Črepiny z môjho zrkadla 3) | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Črepiny z môjho zrkadla 3)

Črepiny z môjho zrkadla 3)

Črepina 3: Ty sa bojíš? Ále, prosím ťa, nemáš sa čoho!

Situácia:
Vonku zúri búrka. Ja búrky milujem, tak si ju užívam. Dcérka sa mi chúli v náruči. Tiež má búrky rada, rada pozoruje blesky. Ale bojí sa. A povie mi to. Ále, prosím ťa. Nemáš sa čoho báť, je to len búrka. Je tam vonku. Tu sme v bezpečí.

Príde návšteva. Ujca z Česka vidí dcérka prvýkrát. Je pre ňu cudzí. Keď príde, chce ju pobozkať. Pohladiť. Porozprávať sa. No skrýva sa mi za chrbátom. Vraj sa ho bojí. Ujca? Ále, prosím ťa, to je dobrý ujec, pozri! Má pre teba hračku!

Dcérka dostala koleso do vody. Bojí sa hĺbok a plávať ešte nevie. Tak ju, hádam, v tom kolese dostaneme do vody. No bojí sa aj kolesa. Ále, prosím ťa. Nemáš sa čoho báť. Koleso ti má pomôcť!

Dcérka sa v noci zobudí. Zobudí aj mňa. Chce ísť na záchod a hoci má šerblík po ruke, musím byť pri nej. Lebo sa bojí tmy. A strašidla. Akého strašidla! Veď tie predsa neexistujú! A tmy sa nemá prečo báť.

Čo tým chcem povedať:
Naozaj sa nemá čoho báť. V živote ešte zakúsi situácie, v ktorých pôjde o ozajstný strach. Bubák je hlúposť. Búrka je skutočne len vonku. Toho ujca predsa poznám. A s kolesom som vyrastala!

Čo tým hovorím:
Aký strach? Čo to je za emóciu? Nehodnú rozprávania, nehodnú uznania. Strach predsa nemáš mať! Zapuď ho! A nepotrebuješ ho okúsiť, lebo JA ti vravím, že nepotrebuješ. Ja mám hlavné slovo. Počúvaj mňa, nie seba. Dôveruj inému človeku, nie sebe. Treba sa naučiť dôverovať cudzím ľuďom, pretože to vraví niekto, kto predsa vie. Aj keď ty to tak práve necítiš. Skoč do kolesa, aj keď mu nedôveruješ. Mama predsa vraví, že ti to neublíži. Hoci ty vidíš strašidlá, neveria ti. Búrku považuješ za hrozivú, ale zrejme na tom nezáleží.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Počúvnuť ju. Akceptovať strach. Pri búrke prikývnuť. Naozaj je nebezpečná, najmä ak by sme boli vonku. Búrka je niečo, čoho sa možno báť. Podľa dcéry vyzerá hrozivo. Aj ja som sa jej ako malá bála. Akceptujem, že sa bojíš. Hotovo. Áno, toho ujca nepoznáš, nemusíš si od neho vziať hračku. Ani sa nechať hladkať alebo pusinkovať. Dám ti čas, aby si ho spoznala. Utvor si vlastný názor. Ak to koleso nechceš, dobre. Skúsim ho ja a uvidíš, ako mi to pôjde. Možno sa chceš naučiť plávať bez neho. Ty vidíš strašidlo? Dobre. Ja nie, ale verím ti. A verím, že sa bojíš. Strašidlo zhmotňuje tmu a tma vyznieva strašidelne. Neporozprávame sa s ním? Možno je to dobré strašidlo. Také, čo ťa chce chrániť. Aby si nespadla zo schodov, keď po nich kráčaš sama. Aby si sa nepotkla o hračku, keď ideš na šerblík. Mimochodom – strach je zdravý. Je to emócia, ktorú nechcem ani potláčať, ani negovať.

_______________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každú sobotu pribúda nová časť.
Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla:
Črepina 2: JE MI ZIMA, MUSÍ BYŤ AJ TEBE

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu. Každú stredu pribudne nová časť.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok