Zdrobneniny áno, ale s mierou

S príchodom dieťaťa sa naša slovná zásoba posunie celkom inam. Šteká havo, mliečko pije cica, budeme papať, hrajkať sa a búvať.

Odborníci upozorňujú, že kľúčovú úlohu pri osvojovaní reči zohráva jazyková senzitívnosť matky. Ide o prirodzenú schopnosť rozpoznávať v akej fáze jazykového vývinu sa dieťa nachádza a prispôsobovať svoju reč. V komunikácii s dieťaťom mama postupne intuitívne smeruje k zložitejšiemu spôsobu vyjadrovania. Problém nastáva, ak „pozabudne“, že prehnané používanie infantilných slovíčok dieťa „brzdí“ vo využívaní osvojených rečových skúseností. Od istého veku zdrobneniny prestávajú byť „zlaté“ a vzbudzujú dojem, že ten, kto má problém vyjsť z etapy hajania a papkania mäskových a zeleninkových polievočiek, nie je dieťa, ale jeho mama. Áno, možno svoje zohráva nedostatok sebavedomia, ktorý nás neraz núti siahnuť po záchrane v podobe milých slovíčok. Chceme pôsobiť milujúco, ale ako je to vlastne? Nedôverujeme schopnosti dieťaťa rozprávať „naozajstne“, nechceme, aby vyrástlo alebo neveríme sebe, že sme preň plnohodnotným komunikačným vzorom?

Papať, papkať, papinkať

Psychológovia vychádzajú z predpokladu, že reč matky orientovaná na dieťa nie je jej štandardnou rečou, ktorú používa pri bežnej komunikácii. Zhodujú sa v názore, že ide o reč intuitívne zjednodušenú za účelom, aby dieťaťu sprostredkovala porozumenie a osvojovanie jazyka. Jej typickou a frekventovanou súčasťou sú práve zdrobneniny a pri komunikácii s dieťaťom majú svoje opodstatnenie. Podporujú pochopenie jazykových zákonitostí, napomáhajú osvojovaniu prípon, rozširujú slovnú zásobu o synonymá. Je však dôležité zachovať mieru. Vyvážením komunikácie bežným, „normálnym“ jazykom dieťa pripravíme na reálnu situáciu v škôlke, na kontakt s učiteľkou i rovesníkmi. Na komunikáciu bez nadmerného používania zdrobnenín vyzýva napríklad česká klinická logopedička Sofia Ritterová. Odporúča hovoriť s deťmi prirodzene ako s dospelými len s používaním kratších, jednoduchších viet a jasných inštrukcií.

Vysoko nákazlivá záležitosť

Čo sa týka zdrobnenín, slovenčina je v porovnaní s mnohými inými jazykmi tvárna. Stačí trocha kreativity a mnoho výrazov sa stane súčasťou zaužívaného slovníka v rodine a pevne sa zakorenia i do slovnej zásoby dieťaťa. Najčastejšie ide o krstné meno dieťaťa. Mnohokrát si ani neuvedomujeme, že dieťa oslovujeme menom, ktoré sme mu nevybrali. Skratky či obľúbené verzie krstného mena pôsobia familiárnejšie.

Detské výrazy vo všeobecnosti odborníci definujú ako prirodzenú a účinnú stratégiu, ktorá podporuje osvojovanie reči. Ich prehnané používanie a nabaľovanie o ďalšie „autorské“ skomoleniny pôsobí násilne a dieťaťu odďaľuje kontakt s bežným, dospelým prejavom.

Často sa stáva, že sa necháme zlákať prístupom iných mamičiek. Hoci veľmi dobre vieme, že ak sa s dieťaťom bavíme bez prehnane maznavých slovíčok, neznamená to, že ho máme menej rady.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto pixabay.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.