Alžbetka sa rozhoduje. Či sa treba báť pavúkov | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Alžbetka sa rozhoduje. Či sa treba báť pavúkov

Alžbetka sa rozhoduje. Či sa treba báť pavúkov

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 52)

Alžbetka, čo je to pavúk? Pavúk. Nakreslím ti ho. Nájdeš ho v pavučine.
Prečo si stavia pavučiny? Lebo sa mu chce.
Ako sa ti páčia pavúky? Dobre.
Bojíš sa ich? Nie, nebojím, lebo nie som ako ty.
Takže by si si ich vzala do ruky? Mhm.
Aj veľkého? Nie, lebo obrovských sa bojím ako ty. Malých nie.
Vieš mi vysvetliť, prečo sa ich bojíš? Lebo mi vojdú do úst…
Naozaj sa ich preto bojíš? Neviem to povedať, prečo sa ich bojím, lebo som ešte malá, vieš, mama?

Milá maminka. Ak si dobre pamätáš, všetko pavúkovité, čo sa kedy k tebe priblížilo, skončilo pripučené vankúšom. Kričala si, púlila si oči a utekala si čo najďalej. Aj ja si to pamätám. Keď som bola malá, no, menšia, tak som skúmala všetko. Áno, ešte to stále skúmam, veď to je zaujímavé. Ale rada som skúmala aj pavúky. Boli veľké aj malé a ja som sa ich chcela dotknúť. Držať ich v ruke. Nenapadlo mi, že by som sa ich mala báť.

Áno, tie malinké sú ako mravce, utekajú a ja sa s nimi môžem hrať. Alebo ich sledovať. Zaujímavo chodia, niektoré utekajú, iné stoja a čakajú ako ja. Ďalšie si stavajú pavučinu, na tej pavučine sa spúšťajú a visia vo vzduchu a chytajú hmyz. Mušky, komáre aj veľké muchy a moly. Niektoré máme na stene, iné v rohu izbičky, ďalšie nám pozerajú do okna. Pre mňa vždy boli ako muchy, mravce, slimáky, jašterice, ježkovia, húsenice, včielky, kobylky a cvrčky – no, jednoducho ako všetko, čo sa dá nájsť v záhradke. A chytiť a hrať sa.

Ale za chvíľu už pavúky neboli len pavúkmi. Stali sa z nich tvory, kvôli ktorým maminka vyvádzala. Volala na tatka, aby prišiel a dal toho tvora preč, nech ho vyhodí von oknom. Alebo nech ho pripučí vankúšom. Alebo nech ho dá z tých rajčín preč, inak sa zblázniš. Utekala si z izby von a v očiach si mala strašný strach. Keď som ti pavúka chcela dať do ruky, nechcela si. Prečo sa ho bojíš? – pýtal sa tatko. Pokrčila si plecami a povedala, že všetky pavúky lezú len a len za tebou a sú hrozné a chlpaté. Naozaj sú také hrozné?

Odvtedy, keď vidím pavúka, vidím vystrašenú maminku. Maminka sa pavúka bojí. Už nepatrí medzi „len húsenica, muška, chrobák, cvrček, kobylka…“ Už je to zvláštny pavúk. A hoci to neviem vysvetliť, aj ja sa ho trošku bojím. Treba si na neho dávať pozor, najmä keď je väčší, však maminka? Malých sa nebojíš, ani ja sa ich nebojím. Pred veľkými cúvaš, tak aj ja cúvnem s tebou. Tatko mi ich ukazoval, boli krásne. Keď ich ukazuješ ty, sú hrôzostrašné. No, ešte sa rozhodnem, či sa ich budem báť aj naďalej…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

 

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 51)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok