Chráňme bábätko v brušku pred škodlivinami

22. februára 2017 Články , Tehotenstvo
Chráňme bábätko v brušku pred škodlivinami

V májovom čísle Dieťaťa sme sa s environmentálnym chemikom doc. Ing. Josefom Prouskom, CSc., z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT STU Bratislava, zhovárali o tom, čo sa dostáva do detského organizmu pri očkovaní.

V druhej časti nášho seriálu zameriame našu pozornosť na to, čo všetko by si mala nastávajúca mamička uvedomiť, ak chce svoje bábätko počas vnútromaternicového vývinu ochrániť pred účinkami škodlivín. Niečo je vo vašich silách zmeniť, ak budete mať dostatok informácií a budete ich vedieť správne použiť, no niečo, žiaľ, neovplyvníte. Spravte však v tehotnosti aspoň to, čo môžete, aby sa vaše dieťatko narodilo zdravé.

Je verejným tajomstvom, že dnes sa deti rodia s toxickou záťažou. Čo všetko sa na nej podieľa? Veď väčšina mamičiek sa tak usiluje, aby tehotenstvo prebiehalo v poriadku a robí všetko pre to, aby bolo bábätko zdravé. Ako môže tehotná žena ochrániť svoje dieťatko pred toxickou záťažou už počas vnútromaternicového vývoja?Treba upozorniť na skutočnosť, že v súčasnosti sme vystavení početným rizikovým faktorom životného prostredia, ktoré majú fyzikálny, biologický a chemický charakter. Táto expozícia je daná znečisteným ovzduším, vodou a konzumovanými potravinami. Z hľadiska znečistenia životného prostredia uvediem niektoré príklady. Prvý príklad sa dotýka nárastu koncentrácie ozónu v ovzduší, a to najmä v ovzduší veľkých mestských aglomerácií. Zatiaľ čo v 19. storočí bola priemerná koncentrácia troposférického ozónu (ozónu, ktorý vzniká v prízemnej vrstve atmosféry asi do 10 km od zemského povrchu) 19,6 μg.m-3, v súčasnosti sa priemerná celosvetová koncentrácia pohybuje v rozsahu 58,8 – 78,4 μg.m-3. V znečistených mestských aglomeráciách dosahuje ozón podstatne vyššie koncentračné úrovne. Napríklad pri fotochemickom smogu v meste Los Angeles je to 687 – 882 μg.m-3. Pritom svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom nariadení predpisuje pre priemernú hodinovú expozíciu 150 – 200 μg.m-3 a pre osemhodinovú expozíciu 100 – 120 μg.m-3. Tejto záťaži sa ani mamička, ani bábätko v kočíku nemôžu vyhnúť, pretože ozón je plyn, ktorý vdychujeme spolu so vzduchom. V súvislosti s touto expozíciou treba zdôrazniť, že v súčasnosti fotochemický smog vzniká počas leta prakticky v každom väčšom meste. V Európe je najintenzívnejší v Aténach (málo zelene, veľa áut a intenzívne slnečné žiarenie). Súčasne sa tu vynára otázka, aké to má zdravotné dopady. Samozrejme, aj na túto otázku sčasti poskytla odpoveď rozsiahla epidemiologická štúdia, ktorá sa uskutočnila v 95 veľkých mestách USA. No a čo z nej vyplynulo? Ukázalo sa, že zvýšenie koncentrácie ozónu o 19,6 μg.m-3 zapríčinilo o týždeň neskôr po expozícii zvýšenie dennej úmrtnosti o 0,52 % a zvýšenie kardiovaskulárnej a respiračnej úmrtnosti o 0,64 %. Podobných rizikových faktorov je v prostredí veľa a je ťažké, prípadne prakticky nemožné, sa tejto expozícii vyhnúť.
Uvediem ešte dva príklady expozície toxickým látkam, ktorým sa v súčasnosti venuje zvýšená pozornosť. Prvú skupinu predstavujú najmä antropogénne látky ovplyvňujúce náš hormonálny systém. Ide o tzv. endokrinné disruptory (hormonálne rozrušovače) – chemické látky, ktoré môžu narúšať endokrinný systém ľudského tela a vyvolať nepriaznivé účinky (vývojové, reprodukčné, nervové a imunitné) na človeka i prírodu. Tieto látky prechádzajú placentou do plodu, kde ich prítomnosť súčasné štúdie jednoznačne preukázali. Iná, podľa môjho názoru veľmi vážna a v súčasnosti ešte nie úplne pochopená skutočnosť, je expozícia a pôsobenie týchto látok na životne dôležité funkcie v organizme súčasnej ženy. Čo sa teda zistilo? Z viacerých výskumov v tejto oblasti vyplynulo, že namiesto prirodzených hormónov riadiacich menštruačný cyklus, bol vo všetkých kľúčových miestach nájdený aj bisfenol A (BPA) – organická chemická zlúčenina, ktorá sa využíva pri výrobe plastov. BPA je v súčasnosti asi najrozšírenejší endokrinný disruptor. Čo s tým? Aké môžeme očakávať dôsledky tohto stavu? Závažnosť týchto zistení spočíva predovšetkým v tom, že uvedené negatívne dopady zisťujeme prakticky vždy až dodatočne, keď už rizikové faktory pôsobia v životnom prostredí v plnej miere. Tretím príkladom zo stoviek iných je problematika expozície rôznym nanočasticiam (1 nm = 10-9 m), ktoré úspešne narúšajú biologické membrány, distribuujú sa krvou do všetkých orgánov tela, kde v závislosti od svojej podstaty štartujú rôzne toxické prejavy. V súčasnosti sa hlásajú veľké úspechy nanotechnológií pri praktickom použití nanočastíc (napr. použitie nanočastíc priamo vo vakcínach) a podobne. Ale ako v prípade rôznych adjuvancií (prídavných látok) používaných vo vakcínach sa už menej alebo vôbec nehovorí o ich toxických účinkoch. Napríklad hydroxid hlinitý, ktorý sa používa ako adjuvans, sa vo vakcínach nachádza v rozmeroch nanočastíc. Tieto toxické nanočastice sa po intramuskulárnej aplikácii distribuujú do rôznych orgánov, akými sú napríklad slezina, lymfatické uzliny, pečeň a mozog. Pomocou štúdie s rádioaktívnym hliníkom sa zistilo, že ešte po roku od injekčnej aplikácie vakcíny sa nanočastice hliníku nachádzali v uvedených orgánoch. Granulóm vytvorený v mieste aplikácie injekcie obsahoval hliník ešte aj po dvanástich rokoch. Dlhé pretrvávanie nanočastíc hliníka v organizme je dané jeho anorganickou podstatou. Ide totiž o materiál, ktorý sa nedá biologicky rozložiť. Z uvedeného vyplýva, že toxická záťaž existuje vždy, ale jej miera a charakter môžu byť rôzne.

Možno hľadať vinníka súčasných problémov s plodnosťou u mužov, ale aj u žien aj v týchto hormonálnych rozrušovačoch?
Samozrejme. Uvediem niekoľko príkladov. Z výsledkov štúdií vzťahu expozícií EDCs – imunitná odpoveď (z angl. Endocrine Disrupting Chemicals) vyplýva, že vzhľadom na veľké množstvo expozícií rôznymi EDCs (napríklad práve bisfenolu A) nastáva aj veľké množstvo rôznych imunologických odpovedí, čo v ľudskej populácii prispieva k deregulácii normálnych imunologických a iných funkcií [1]. Treba zdôrazniť, že EDCs pôsobia rôznymi mechanizmami a vykazujú tiež špecifické účinky v závislosti od typu tkaniva, v ktorom pôsobia [2]. Z uvedeného vyplýva, že predpovedať všetky odpovede imunitného systému už len pre jeden jediný endokrinný disruptor (ED) je ťažká úloha. Ako napríklad ukázali výsledky súčasného výskumu dietylstilbestrolu (DES), pôsobí táto látka s využitím genetickej informácie uloženej v DNA (hovoríme, že funguje genomicky) a súčasne indukuje škodlivé komunikačné signály z estrogénnych receptorov (ER) aj negenomickou cestou, ktorá je spojená s epigenetickým (nadgenetickým) pôsobením EDCs. Podobne sa správa aj prioritný polutant a významný endokrinný disruptor bisfenol A. Úžasná zložitosť ovplyvňovania imunitného systému početným množstvom rôznych rizikových faktorov nachádzajúcich sa v životnom prostredí jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že jediným riešením tohto komplexu vážnych problémov nie je úplné poznanie všetkých účinkov daného rizikového faktora, ale prevencia. To znamená, zníženie expozície týmto látkam na minimum a zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia týmito znečisťujúcimi látkami. Ale znova sme v súčasnosti. Tak v prípade ED bisfenolu A sa ukázalo, že je to takmer neriešiteľný problém. Všetky pokusy urobené v tomto smere zatiaľ totiž zlyhali. Možno až ľudstvo v dôsledku pôsobenia tohto druhu znečistenia stratí schopnosť sa rozmnožovať, potom už bude tento problém riešiteľný. Ale to už bude asi neskoro [3,4].
V prípade EDCs zlúčenín je situácia kontroly ich účinku komplikovaná skutočnosťou [5], že zmesi EDCs vykazujú estrogénne účinky pri takých nízkych koncentráciách, pri ktorých individuálne endokrinné disruptory nevykazujú v systémoch in vitro (štúdium biologických pochodov mimo živého organizmu, v skúmavke), ani in vivo (štúdium biologických pochodov za života organizmu) ešte žiadnu, štatisticky významnú odpoveď. Ďalšou špecifickou zvláštnosťou EDCs látok je fakt, že pri veľmi nízkych koncentráciách, v akých sa bežne nachádzajú v zložkách životného prostredia, vykazujú škodlivé účinky, zatiaľ čo pri vysokých dávkach EDCs sa takéto účinky vôbec nepozorovali. Uvedené výsledky boli získané na základe štúdia 50 známych alebo potenciálnych EDCs [5].

Čo sa týka plodnosti u mužov a aj u žien treba ešte hovoriť o týchto   skutočnostiach. Vážnym dôsledkom expozície rizikovým faktorom životného prostredia je značný nárast autoimunitných chorôb. Autoimunita predstavuje poruchu, pri ktorej sa činnosť imunitného systému zameriava proti vlastným orgánom a tkanivám. Napríklad protilátky nereagujú proti určitému antigénu streptokokov, ale môžu reagovať s vlastnými bunkami obličiek a spôsobiť tak ich zápal. V prípade centrálnej nervovej sústavy (CNS) takto vyvolané poruchy spôsobujú niektoré neurologické a psychiatrické ochorenia (napríklad Parkinsonovu chorobu, depresiu, schizofréniu). Je známy aj vzťah imunitného systému s neuroendokrinným systémom (ich vzájomné ovplyvňovanie a spolupráca), pretože v skutočnosti ide o jeden systém,  a to imuno-neuro-endokrinný systém. Na základe týchto vzťahov sa jednoznačne preukázali aj vplyvy psychického stavu na celkovú odolnosť človeka (organizmu). Z týchto zistení vyplýva, že k poruchám imunitného systému, akými je vznik autoimunitných ochorení, neprispievajú iba environmentálne rizikové faktory, ale možno v ešte väčšej miere duševný a duchovný stav nášho organizmu [6].

Zistilo sa aj, že napríklad ED bisfenol A významným spôsobom ovplyvňuje množstvo a kvalitu spermií a rovnako, podobne ako hormonálna antikoncepcia, narúša celý menštruačný cyklus žien, a tým aj výsledok tohto cyklu – napríklad neplodnosť ženy. Zatiaľ čo v roku 1938 bol štandardný počet spermií v 1 ml ejakulátu 120 miliónov, v súčasnosti je to iba 25 miliónov [7]. Z tohto počtu ešte značné percento tvoria nepohyblivé spermie. Sú známe aj niektoré antidepresíva, ktoré môžu znížiť počet spermií takmer na nulu. Samozrejme, že proti týmto výsledkom možno úspešne bojovať napríklad tromi základnými spôsobmi, a to predovšetkým správnou stravou, zdravým životným štýlom a  nefajčením. Prirodzene, nejde iba o množstvo, ale predovšetkým o kvalitu spermií, lebo ako uvádza jedna krátka poznámka k tejto problematike, oplodniť vajíčko skutočne dokáže len tá najvytrvalejšia spermia po úžasnom „maratóne“, ktorý musí smerom k vajíčku vykonať.

Budúce mamičky si uvedomujú, že by sa mali stravovať zdravo. Lekári odporúčajú aj pravidelnú konzumáciu rýb – sladkovodných aj morských. Na druhej strane však odborníci varujú, že v telách rýb sa koncentrujú toxíny. Ako si teda správne vybrať? Má tehotná žena vôbec šancu sa v tom nejako zorientovať?
Tento globálny problém treba riešiť v spolupráci viacerých krajín. Ide najmä o biologicky významne sa akumulujúce polutanty životného prostredia vrátane hydrosféry, akými sú toxické kovy, perzistentné organické polutanty POPs (z angl. Persistent Organic Pollutants) a endokrinné disruptory (EDCs). Napríklad akumulácia polychlórovaných bifenylov (PCBs) v telách rýb dosiahla v niektorých oblastiach vysokú koncentračnú úroveň, a preto nie je takáto strava vhodná na konzumáciu. Zistilo sa napríklad, že ľadové medvede, keďže sú v značnej miere exponované práve PCBs, sa stali v dôsledku pôsobenia týchto endokrinných disruptorov obojpohlavnými. To znamená, že vlastne stratili schopnosť sa rozmnožovať. Tu treba opakovane upozorniť na skutočnosť, že niektoré EDCs prechádzajú placentou a zaťažujú tak plod už v prenatálnom veku.
V súvislosti so stravovaním treba upozorniť ešte na iný vážny problém, ktorým sú toxíny, prípadne mykotoxíny [8]. Toxíny predstavujú stále chemické zlúčeniny a napríklad ani varením ich nemožno z potravy odstrániť. Toxínom sa rozumie každá jedovatá zlúčenina produkovaná živým organizmom, ktorá je toxická aj bez prítomnosti tohto organizmu. Napríklad práve mykotoxíny produkujú rôzne huby a plesne ako ich sekundárne metabolity (sekundárne metabolity sa produkujú mimo hlavné metabolické dráhy organizmu a slúžia ich producentom napríklad na ich obranu). Tieto látky vykazujú prakticky všetky druhy toxicity – akútnu a chronickú toxicitu, neurotoxicitu, teratogenitu (schopnosť látky vyvolať znetvorenie vyvíjajúceho sa zárodku), mutagenitu (schopnosť vyvolať genetickú mutáciu) alebo karcinogenitu (schopnosť vyvolať rakovinu). Podobne, ako sa mení charakter imunitnej odpovede na rôzne toxické rizikové faktory, mení sa aj hodnota toxických dávok (LD50), a to v prípade mykotoxínov v závislosti od ich chemickej štruktúry a od testovaného živočíšneho druhu a jeho pohlavia. Významnou toxickou skupinou mykotoxínov sú aflatoxíny (toxíny produkované niektorými mikroorganizmami, napr. Aspergillus flavus, patogénne pre živočíchy i človeka). Z nich najvyššiu akútnu toxicitu a súčasne aj karcinogenitu vykazuje aflatoxín B1. Táto toxicita je znova podobne ako imunitná odpoveď významne závislá od pohlavia organizmu [9].
Výskyt toxinogénnych húb v potravinových reťazcoch predstavuje významné zdravotné riziká pre ľudí. Toxinogénne huby môžu rásť a produkovať toxíny na rozmanitých substrátoch, ako sú rastúce plodiny, listy rastlín, zrná a semená, ovocie a potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Niektoré substráty sú však na optimálnu produkciu toxínov evidentne vhodnejšie. Uvediem niektoré príklady tohto typu znečistenia východiskových surovín v potravinovom reťazci, ktoré sa namerali v skladovaných obilninách. Napríklad pšenica obsahovala genotoxický ochratoxín A (mykotoxín, ktorý produkujú viaceré huby) v množstve 27 000 μg.kg-1, ovos 3 000 μg.kg-1, jačmeň 3 900 μg.kg-1. Podzemnica olejná obsahovala 4 900 μg.kg-1 ochratoxínu A. Kde sa v našej potrave nachádzajú mykotoxíny? Napríklad chlieb po 48 hodinách už obsahuje mykotoxíny, podobne ako mierne nahnité ovocie a zelenina. Preto nestačí vykrojiť nahnitú časť jablka, ale treba odhodiť celé nahnité jablko, nakoľko mykotoxíny sa nachádzajú aj v „zdravej“ časti ovocia. Toxíny sa v tele hromadia, zasahujú pečeň, obličky, pľúca a môžu po dlhodobej expozícii (chronickej) spôsobiť aj vznik rakoviny. Takéto ovocie a zeleninu by nemali konzumovať najmä deti a starí ľudia. Aflatoxíny sú najnebezpečnejšie pre ľudí, ktorí prekonali zápal pečene, pre ľudí so slabým imunitným systémom a, samozrejme, pre tehotné mamičky a novorodencov. Mykotoxíny vykazujú aj synergický (spolupôsobiaci) účinok a kombinácia aflatoxín B1 – aflatoxín M1 – ochratoxín A sa niekedy nazýva aj vražednou kombináciou. Živočíšne produkty môžu obsahovať mykotoxíny aj ako dôsledok kŕmenia kontaminovanými krmivami a takto sa mykotoxíny dostávajú do potravinového reťazca.
Koncentračné údaje znečistenia sa niekedy uvádzajú aj v hodnotách ppm (z angl. parts per million) alebo ppb (z angl. parts per billion), ktoré vyjadrujú hmotnostný alebo objemový pomer 1 : 106 alebo 1 : 109. Sú ekvivalentom správneho koncentračného vyjadrenia v mg.kg-1 alebo ml.m-3 či v μg.kg-1 alebo μg.m-3. Týmto spôsobom je aj jednoznačne povedané, či ide o pomer hmotnostný alebo objemový.

A čo morské plody – všetky tie chobotničky, sépie, langusty, krevety, mušle… – veľa ľudí ich obľubuje. Sú vhodné na konzumáciu pre tehotnú ženu?
Je to podobný problém ako v predchádzajúcej otázke. Ekologicky čisté morské plody, podobne ako čisté ryby, môžu tehotné ženy konzumovať bez prekážky. Pri jednotlivých druhoch morských plodov je znova rozhodujúca miera ich znečistenia, ktorá je daná ich rozdielnou bioakumulačnou schopnosť a, samozrejme, miestom ich produkcie. Pri konzumácii týchto potravín preto treba mať zaručenú ich čistotu.

Na trhu je veľa potravín a nápojov s obsahom umelých sladidiel, po ktorých siahajú aj budúce mamičky, ktoré chcú mať priberanie v tehotnosti pod kontrolou. Sú umelé sladidlá vhodné pre tehotné ženy?
Umelé sladidlá nie sú vôbec vhodné, a to nielen pre tehotnú ženu, ale pre všetkých. Ide totiž o vážny problém expozície, pretože aj iné chemické zlúčeniny hrajú v našej potrave významnú úlohu. Zabezpečenie dostatočnej poľnohospodárskej produkcie závisí okrem iného aj od masívneho použitia rôznych chemikálií, ako sú napríklad hnojivá, pesticídy, fungicídy, rastové faktory a antibiotiká. V súčasnosti je tu aj problém potravín pripravených z génovo manipulovaných organizmov (GMO). Umelé hnojivá obsahujú ťažké kovy, ako napríklad kadmium, ktoré sa vďaka vysokým bioakumulačným schopnostiam niektorých rastlín takto dostávajú do potravinových reťazcov. Mnohé pesticídy vykazujú estrogénu aktivitu a pôsobia ako endokrinné disruptory. V súčasných supermarketoch nachádzame širokú škálu potravín. Na ich výrobu sa používa približne 3 000 rôznych potravinových aditív (prídavných látok, známych ako É-čka), ktoré môžu byť prírodného pôvodu (napríklad prírodné farbivo), syntetického pôvodu (ktoré sú ale chemicky totožné s prírodnými – napr. vanilínová príchuť, vôňa jahody) alebo sú syntetické (v prírode sa nenachádzajúce látky, ako sú napríklad sacharín, rôzne konzervačné látky, antioxidanty). K znečisteninám potravín patria aj rôzne endokrinné disruptory, ktoré sa do potravín dostávajú z obalových materiálov (napríklad ftaláty z PET fliaš, bisfenol A z umelohmotných obalových fólií a iné). Už zmienený sacharín je známy aj ako kokarcinogén, ktorý v kombinácii s niektorými látkami vyvoláva karcinogénne účinky. Preto zdôrazňujem, že najlepším nápojom je vodovodná voda, prípadne voda z čistého prameňa studničky, ktorá bola podrobená chemicko-bakteriologickému rozboru a označená ako neškodná pitná voda.

Deti i dospelí často pracujú s notebookmi tak, že ich majú položené na kolenách, či už priamo alebo na nejakej podložke. Je takéto umiestnenie notebooku v blízkosti bruška tehotnej vhodné?
Tu sa dotýkame veľmi závažnej oblasti pôsobenia rôznych druhov žiarenia na biologické systémy, teda aj na ľudí. Ide totiž o všetky zariadenia, ktoré emitujú mikrovlnné žiarenie. Napríklad mobilný telefón, wifi internet, prenosné telefóny, ale aj mikrovlnná rúra a iné. Odborníci, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, napríklad zistili, že pravidelné používanie mobilných telefónov, ako aj práca s notebookom na kolenách výrazne znižujú množstvo a kvalitu spermií. Mobilný telefón napríklad narúša dôležitú funkciu hematoencefalickej (mozgovo krvnej) bariéry, a to má za následok prepúšťanie rôznych toxických látok do mozgu. Z experimentov ďalej vyplynulo, že jednorazové dvojhodinové ožiarenie mobilom iba raz za celý život spôsobilo na testovaných zvieratách trvalé poškodenie mozgovej krvnej bariéry a po 50 dňoch sa u týchto jedincov zistilo, že nastalo permanentné poškodenie 2 percent mozgových buniek zvieraťa. Výskumy týkajúce sa všeobecne rádiových vĺn vrátane mobilov prišli k týmto záverom. Ukázalo sa, že najviac citlivými orgánmi na rádiové vlny sú pľúca, nervová sústava, srdce, oči, semenníky a štítna žľaza. Za posledných 20 rokov nastal výrazný nárast chorôb, ktoré môžeme spájať s nárastom žiarenia v životnom prostredí. Sú to najmä astma, poruchy spánku, autizmus, skleróza, Alzheimerova choroba, epilepsia, sivý zákal, cukrovka, nádorové ochorenia a infarkty u mladej generácie. Reprodukčné poruchy sa pozorujú aj vo voľnej prírode alebo pri hospodárskych zvieratách. Vzniká tzv. choroba z ožiarenia (treba odlíšiť od rádioaktívneho žiarenia), ktorou aj v minulosti trpeli zamestnanci radarových zariadení alebo robotníci obsluhujúci mikrovlnné ohrievače. Rozsiahla švédska štúdia ukázala, že za 5 rokov používania mobilných telefónov, pracujúcich s vlnovou frekvenciou 1 800 MHz, vzrástol vo Švédsku počet chorých na dvojnásobok, predaj antidepresív sa zdvojnásobil, počet úmrtí na Alzheimerovu chorobu vzrástol o 100 %.

Záver všetkých týchto štúdií dokazuje iba jedno, že na svete dnes neexistuje miesto, kde by sme sa mohli pred týmto pôsobením skryť, že v skutočnosti neexistuje žiadna bezpečná vzdialenosť od zdroja tohto žiarenia. A navyše, neexistuje žiaden spôsob, ako urobiť bezdrôtovú technológiu bezpečnou.

Záverom k tejto problematike si dovolím urobiť krátku ilustratívnu poznámku. V súčasnosti sa rozvíja nová vedná disciplína nazývaná vlnová genetika (z angl. Wave Genetics), ktorá jasne poukazuje na negatívne, ale aj pozitívne vplyvy elektromagnetického žiarenia na živé organizmy (vrátane rastlín). Uvediem jeden významný, experimentálne jasne preukázaný negatívny vplyv tohto elektromagnetického žiarenia. Pôsobením elektromagnetického žiarenia na komunitu buniek pochádzajúcich zo slinných žliaz sa produkovali úplne iné enzýmy ako v kontrolnej skupine a zistil sa aj špecifický účinok určitého druhu žiarenia na produkciu konkrétneho enzýmu [10 – 12]. Pozitívne použitie sa potom študuje v rámci tzv. etikoterapie, ktorá zasa slúži na liečbu rôznych chorôb. Tieto skutočnosti by bolo ale potrebné prediskutovať na inom mieste a trocha širšie, pretože sa dotýkajú najmä epigenetických vplyvov (epigenéza – vývoj organizmu na podklade génov pod vplyvom vonkajších činiteľov).

Odborníci volajú po potrebe očkovať tehotné ženy. Naposledy sa to zdôrazňovalo v chrípkovej sezóne. Vakcíny však obsahujú množstvo prídavných látok – o niektorých z nich sme hovorili v prvej časti nášho seriálu. Nie je tu riziko, že tieto látky prestúpia prostredníctvom placenty do plodu a prispejú k jeho toxickej záťaži? Spomína sa aj riziko potratenia plodu v dôsledku tejto záťaže.
Vzhľadom na uvedenú toxickú záťaž matky aj plodu považujem očkovanie matky počas tehotenstva za značne riskantné a z tohto dôvodu by som takéto očkovanie našim budúcim mamičkám neodporúčal. V prenatálnom veku môže byť totiž plod nepriaznivo ovplyvnený práve liečivami podávanými matke, a to vtedy, keď tieto liečivá prekonávajú placentárnu bariéru alebo v prípade, že vyvolávajú u matky účinky nepriaznivé pre vývoj plodu. Samozrejme, sú tu rôzne veľké riziká. V súčasnosti sa zvýšená pozornosť venuje najmä teratogénnym účinkom liečiv (teratogenita – schopnosť látky vyvolať znetvorenie vyvíjajúceho sa zárodku). Z tohto dôvodu je dôležité včasné rozpoznanie gravidity, pretože už od skorého štádia tehotenstva sa podľa možnosti treba vyhýbať akejkoľvek medikácii. Najkritickejšie pre vznik rôznych malformácií (vrodených vývojových chýb) je obdobie organogenézy (vzniku a vývoja orgánov). U človeka je to približne medzi 17. až 90. dňom. V tomto štádiu vývoja plodu sa môžu poškodiť bunky, z ktorých sa práve vyvíjajú základy orgánov, alebo sa už vytvára orgánová štruktúra. Príkladom látky, ktorá sa ako úplne neškodná podávala tehotným ženám je dietylstilbestrol – syntetický hormón, ktorý sa používal viac ako tridsať rokov ako prostriedok proti spontánnemu potratu. Dnes je to známa karcinogénna látka vyvolávajúca vaginálnu rakovinu u dievčat matiek, ktoré v tehotenstve užívali dietylstilbestrol.

Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s docentom Prouskom Vakcíny očami chemika.

Skúsme teda zhrnúť, aké hlavné zásady by ste odporúčali dodržať budúcim mamičkám, aby čo najviac eliminovali vplyv toxických látok na svoje dieťatko počas jeho vývoja v brušku?
Prvá vec, ktorú treba povedať, je fakt, že sa pred niektorými rizikovými faktormi často nedá vôbec skryť, dokonca na celej našej krásnej planéte sa už nenachádza také miesto, kde by napríklad nepôsobilo nízkoenergetické elektromagnetické žiarenie (radary, mobilné telefóny a tranzitná sieť na prenos ich signálov), ktoré predstavuje fyzikálny rizikový faktor životného prostredia. Trocha iným problémom je, samozrejme, stravovanie, spojené s chemickými a biologickými rizikovými faktormi a, napokon, samotné správanie sa tehotnej mamičky z hľadiska jej psychickej pohody. Trocha širšie rozvediem uvedené otázky.
Ako sme hovorili pri tretej otázke, treba sa vyvarovať mnohým, nie úplne čerstvým potravinám, ako napríklad konzumácii nahnitého ovocia a zeleniny. Podobne je to aj v prípade potravín, ako sú ovsené vločky, arašidy, orechy, ovocné mušty, strukoviny a obilniny, prípadne nekvalitná káva. Napríklad počas sušenia sú figy kontaminované spórami Aspergillus flavus. Tento producent produkuje najmä aflatoxín B1 a B2. Preto treba kupovať balený tovar, vyvarovať sa nákupu rôznych pochutín od predajcov v stánkoch. Dokonca čuchom môžeme zacítiť, či ide o splesnivený tovar. V prípade mykotoxínov ako produktov rôznych plesní vás, samozrejme, ohrozuje najmä trvalá alebo dlhodobá konzumácia takto znečistených potravín.
Ďalšou dôležitou záležitosťou spojenou so zdravým stravovaním je pitie zdravotne neškodnej čistej vody [13]. Pod pojmom pitný režim si mnohí predstavujú pitie rôznych tekutín. Fyziologicky využiteľná je ale iba čistá voda. To znamená, že 75-kilogramový človek by mal takejto vody denne vypiť približne 2,25 litra. Potreba vody sa ale zvyšuje fyzickou námahou, vonkajšou teplotou, vlhkosťou a veľkosťou tela. Správne dopĺňanie vody sa stáva otázkou zdravia každého z nás. Dehydratácia je totiž druhým najväčším nepriateľom života, hneď za nedostatkom kyslíka. V organizme existujú dva druhy vody, a to bunková a mimobunková voda. V tele plní voda úlohu „slobodnej“ tekutiny, ktorú z tohto hľadiska znova rozdeľujeme na dva druhy, a to na používanú (zamestnanú) vodu, ktorá už nie je v organizme vhodná pre nové funkcie, a novú (voľnú) vodu, ktorá vykoná tieto nové funkcie z hľadiska rôznych potrieb organizmu. Ak pijeme nápoje obsahujúce cukor alebo kofeín, zmarí sa účel potreby vody, pretože tieto dve látky majú v tele svoj vlastný chemický program. Uvedené však treba správne chápať v tom zmysle, že keď telu ponúkame nápoj obsahujúci rôzne vitamíny, čo je, samozrejme, rovnako potrebné, dodávame telu tieto vitamíny, ale nie fyziologicky využiteľnú tekutinu – vodu. Okrem uvedeného je tiež dôležité upozorniť na skutočnosť, že voda má aj svoju pamäť (angl. water memory), čo je významným faktorom jej funkcie v homeopatii.

V súhrne môžeme teda povedať, že keby sme žili v čistom životnom prostredí, konzumovali len čisté potraviny, pili čistú zdravotne neškodnú vodu a žili pokojným životom bez stresov v súlade s prírodou a jej zákonmi, potom by ľudstvo pojem choroba prakticky ani nepoznalo. Je to skutočne obrovská daň, ktorú našej „civilizácii splácame“ v podobe zdravotných a iných problémov. A keďže nekonáme v súlade s vyššie uvedeným zákonmi, budeme sa aj naďalej boriť s problémami, o ktorých sme sčasti hovorili aj v tomto rozhovore.

Záverom si dovoľujem vysloviť k budúcim mamičkám ešte jedno želanie. Prosím, nezabúdajte ani na duševnú a duchovnú „potravu“, ktorá rovnako významným spôsobom ovplyvňuje vaše dieťa od prenatálneho veku až do dospelosti.

Ďakujeme vám za rozhovor.

Zhovárala sa Renáta Krausová

Dieťa 6/2013
Foto Shutterstock

Použitá literatúra:
[1] Rogers, J. A. – Metz, L. – Yong, V. W.: Review: Endocrine disrupting chemicals and immune responses: A focus on bisphenol A and its potential mechanisms. Molecular Immunology 53(4) (2013) 421 – 430
[2] Shanle, E. K. – Xu, W.: Endocrine disrupting chemicals targeting estrogen receptor signaling: Identification and mechanisms of action. Chemical Research in Toxicology 24()(2011) 6 – 19
[3] Edlow, A. G. – Chen, M. – Smith, N. A. – Lu, C. – McElrath, T. F.: Fetal bisphenol A exposure: Concentration of conjugated and unconjugated bisphenol A in amniotic fluid in the second and third trimesters. Reproductive Toxicology 34 (2012) 1 – 7
[4] Tiniakou, E. – Costenbader, K. H. – Kriegel, M. A.: Sex – specific environmental influences on the development of autoimmune diseases. Clinical Immunology (2013). http://dx.doi.org/10.1016/j.clim.2013.02.011
[5] Muncke, J.: Exposure to endocrine disrupting compounds via the food chain: Is packaging a relevant source? Science of the Total Environment 407(16)(2009) 4549 – 4559
[6] Lu, Q., The critical importance of epigenetics in autoimmunity. Journal of Autoimmunity 41() (2013) 1 – 5
[7] Javorka, K. a kol.: Lekárska fyziológia, 3. vyd. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2009
[8] Betina, V., Mykotoxíny. Chémia – biológia – ekológia. Bratislava: Vydavateľstvo ALFA, 1990
[9] Prousek J.: Rizikové vlastnosti látok. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2005
[10] Goodman, R. – Henderson, A. S.: Exposure of salivary gland cells to low-frequency electromagnetic fields alters polypeptide synthesis. Proceedings of National Academy of Science USA 85(1988) 3928-3932
[11] Blank, M. – Goodman, R. M.: Electromagnetic fields and health: DNA-based dosimetry. Electromagnetic Biology and Medicine 31(4)(2012)243-249
[12] Tkalec, M. – Štambuk, A. – Šrut, M. – Malarič, K. – Klobučar, G. I. V.: Oxidative and genotoxic effects of 900 MHz electromagnetic fields in the earthworm Eisenia fetida. Ecotoxicology and Environmental Safety 90(2013)7 – 12
[13] Hétharši, J. – Čurilová, A.: Voda – tekutina každodenná – liek nášho zdravia. Vodohospodársky spravodajca 51(9-10)(2008)10 – 11

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!