Črepiny z môjho zrkadla 4)

25. augusta 2017 Články , Stĺpček
Črepiny z môjho zrkadla 4)

Črepina 4: Mami, pozri na tú tetu, aká je tučná
(Keď posudzujem, odsudzujem alebo prečo sa hanbíme za slovo tučná.)

Situácia:
Pre mňa trápna situácia. Sme s dcérkou na bicykli a pedálujem po ceste. Zrazu sa za mnou zjaví mohutný cyklista. Dcérka kričí na plné ústa. Pozri, mami, aké má ten ujo veľké brucho! Pozri, vytŕča mu! Očervenela som po uši a snažila sa dcérku utíšiť. Nekrič, prosím, nehovor, že má veľké brucho. Hanbím sa… Za pár dní ideme na zmrzlinu. Na lavičke sedí dosť objemná pani. Zrejme zdravotné problémy, pretože pred sebou má vozík, ktorý jej pomáha v chôdzi. Dcérka sa zastaví, poťahá ma za šaty a nahlas vraví – pozri mami, aká tučná teta. Neviem, čo robiť. Znovu sa hanbím. Prvýkrát používam mnou nenávidené rozptyľovanie a niečo dcérke ukazujem. Nefunguje to, tak ju ťahám preč. Ani to, tak ju poprosím, nech nehovorí, že je teta tučná. Že jej to nemusí byť príjemné.

Čo tým chcem povedať:
Ľuďom predsa nemožno hovoriť, akí sú tuční. Učili ma, že je to urážlivé. Neukazovať prstom. Neoznačovať hodnotiacimi prídavnými menami. Byť tučný sa nenosí, ľudia si to neradi priznávajú. Ani stará babka nechce počuť, že je stará. Ani tučná pani, že je tučná. Ani vráskavá žena, že je vráskavá. Žijeme v dobe nádherných, dokonalých, štíhlych a hlavne navždy mladých modeliek. Keď už tak nevyzerám, nechcem radšej počuť, ako vyzerám. Ľudia sa môžu uraziť, nahnevať, ohovoriť nás. Odsúdiť. Škaredo na nás pozrieť. Znepáčime sa im. Zviditeľníme svet, ktorý nechcú vidieť…

Čo tým hovorím:
Učím dcérku pokrytectvu. Hoci vidí modrú, učím ju, aby ju za modrú neoznačila. Aspoň nie pred druhými. Nech si nechá názor pre seba. Učím ju slovám prikladať silu, moc. Učím ju, že niektoré slová sa nenosia. Že sa treba za názor hanbiť. Že sa treba hanbiť za výzor.

Žiaľ, žijeme v takej dobe. Akoby znamenalo koniec to, že mám päťdesiat rokov. Alebo šesťdesiat. Akoby bolo hrozné, že mám celulitídu. Vrásky. Šediny. Vyrážky. Že nespĺňam ideál krásy. Pokiaľ sa nepodobám na Heidi Klum, Gisele Bündchen, Mirandu Kerr alebo Kate Moss, nemám právo vyjsť na ulicu. Vonkajšok prevážil nad vnútrom. Fyzično je dôležitejšie ako ostatok. Radšej vysoká krása než vysoké IQ… A tak ďalej. Prosto na výzore záleží viac než na inom.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Vyriešila to za mňa dcérka. Uja s veľkým bruchom veselo pozdravila, pretože „veľké brucho“ pre ňu znamená len veľké brucho a nič viac, nič menej. Len zaujímavá informácia, zaujímavý poznatok, objav nového. Ujo sa jej páči, aj keby brucho ťahal za sebou. S objemnou tetou sa po vyhlásení pustí do reči. Spriatelí sa. Máva jej na rozlúčku. Zasahovať som nemusela. Ak som sa cítila trápne, bol to môj pocit. Nie pocit dcérky alebo uja či tety. Teta sa smiala, ujo sa smial. Ak sa aj cítili zle, možno skôr pre môj zásah, ako pre dcérkine nevinné poznámky. A ak pre ne, v tom prípade zapadajú do sveta „výzor nad zlato“. Alebo výzor nad dušu?

_______________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každú sobotu pribúda nová časť.
Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla:
Črepina 3: Ty sa bojíš? Ále, prosím ťa, nemáš sa čoho!

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu. Každú stredu pribudne nová časť.

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!