Alžbetka znáša dôsledky. Hlad či hra?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 53)

A nechcem, aby si pripravovala obed a nechcem! Maminka, poď sa so mnou radšej hrať, prosím. Obed počká. Veď ani nie som hladná. Pozri, koník chce, aby si ho preskočila a on zaerdží. No tak, maminka. Nevar polievku. Fuj, polievka, fuj, cestovinky, fuj, omáčka, fuj, šalát… A tak bolo. Uľútostilo sa ti, maminka, že kričím a plačem. Tak si sa vybrala zahrať sa so mnou. Lenže – o chvíľu som pocítila, ako mi škvŕka v brušku. A bolelo to. Veď ja som hladná! Prečo už nie je navarené?

Milá maminka. Tie koníky na stole sú moja nová hračka. Keď si mi ich s tatkom kupovala, tešila som sa, až som pišťala. Tak sa mi páčili, tak som sa na ne nevedela vynadívať. Budeme sa spolu s koníkmi hrať. Ty budeš mať tohto red, ja tohto pink. Prídeme na návštevu k blue koníkom, dobre? Ani nemysli na to, že teraz, maminka, odídeš a pôjdeš variť obed! Nie som hladná, som rozradostená a chcem sa hrať. Lenže ty nechceš a mne to je ľúto. Tak si poplačem a ty navrhneš, že sa teda so mnou ešte zahráš. Dala si mi na výber a vysvetlila si mi, že keď sa budeš so mnou hrať, nebude obed a budeme hladné.

Nevadí, čo tam po polievke, šaláte, cestovinkách či omáčke. Hra je dôležitejšia! A tak sme sa hrali. Vtedy to prišlo. Bola som prekvapená, ako vie hlad bolieť. Škvŕkal a vyvádzal! Ahá, už mu rozumiem, bruško chce papkať. Cestovinky ľúbim, aj šalát, aj polievku, všetko! Maminka, ja som hladná, prečo nemáme navarené?! Povedala si: „Alžbetka moja, vravela som ti, že budeme hladné, ak nevydržíš, kým navarím. Vybrala si si maminku pri hre miesto maminku, ktorá varí. Rozumieš?“ Rozumela som. Mali sme sa radšej hrať spolu v kuchyni. Pri varení! To je nápad. Veď aj dinosaurus, aj chlpatá kačica ti už pomáhali dávno krájať zemiačiky. Hra predsa nie je dôležitejšia než obed. Poďme na to, maminka! Vezmeme koníky do kuchyne a keď je nás toľko, obed bude rýchlejšie uvarený.

A tak sme sa ty, ja a koníky pustili do polievky, sekania cibuľky, krájania zeleninky do omáčky aj šalátu a varenia cestovín. Ja nastrúham syr – do Alžbetkiných úst. Aj cestovinky ochutnám, aj polievku, či nie je pokazená. Tatko tak ochutnáva všetko, čo v kuchyni nájde. Vraj kontroluje, či to nie je plesnivé. Najradšej koláče, ale tie predsa na obed nepapkáme, tie si dáme až večer. Vyberiem hračky, ktoré nám pri ich pečení pomôžu. A ty mi, maminka, vždy keď bude treba, pripomeň, čo všetko sa môže stať, ak… Alebo si to vyskúšame, ak sa bude dať. Hlad, chlad, bolesť, pád…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 52)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.