Vzťahová výchova nielen pre rodičov bábätiek 1)

10. augusta 2016 Články , Vzťahová väzba
Vzťahová výchova  nielen pre rodičov bábätiek 1)

Keď ste prišli domov z pôrodnice, spolu so svojím bábätkom (alebo bábätkami) ste si domov doniesli aj kufrík plný návodov, ako sa starať o svoje dieťa.

Sériou článkov o vzťahovej výchove by sme radi upriamili vašu pozornosť na takýto návod, ktorý nosí každý rodič (a predovšetkým matka) uložený vo svojom vnútri a stáročia sa ako najlepšie overený prenáša z generácie na generáciu. Môžeme ho pomenovať intuícia, inštinkty, materinské pudy… Spoľahlivo ho používali ešte naše prastaré matere, no 20. storočie sa ho pokúšalo spochybniť a zatlačiť do úzadia.

Dnešná moderná veda ho pre nás našťastie opäť objavila a predstavuje nám ho pod pojmami, akými sú napríklad teória vzťahovej väzby (po anglicky attachment), pripútavacie správanie, vzťahová výchova. V praxi v skratke znamená jemnocitne reagovať na potreby dieťaťa, dopriať mu nosenie, dojčenie a spoločné spanie. Je to naozaj to najlepšie, čo môžete svojmu dieťatku dať.

Vzťahová výchova je taký rodičovský prístup k dieťaťu, ktorého hlavným cieľom je posilňovanie pripútania, vzťahovej väzby u dieťaťa. (V anglickej literatúre sa stretnete s pojmom attachment parenting.) Rodič sa aktívne podieľa na tom, že dieťa si k nemu vytvorí pevné puto, teda bezpečnú vzťahovú väzbu. Čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru. Princípy vzťahovej výchovy sú zároveň veľmi jednoduché, vhodné pre život moderného človeka. Vzťahová výchova radí rodičom, ako sa o dieťatko správne starať, byť mu k dispozícii a zároveň pritom ušetriť čo najviac síl. Vo vzťahovej výchove sú srdce a rozum v súlade.

Vzťahová väzba = pripútanie

Každé dieťa si od narodenia vytvára k rodičom určitú vzťahovú väzbu, pripútanie (attachment). To, aká vzťahová väzba sa u dieťaťa po čase rozvinie, závisí od každodenného správania sa rodičov k dieťaťu. Predpokladom psychickej vyrovnanosti počas detstva i v dospelosti je jedine bezpečná vzťahová väzba. Psychické zážitky z útleho detstva (ktoré si vôbec nepamätáme) máme uložené v nevedomí po celý život a neustále vplývajú na naše psychické prežívanie a správanie. Preto je nanajvýš dôležité, aby rodičia svojím výchovným štýlom vplývali na dieťa pozitívne, a nie negatívne.

Správna matka je jemnocitná

Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD., primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne, v knihe Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Vydavateľstvo F, 2005, píše:

„V súčasnosti sa považujú za jasne vymedzené a identifikované 4 typy vzťahových väzieb: bezpečná (istá) vzťahová väzba, neistá – ambivalentná, neistá – vyhýbavá a dezorientovaná. Bowlby (autor teórie vzťahovej väzby – pozn. red.) zastáva názor, že bezpečná vzťahová väzba pôsobí stabilizačne na psychický vývoj, zatiaľ čo ostatné poukazujú na poruchu vývinu. Rodičovský výchovný štýl rozhodujúcim spôsobom formuje, aký individuálny štýl vzťahovej väzby sa u dieťaťa vyvinie. Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je ,bezpečná väzba´, pri ktorej dieťa vie, že v stresových a úzkosť vyvolávajúcich situáciách sa môže spoľahnúť na rodičovskú emočnú a aktívnu podporu, oporu. Túto oporu poskytuje v prvých rokoch života najmä matka. Matka sa stáva ,bezpečnou základňou´, ,bezpečným prístavom´. Základom pre to, aby matka mohla fungovať ako ,bezpečná základňa´, ,bezpečný prístav´, je jej jemnocitná reaktivita: matka jemnocitne, t. j. diferencovane, primerane reaguje na signály dieťaťa, je mu láskyplne naklonená, chráni ho, a keď treba, uteší, upokojí. Jemnocitnosť matky je potrebná v akejkoľvek situácii.“

Matka je stredobodom detského sveta

Najdôležitejšími piliermi vzťahovej výchovy sú: dojčenie na požiadanie, časté nosenie dieťatka, spoločné spanie s dieťatkom, odstavovanie od dojčenia podľa potrieb dieťaťa.

Avšak hlavnou myšlienkou je, že matka sa snaží o to, aby dieťa vedelo, že mu je neustále naporúdzi, že sa oň  s láskou stará. Malé dieťa vníma svet odlišne ako staršie deti a dospelí. Matka bola počas života pred narodením celým jeho svetom a toto vnímanie pokračuje aj po pôrode. Nebudeme sa asi vedieť úplne vžiť do malého bábätka, ale môžeme sa pokúsiť predstaviť si, čo preň matka v porovnaní s ostatným okolím znamená.

Matka je stredobodom jeho sveta, životná istota. My, dospelí, by sme si to mohli pripodobniť k istote, ktorú nám dáva náš domov, zamestnanie, pocit dobrého zdravia, blízki ľudia. Hroziaca strata takejto istoty by nám priniesla veľkú úzkosť. Pre bábätko je neprítomnosť matky zdrojom strachu, stresu a reaguje na to plačom. Matka na plač reaguje materinským inštinktom – berie dieťa do náručia a tíši ho. Avšak v dnešnom svete môže byť materinský cit natoľko otupený, že matka sa nepostará o dieťa tak, ako by sa správne mala. Napríklad je neprítomná vtedy, keď ju dieťa vyhľadáva pripútavacím správaním (bábätká to signalizujú plačom), správa sa odmietavo, necitlivo. To dieťatko veľmi znepokojuje. Rovnako tak znepokojujúco môže pri trošku väčších deťoch pôsobiť nadmerne obmedzujúce, úzkostlivé správanie matky. Keď sa to každodenne opakuje a takéto správanie prevažuje nad jemnocitným správaním, nastáva nahlodávanie psychického zdravia dieťaťa s dôsledkami na celý život. Preto je potrebné poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia vo vzťahu!

Psychické potreby bábätka

Aby prebiehal psychický vývoj dieťaťa bez problémov, musí mať bábätko pocit absolútneho bezpečia a žiť v pokojnej atmosfére, bez zbytočného stresu. Všetci vieme, ako negatívne vplýva zbytočný stres na nás, dospelých, o čo viac potom na malé dieťatko? Pocit bezpečia má malé dieťa vtedy, keď má nablízku svoju matku. Novorodenec a dojča – keďže sa ešte nedokážu ani samostatne pohybovať, nieto sa vedieť ochrániť či postarať sa o svoje ďalšie potreby – potrebujú pre najvyšší pocit bezpečia a pokoja cítiť prítomnosť matky fyzicky: cítiť jej dotyky, pohyby, jej teplo, vôňu, prívetivý hlas. Je všeobecne známe, že dojča sa najrýchlejšie upokojí vtedy, keď ho matka zoberie do náručia, nadojčí ho, ak treba, jemne ho hojdá a prechádza sa s ním. Preto vzťahová výchova tak zdôrazňuje blahodarný vplyv nosenia na psychiku dieťaťa.

Túto potrebu mať matku nablízku má dieťa ustavične, teda aj pri zaspávaní a v noci. Aj my, dospelí, potrebujeme na zaspávanie a spánok pokojné prostredie bez akéhokoľvek stresu. O čo viac potrebuje pri zaspávaní a spánku atmosféru bezpečia, pokoja a lásky naše malé dieťa? Toto mu poskytneme spoločným zaspávaním a spoločným spaním s bábätkom. Zdravý spánok úzko súvisí so zdravím psychiky. Porucha spánku je príznakom mnohých psychických porúch. Preto by sa mali rodičia vyvarovať toho, aby bol nervový systém dieťaťa počas zaspávania v napätí a zaplavený vysokými hladinami stresových hormónov. Metódy „nechať dieťa vyplakať“ alebo „metódu kontrolovaného plaču“ považujem za úplne nesprávne a pre dieťa veľmi škodlivé!

O všetkých týchto témach sa budete môcť dočítať v ďalších častiach seriálu, okrem nich aj o dojčení z pohľadu vzťahovej výchovy (o dlhodobom dojčení, odstavovaní), aj o výchove batoliat a starších detí.

Na ovocie vzťahovej výchovy nemusíte čakať dlhé roky. Jej vplyv sa prejavuje v každom veku. Bábätká menej plačú, batoľatá lepšie spolupracujú, mladšie i staršie deti lepšie poslúchajú. Okrem toho, pretože je život s dieťaťom oveľa intenzívnejší a oveľa viac si dieťatko „užijete“, prináša veľa krásnych, nezabudnuteľných chvíľ. So vzťahovou výchovou je, samozrejme, najlepšie začať už od narodenia. Ale kto s ňou nezačal od narodenia, môže ju začať uplatňovať aj neskôr. Vzťahová väzba sa formuje približne v priebehu prvých troch – štyroch rokov života dieťaťa, najintenzívnejšie však počas prvého a druhého roku. Budovať si vzťah s dieťaťom je potrebné aj naďalej, no trochu odlišnejšími metódami. Ale vždy – či už je dieťa v perinke, alebo onedlho dospelé – treba mať preň priehrštia lásky, porozumenia, úcty a múdrosti.

MUDr. Jela Maliariková

Dieťa

Nesmieme dúfať, že budeme žať
a zbierať zlaté zrelé klasy,
pokým nebudeme najprv siať
a zalievať brázdu slzami lásky.
Náš život bude rodiť plody
len do tej miery, ako sa oň staráme,
či už to bude tŕnie alebo kvety,
vždy sa nám vráti len to, čo sami dávame.

Johann Wolfgang von Goethe

„Čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru.“

Prečítajte si aj 2. časť seriálu Vzťahová výchova nielen pre rodičov bábätiek 2)

Prečítajte si aj 3. časť seriálu Vzťahová výchova nielen pre rodičov bábätiek 3)

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!