o tom, že vývoju škodí potlačiť zvedavosť a individuálne vysporiadanie sa s úlohou. Majte na pamäti, že tisíc ľudí vešia bielizeň tisícimi spôsobmi, a ten váš spôsob nie je ten jediný, ani ten jediný najlepší.

Mgr. Mária Hanúsková
13. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).