Poslušné dieťa

Môže sa stať, že ovplyvníte správanie a charakter potomka 4)

Príchod bábätka prináša so sebou množstvo otázok, ale každý rodič má to jedno jediné prianie – aby bolo zdravé. Postupom času sa s vývojom dieťatka rodič potýka aj s počínajúcim vývinom jeho osobnosti. Naskytuje sa otázka výchovy. Väčšinou je divoké dieťa rodičmi zatracované zatiaľ čo poslušné vychvaľované do nebies. Avšak skúsme nazrieť trochu hlbšie a zistiť, čo sa skrýva pod žiadanou poslušnosťou.

Predstavte si dve deti. Prvé sedí vždy ticho za stolom, spapá všetko, čo mu naložia na tanier, neblázni sa, poslúcha rodičov a robí všetko presne tak, ako mu povedia. V škole má samé jednotky, nevyrušuje, nikdy neprinesie poznámku. Navyše si nedovolí odvrávať, nie je drzé a ku všetkým dospelým sa správa slušne.

Druhé dieťa je divoké, bláznivé a neposedné. V izbe má chaos, pretože sa hrá s viacerými hračkami naraz, do toho rozhádzané papiere po zemi, pretože maľuje. Háda sa, každý príkaz rodiča sprevádzajú jeho otázky A prečo..? spolu s vyjednávaním. Dieťa pozdraví iba tých dospelých, ktorí pozdravia jeho, je tvrdohlavé a jeho ocenenie v škole obsahuje celú škálu známok spolu s poznámkami, že vyrušuje, je drzé a spochybňuje autoritu učiteľa.

Myslím, že sa dá predpokladať odpoveď na otázku, ktoré z týchto dvoch typov detí, by ste mali doma radšej. A tu narážame na starú známu pesničku, že rodičia vychovávajú dieťa väčšinou nie pre jeho vlastné dobro, ale spôsobom jednoduchším pre nich samotných. V skutočnosti, verte či nie, by malo byť pre vás požehnaním mať doma dieťa číslo dva.

Ako by s najväčšou pravdepodobnosťou dopadli spomínané deti v dospelosti?

Prvé dieťa sa naučí poslúchať ostatných. Prijíma príkazy od autorít, ktoré bez reptania splní. Nepremýšľa nad nimi, berie to ako niečo, čo sa proste má urobiť, pretože autorita má vždy pravdu. Navyše sa naučilo nepýtať sa, prečo má niečo urobiť, takže neuvažuje ani nad správnosťou alebo nesprávnosťou príkazu. Nenaučilo sa počúvať samo seba, odopreli mu premýšľať samostatne nad vecami a utvoriť si na ne vlastný názor. Slepá poslušnosť sa však môže zvrtnúť. Ako sa dieťa naučilo bez uvažovania a vlastného rozumu niekoho poslúchať, bude si aj naďalej hľadať niekoho, kto by mu vravel, čo má robiť. Preto by nemalo byť prekvapením, ak sa tou osobou stane napríklad vodca gangu. Toto dieťa si nikdy nevybuduje vlastnú osobnosť, nevytýči svoje hranice, takže je dosť často v budúcom vzťahu nespokojným človekom. Kvôli neexistujúcim hraniciam takýto človek nie je schopný mať zdravý vzťah, v ktorom by dokázal identifikovať problém a priznať si, že nie je spokojný a následne to riešiť. Ani by nevedel ako, pretože rodičia mu nedali možnosť prejaviť nespokojnosť, riešiť ju a zistiť, po čom skutočne túži.

Druhé dieťa je už od detstva osobnosť. Premýšľa nad vecami, nenechá si prikazovať od kohokoľvek a rešpektuje iba tie osoby, ktoré si rešpekt skutočne zaslúžia a nie tie, ktoré si ho vynucujú iba z hľadiska svojej pozície. V dospelom živote má takýto človek odvahu meniť veci, ak nie je s nimi spokojný a to isté platí aj pre vzťahy. Neudržuje vzťah, ktorý je nefunkčný len preto, aby nebol sám. Samoty sa nebojí, pretože mu bol daný priestor na rozvoj vlastnej osobnosti – čo znamená, že sám seba veľmi dobre pozná a nebojí sa tráviť čas sám so sebou. Nepotrebuje ostatných, aby odsúhlasili každý jeho čin a nepotrebuje byť prijatý všade a vždy. Nesúhlas a neprijatie od ostatných neotrasie jeho sebavedomím, pretože si uvedomuje svoje kvality, ale aj nedostatky a podstata jeho osobnosti nezávisí od názoru iných ľudí. Takýto človek dokáže v živote omnoho viac ako dieťa číslo jedna.

Pripomínam, že vývoj týchto dvoch detí sa, samozrejme, môže uberať iným smerom, ak na sebe v dospelosti pracujú. Je však veľmi pravdepodobné, že základné rysy zostávajú, niekedy v silnejšej a u niekoho v slabšej miere. Ako však vidíme, slepá poslušnosť nie je vždy pre budúci život človeka tou najšťastnejšou voľbou a niekedy by sme mali tú trochu rebélie od našich najmenších privítať s úsmevom, pretože to značí, že sa neboja prejaviť svoju osobnosť a spochybňovať, čo im naservírujeme.

Mgr. Mária Hanúsková
21. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Pexels.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).