Keď sme pred dvoma rokmi rozmýšľali, kam pôjdeme na dovolenku, spomenuli sme si na dávnu letmú návštevu Južných Čiech. Bola to len taká dvojdňová ochutnávka, ktorá nás zanechala poriadne navnadených. Bedeker a internet len potvrdili, že vrátiť sa tam je dobrý nápad. Kilometre nám rýchlo ubúdali, pretože sme si za tranzit zvolili rakúsku diaľnicu. Doviedla nás až do Linzu, odkiaľ sa pár kilometrov severne začína krajný český juh. Riadny geografický guláš, však?
Za svoj hlavný stan sme si zvolili farmu v Lachovicích pri Vyšším Brode. Aj keby sme sa celý týždeň motali len po najbližšom okolí, zážitkov by sme mali neúrekom: asistovanie pri dojení kôz, pečenie zemiakových placiek na ohnisku, spolujazdectvo na traktore pri zvážaní sena, hodiny strávené v čučoriedí a malinčí, hubová praženica z vajec od sliepok, ktoré nám počas obeda behali pod terasou… Sme však rodina obľubujúca potulky, a preto sme si toto príjemné leňošenie spestrili niekoľkými výletmi. Ich zameranie sme prispôsobili premenlivému počasiu. Na začiatku pobytu sme okúsili výdatnosť búrok a vtedy je dobré zdržiavať sa v blízkosti civilizácie. No v prípade najjužnejšieho českého okresu to v žiadnom prípade nie je núdzový program.
Relikvie a pošta
Kláštor vo Vyšším Brode odrážajúci sa v záhradnom rybníku je skvostom gotickej architektúry. Založil ho v roku 1259 šľachtic Vok z Rožmberku. Dodnes ho obývajú mnísi z cisterciánskej rehole a bociany na komíne bývalého kláštorného pivovaru.
Návštevníci si môžu vybrať z dvoch časovo odlišných prehliadok – jedna je dlhšia, druhá kratšia. V rámci tej dlhšej sa môžete prejsť po celom komplexe budov a prezrieť si obrazovú galériu, filozofickú sálu, knižnicu a ústredné miesto kláštorného dvora – kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pri kratšej prehliadke sa dá zostúpiť do pivníc, kde je k dispozícii výstava neinvazívneho výskumu hrobky Rožmberkovcov a následne vás sprievodca vpustí po točitom schodišti do vežičky kostola, kde je vystavená unikátna zlatnícka práca so zapracovanými kúskami dreva z Golgoty – majstrovský Závišov kríž.
Ak ešte stále prší, istotne padne vhod aj poštové múzeum v tom istom areáli. Deti hneď pri vstupe vyzvali, aby sa zúčastnili detektívnej hry: ich úlohou bolo podľa rozmazaných fotografií nájsť presné umiestnenie istých vystavených predmetov a po úspešnom pátraní si mohli vyzdvihnúť sladkú odmenu. A bola veru zaslúžená: objaviť tie pravé exponáty na niekoľkých poschodiach dýchajúcich starými časmi, keď bol telefón či telegraf najmodernejšou komunikačnou vymoženosťou, bola riadna fuška. Prechádzate sa tu medzi niekoľkými inštaláciami poštových úradov, množstvom schránok, uniforiem, trúbok, známok a váh na listy a balíky. Na prízemí si zasa prídu na svoje malí i veľkí motoristi – parkujú tu koče, bicykle – kostitrasy a prvé motorky. Niektoré z nich sú zvečnené na nostalgických pohľadniciach, ktoré si možno zakúpiť pri pokladni.
Mesto v objatí Vltavy
Pred návštevou Českého Krumlova si skontrolujte, či máte funkčný a dostatočne nabitý fotoaparát. Bude to zrejme najvyužívanejší predmet tohto výletu a to aj v porovnaní s dáždnikom či gumákmi. Prečo je mestečko zaradené medzi pamiatkové zóny UNESCO, musí byť jasné každému, len čo prekročí oblúk pod ohromnými hradbami a ocitne sa na moste ponad Vltavu. Za sebou má pyšný, odvážne postavený zámok, pred sebou množstvo striech, ježatých komínov, farebných múrov a krivoľakých uličiek. Na Hornej ulici sme objavili dom s veľkým nádvorím, na ktorom sme obdivovali malý jarmok tradičných remesiel – tkané klobúky a tašky, vyrezávané formičky na perníky, sklárske výrobky, ale predovšetkým vykrajovačky od výmyslu sveta. Po dlhom a náročnom výbere sme odchádzali s rybičkou s hviezdičkovým okom, ježkom a nákladiakom. 🙂
Prechádzaním sa po rozsiahlej pešej zóne sa dá stráviť celý deň. Môžete nazerať do výkladov s drevenými hračkami, starožitnosťami či minerálmi, v ktorých je na čestnom mieste lokálny zelenkavý drahokam vltavín, pozostatok z dopadu meteoritu v XV. storočí. Má dokonca aj svoje vlastné múzeum. A tých je v Krumlove naozaj nadostač – jedno je na zámku, ďalšie ukrýva zbierku marionet, zadarmo možno nakuknúť do malého múzea obchodu, inde hrajú zasa prím historické motocykle, ba dokonca aj mučiace nástroje. Náš malý banský nadšenec si vybral grafitovú baňu, ktorá sa nachádza za mestom. Kým som kočíkovala jeho mladšieho brata po upokojujúco hrboľatej mestskej dlažbe, on s ocinom vyfasovali prilbu, plášť a lampáš a pomocou banského vlaku sfárali na miesta, kde sa ešte v roku 2003 ťažila veľmi kvalitná tuha. Kedysi sem mali prístup deti až od 6 rokov, ale správcovia bane to už prehodnotili a kto si trúfa, môže vstúpiť do podzemia aj s bábätkom.
Reštaurácie sa nachádzajú v každom dome, kde nesídli obchodík. My rozhodne odporúčame nájsť si takú, kde v domáckej atmosfére ponúkajú sezónne gule či trhance s „borůvkovým žahourem“. Takto posilneným sa vám istotne bude lepšie kráčať postupne čoraz strmšou ulicou Latrán k Červenej bráne, za ktorou sa striedajú hradné nádvoria, podlubia a priechody so závratnými výhľadmi na staré mesto matersky obmývané zákrutami Vltavy. Expozície na hrade sme vynechali – naši loptoši by ešte nevedeli oceniť renesančné apartmány, zámocké barokové divadlo, koniareň či sedláreň, keď by si ich mali navyše prezerať so stovkami ďalších návštevníkov a nesmeli by sa ničoho dotknúť. Oveľa viac si užili bosé pobehovanie v zámockej záhrade.
Zaujímavosťou tohto rozsiahleho parku je divadlo pod holým nebom s otáčavým hľadiskom a letnými večernými predstaveniami. Nám úplne postačovalo polihovanie pod obrovským dubom a povzbudzovanie malého šprintéra poctivo preskakujúceho záhony letničiek. Zdanlivo nepostupujúce čierne mraky boli zrazu rovno nad nami a tak sme začali so zostupom početnými schodišťami k parkovisku.
Na návšteve u Bielej panej
Pred presídlením do Českého Krumlova pobývala kniežatská rodina Rožmberkovcov na hrade, ktorý im dal meno – alebo to bolo naopak? 🙂 Rožmberk nad Vltavou založený v polovici XIII. storočia však vtedy vyzeral inak ako dnes. 
Pôvodne slúžil ako panské sídlo, no keď majetok prešiel do rúk Buquoyovcov a v rodovej línii sa ho ujal Jiří Jan Jindřich Buquoy – milovník umenia a zberateľ starožitností, prebudoval hrad na múzeum a dal mu vtedy módnu podobu romantizujúcej gotiky. Takto ho čnieť nad riekou môžeme vidieť aj dnes. V rámci prehliadky si možno prezrieť zbierky vzácneho nábytku, obrazov, porcelánu a zbraní alebo sa sem môžete vybrať v noci v sprievode Bielej panej. Tento prízrak údajne býva na hrade už celé stáročia po tom, ako zomrela v nešťastnom manželstve trpiaca Perchta z Rožmberku. Vzbúrila sa a od manžela odišla, za čo ju ten na smrteľnej posteli preklial. Naposledy videli tajomný biely prízrak na veži Jakobínke počas II. svetovej vojny, keď nacistická mládežnícka organizácia počas letného tábora vztyčovala na hrade zástavu s hákovým krížom.
No a keď sa vyčasí, bol by hriech nechať bez povšimnutia Kraví horu, Čertovu stenu a opatské stezky…
Martina Marušincová
Foto autorka
časopis Dieťa
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok