Parazity ani pes nás pred alergiou neochránia

30. júla 2016 Články , Sprievodca ochoreniami
Parazity ani pes nás pred alergiou neochránia

Ak vaše dieťa trápia časté infekcie dýchacích ciest, jednou z príčin môže byť aj alergia. Z času na čas médiami preletia rôzne správy a výsledky výskumov, ktoré prinášajú o nej zaujímavé informácie.

Na internete sa napríklad môžete dočítať, že proti alergiám by nás mohli ochrániť parazity alebo psík v domácnosti. Veľa sa tiež hovorí o ochrannom vplyve vitamínu D. Ako to teda v súčasnosti vyzerá s diagnostikou a liečbou alergie, o tom sme sa rozprávali s prednostom Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie FNsP Bratislava-Podunajské Biskupice MUDr. Martinom Brezinom, CSc. Tento mesiac vám prinášame prvú časť rozhovoru

Nie je to tak dávno, čo sa hovorilo, že do roku 2050 bude každý druhý Európan alergik. Naozaj detí a dospelých s alergiou tak veľmi pribúda alebo dnes už máme iné údaje?

Vždy som hovoril, že tieto predpovede sú nadhodnotené a nezodpovedajú priebehu biologických javov v populácii. Najväčší nárast pacientov s alergiami tu bol od sedemdesiatych rokov minulého storočia a kulminoval koncom deväťdesiatych rokov. Odvtedy podľa hodnoverných štatistík viac-menej stagnuje, aj keď sa nám to možno nezdá, lebo neraz si povieme, že dnes už je každý na niečo alergický. Ale keď niekto má pár dní do roka nádchu, ktorá možno je alergická, ale možno je len z prechladnutia, tak takého človeka nepovažujem za alergika, lebo dokopy mu nič nie je. Za alergiu považujem ochorenie, ktoré človeka dlhodobo obťažuje a narúša mu závažným spôsobom kvalitu života. Počet takýchto pacientov je síce pomerne vysoký, ale za posledných 20 rokov výrazne nestúpa.

Kedysi sa tiež veľmi zdôrazňovalo, že neliečená alergia môže vyústiť až do astmy. Stále to platí?

Len do istej miery. Nemožno povedať, že každý, kto má neliečenú alergiu, dostane astmu. A rovnako nemožno klásť znamienko rovnosti medzi alergiu a astmu. U veľkej časti pacientov (najmä u dospelých) nemá astma vzťah k alergii a dôležité sú tu iné faktory. Pri astmatickom záchvate nastáva stiahnutie hladkej svaloviny priedušiek, to je ten známy bronchospazmus, ktorý pacienta trápi, pretože má v tom okamihu nepríjemné pocity dusenia, sťaženého dýchania, tlaku na hrudníku či šteklenia za hrudnou kosťou. Je to preto, lebo priedušky sa výrazne zúžia. Našťastie, vieme to pomerne rýchlo upraviť pomocou liekov, ktoré priedušky rozširujú. No toto je len úľavová liečba. Okrem toho je ale pri astme celý súbor ďalších pochodov, ktoré označujeme ako zápalovú zložku. Čiže je tu astmatický zápal, ktorý má prinajmenšom štyri rôzne podtypy a každý si vyžaduje osobitný liečebný prístup. Na to, aby sa u dieťaťa či dospelého človeka rozvinula astma, musí mať genetické predispozície na nadmernú reaktivitu priedušiek aj na tvorbu zápalu v dýchacích cestách. Významným spúšťačom astmatických záchvatov sú vírusové infekcie. Tie často akoby prestavajú receptory v našich prieduškách a naladia pacienta na astmatickú reakciu. Tá môže byť niekedy po bežnej viróze len prechodná alebo sa u pacienta zafixuje. A keď je pacient k tomu ešte aj alergický, tak aj alergén sa môže stať spúšťačom astmatických ťažkostí. Niekedy sa alergén stáva dominantným spúšťačom a vtedy hovoríme, že ide o prevažne alergickú astmu. No okrem toho poznáme aj astmu, ktorá je vyvolaná telesnou námahou, liekmi, chladom, vôňami či na psychogénnom podklade.

Možno povedať, ktoré druhy alergií sú dnes u detí najčastejšie? Veľa sa totiž hovorí o netypických alergiách, pričom bulvárne médiá prinášajú správy o tom, ako je niekto alergický na vlastné slzy a podobné veci.

Toto sú skôr bizarnosti a často sú tieto informácie skreslené. Najčastejšou alergiou u detí je stále bežná senná nádcha a atopická dermatitída. Alergia si u každého nájde tzv. cieľový orgán. Dôležitá je ale alergická senzibilizácia – to znamená, že človek sa stane precitliveným, teda má vlohy reagovať súborom imunologických pochodov pri kontakte s alergénom. Táto samotná vloha sa prejavuje istými markermi a imunologickými ukazovateľmi, napríklad špecifickým imunoglobulínom E (IgE) pre ten-ktorý alergén. Alebo sa dá preukázať pomocou testov kožnej hypersenzivity, ľudovo povedané kožných testov. No samotná pozitivita tohto testu ešte neznamená, že pacient je alergik. Poukazuje len na istú precitlivenosť a pohotovosť či schopnosť takto reagovať. K tomu, aby sa alergia aj realizovala, musí tu byť ešte jeden faktor – vnímavosť cieľového orgánu. Práve tento faktor nie je celkom dobre prebádaný, no v podstate to znamená, že keď je vnímavosť cieľového orgánu spojená s kožou, tak alergia sa u človeka prejaví súborom príznakov, ktoré sú typické pre atopický ekzém. Ak je vnímavým orgánom sliznica nosa, u človeka sa prejaví senná nádcha, ak je to črevo, tak črevná alergia, pri prieduškách zase astma prevažne alergického pôvodu.

Zastavme sa na chvíľu pri spomínaných kožných testoch. Prebiehajú tak, že na kožu sa nanesú roztoky rôznych alergénov a jemne sa naruší povrch kože. Stále sú tieto testy hlavnou súčasťou diagnostiky alergie?

Mnohí ľudia prídu k alergiológovi a dožadujú sa, aby im urobil kožné testy, vraj aby vedeli, na čo presne sú alergickí. A keď sa im testy urobia, niekedy zostanú zarazení, že majú reakcie aj na alergény, s ktorými prichádzajú bežne do kontaktu a nemajú s nimi žiadne problémy. A niekedy mám potom zlý pocit z toho, že títo ľudia odchádzajú s podvedomou sugesciou, že „fíha, aj na toto som alergický…“ Preto pacientov vždy upozorním, že môže vyjsť aj pozitívna reakcia (a aj pri laboratórnych testoch môže vyjsť pozitívny výsledok) a nemusí to hneď znamenať, že pacient má alergiu. Vždy to treba previazať so situáciou zo života. Keď pacient sám vypozoruje, pri akom alergéne má prejavy alergie, je to oveľa cennejšie. Laici majú trošku tendenciu zveličovať význam kožných testov. Na druhej strane aj negatívna reakcia pri kožných testoch nevylučuje, že človek môže byť na ten-ktorý alergén precitlivený v reálnom živote. Alergén totiž môže byť mierne modifikovaný oproti tomu, ktorý sa použil pri testovaní. Vieme, že znečistenie životného prostredia významným spôsobom modifikuje alergény. Niekto sa prejde po zakvitnutej lúke v čistom prostredí lesov a nemá príznaky alergie, ale v menšom počte alergény tej istej rastliny v mestskom či v priemyselnom prostredí u neho vyvolajú alergiu. Alergén je súbor bielkovín. A rôzne škodliviny zo životného prostredia, napríklad oxid siričitý, pôsobia nielen na veľký organizmus, ale aj na drobné „kvázi organizmy“, ako je peľové zrnko, ktoré je istým zárodkom. Štruktúra peľového zrnka sa potom modifikuje tak, že na jeho povrchu sa zvýraznia práve tie časti, ktoré sú schopné vyvolať alergiu.

Čo je teda základom diagnostiky alergie? Keď k vám príde dieťa, ktoré poslala detská lekárka, lebo má časté ochorenia dýchacích ciest, ako postupujete?

Základom je stále dôkladná anamnéza, rozhovor s rodičmi. Pýtame sa práve na to, čo vypozorovali z každodenného života. Už vďaka tomu niekedy vieme dať dokopy diagnózu a laboratórne vyšetrenia či kožné testy nám ju väčšinou už len spresnia.

A ako je to v prípade alergie na potraviny?

Práve potravinová alergia sa dá často vypozorovať zo života. A alergia na niektoré potraviny sa dá aj testovať, jednak pomocou testov kožnej precitlivenosti a tiež formou vyšetrovania špecifických protilátok typu IgE. Alebo možno potravinový alergén zisťovať pomocou tzv. eliminačnej diéty. Človek v prvé dni je len jednu potravinu (ryžu alebo zemiaky), o ktorej sa predpokladá, že na ňu nie je alergický a postupne sa pridávajú ďalšie a ďalšie. No je to veľmi náročný proces, ktorý môže byť zaťažený chybami a vravím, že je to test, na ktorý si treba vziať dovolenku. To sa za bežných životných okolností robiť nedá. No a pri potravinových alergiách je zlatým štandardom expozičný text, ale ten by sa mal robiť v kontrolovaných podmienkach.

Pretože hrozí anafylaktický šok, čo je vážna alergická reakcia, pri ktorej ide človeku o život?

Určite je tu zvýšené riziko. S potravinovými alergénmi je to tak, že častá je alergia na mlieko, vajíčko, jahody. Ale to sú alergie, ktoré majú tendenciu v priebehu istého času samy od seba vyhasnúť, dokonca aj keby sa neliečili. Stačí sa 1 až 2 roky vyhnúť inkriminovanej potravine a alergia, keď nebude „priživovaná“, vyhasne. Potom už človek môže konzumovať mlieko aj jahody či čokoľvek iné. Ale je tu niekoľko výnimiek. Z nie celkom vyjasnených príčin veľmi záleží na tom, na akú potravinu je človek alergický. Vajíčka, mlieko, jahody sú veľmi benígne alergie, ktoré pacienta zvyčajne nijako neohrozujú, len sú nepríjemné. Ale alergie na orechy, oriešky a arašidy (ktoré patria medzi strukoviny, no majú podobné alergizujúce vlastnosti ako orechy) sú najúpornejšie, pretrvávajú aj keď sa človek úplne vyhýba alergénu a najčastejšie vyvolávajú ťažké reakcie. A tam treba byť veľmi opatrný. Každý pacient alergický na orechy, oriešky či arašidy by sa im mal striktne vyhýbať a musí si študovať zloženie potravín, lebo alergické reakcie práve v týchto prípadoch môžu končiť anafylaktickým šokom. Na druhom mieste za orieškami sú krevety a iné morské živočíchy.

Je pravda, že obézne deti sú náchylnejšie na alergie?

Vo všeobecnosti majú zvýšenú chorobnosť. A keď má niekto časté respiračné ochorenia, spôsobuje to, že sliznica dýchacích ciest sa stane ľahšie penetrabilná, teda ľahšie cez ňu preniknú alergény a uplatní sa alergizácia. Dnes sa s obezitou dáva dokopy množstvo chorôb a je fakt, že obéznych detí pribúda, pretože dnešné deti sa nehýbu, len sedia pri počítačoch a tabletoch.

Na internete som zachytila informáciu, že pred vznikom alergií by nás mohli ochrániť niektoré parazity, čo je vraj bežné v Afrike. Nepísalo sa tam však, že ktoré. Naozaj existuje nejaká súvislosť medzi parazitmi a menším výskytom alergie?

Parazity sú veľmi populárna téma. My však nemôžeme porovnávať africkú populáciu s našou. Tá totiž žije v jednoduchých podmienkach a najmä v podmienkach vysokej novorodeneckej úmrtnosti, čo samo o sebe pôsobí ako filter – prežijú len najsilnejší jedinci. Moderné zdravotníctvo ľudskú populáciu vo vyspelých krajinách oslabilo. Dnes sa zachránia aj deti, ktoré by prirodzený filter eliminoval. V minulosti bola takýmto filtrom chorobnosť. Dnes prežijú aj ľudia, ktorí by pred päťdesiatimi rokmi neprežili a možno je nás tu takto už celá polovica. A tým pádom sa nemôžeme porovnávať – a nemôže sa porovnávať ani naša reakcia na parazity a interakcie s nimi – s populáciou ľudí, ktorí žijú diametrálne odlišným prírodným spôsobom života a u ktorých ešte funguje prirodzený filter. Je pravda, že sú štúdie, ktoré hovoria o tom, že u afrických detí majú parazity ochranný efekt pred alergiami, to ale môže byť náhodná spojitosť a myslím si, že je to dezinterpretácia celého problému. Totiž sú aj štúdie, ktoré hovoria o významnej úlohe parazitov pri rozvoji a spúšťaní alergie. A v tejto súvislosti vidím veľký problém v dnešnej móde chovať v byte či v dome mačky, psíky a iné zvieratá. Pes patrí do prírody, na dvor, ale nie do bytu. Má totiž svoje prirodzené pudy a správanie, takže keď je vonku, pri prvej príležitosti sa vyváľa v nejakej mŕtvej rybe alebo zvierati, z ktorého doňho nalezú parazity. Aj keď ho doma vysprchujeme a nasprejujeme, tie parazity sú tam a polročný interval odčervenia nemusí byť dostatočný. Okrem toho, keď je pes v prírode či na dvore, svoju potrebu vykoná niekde bokom a príroda si s tým poradí. V mestách na asfalte psie výlučky ostávajú, postupne sa rozpustia do prachu, ktorý potom ale obsahuje aj parazity a my ho vdychujeme. Sme tomu vystavení všetci. Nehovoriac o tom, že niektorí dnes majú psov radšej ako iných ľudí a bozkávajú sa s nimi, muckajú, čo je proti zdraviu aj ľudskej prirodzenosti.

Lenže je aj výskum, výsledky ktorého tiež preleteli všetkými médiami a hovoria o tom, že keď máte novorodenca, zaobstarajte si k nemu hneď aj psíka a dieťa nebude mať alergiu.

To sú také všelijaké populárne výskumy… Za 30 rokov praxe som už zažil všetko možné – od toho, že zvieratá treba dať striktne preč od alergikov, až po to, že zaobstarajte si psíka a alergiu mať nebudete. Žiaľ, takto to nefunguje. Sú síce hygienické teórie, ktoré hovoria, že menší výskyt alergií je v populácii vidieckych detí, ale tu nestačí, že bývate kvázi na vidieku v satelitnom mestečku rodinných domov a máte psa. Tam je rovnaký výskyt alergií ako v meste, dokonca aj v bežnom vidieckom prostredí je rovnaký výskyt alergie ako v mestách. Menej alergií mali len tie deti, ktoré vyrastali na hospodárstvach, kde sa choval aj dobytok. Nemožno dávať znamienko rovnosti medzi rurálnym pastierskym prostredím a psom v byte. Časom sa vždy ukáže, že tieto výskumy neobstoja.

Okrem toho sa teraz často hovorí aj to, že pred alergiami môže naše deti ochrániť vitamín D. Môže?

Hladina vitamínu D je u mnohých ľudí žalostne nízka. A je pravda, že vitamín D má súvis aj s alergiou, pretože v ľudskom organizme všetko súvisí so všetkým. Vitamín D je esenciálny vitamín, ktorý zasahuje nielen do stavby a rastu kostí, ale má veľký význam v imunite, aj pre fungovanie centrálnej nervovej sústavy. A dnes ho máme málo, pretože pod tlakom médií a reklamy sa natierame krémami s extrémnymi ochrannými faktormi. Som šokovaný, keď príde dieťa po letných prázdninách a je bledé ako stena. Treba si uvedomiť, že milióny rokov sme existovali bez opaľovacích prostriedkov, a prežili sme to. Slnko významne prispieva k tvorbe vitamínu D. Ten sa tvorí v koži z provitamínu D, ktorý sa až pôsobením istej časti ultrafialového žiarenia premení na vitamín D. No keď natriete dieťa faktorom 30 a viac a idete na slnko, to je akoby ste ho dali za stenu. Tie veľké faktory sú pre ľudí, ktorí idú do vysokohorských polôh alebo k moru a majú bledý typ kože. Zvlášť sú určené pre tzv. grilmajstrov, ktorí sa chcú grilovať na slnku od rána do večera. Ale bežný človek, vrátane dieťaťa, až také faktory nepotrebuje. Faktor 6 až 10 je úplne dostatočný, keď človek nestratil mieru pre prirodzené počínanie a nechce byť v poludňajšom úpeku na slnku. Treba sa správať tak, ako naši predkovia – napoludnie sa skryť do tieňa a potom žiadny ochranný faktor ani nepotrebujeme.

Ale má vitamín D až takú silu, že by nás ochránil pred alergiami, či dokonca vyliečil z nich?

To si, bohužiaľ, nemyslím. Ale určite je dobré dbať na dostatok vitamínu D. Z prirodzených zdrojov ho má napríklad rybí olej. Ten dávali generácie mám a starých mám svojim deťom, lebo vedeli, že sme vnútrozemský národ, ktorý nemá rybu neustále na tanieri tak ako prímorské národy. V rybom oleji sú navyše aj omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú tiež veľký význam nielen pre centrálnu nervovú sústavu a kĺby, ale aj pre imunitu. No a potom sú tu aj iné vitamíny, ktoré keď chýbajú, dieťa je bližšie k alergii. Napríklad nedostatok železa môže vyvolať zvýšenú chorobnosť, lebo železo sa uplatňuje pri istých imunologických pochodoch a ako som už hovoril, keď má niekto zvýšenú chorobnosť, cez sliznicu dýchacích ciest ľahšie preniknú alergény.

Často sa hovorí o zmene počasia. Vraj sa otepľuje a to vplýva aj na rozvoj alergií. Kým kedysi peľoví alergici mali v zime pokoj, dnes to už neplatí. Tiež sa hovorilo, že kožné testy sa môžu robiť len v zime, keď je málo alergénov v prostredí. Ako sa s tým vyrovnávate dnes?

Kožné testy sa dajú robiť aj počas sezóny, hoci je tu trošku vyššia miera chybovosti. Je totiž dobré, keď pacient pri testoch nemá prejavy alergie. A čo sa týka počasia, fakt je, že niektoré jarné stromy, ako sú jelša, breza, lieska zakladajú okvetie už v októbri. Potom príde novembrové ochladenie a keď sa následne oteplí, stromy to vnímajú tak, že už prichádza jar a zapelia. Takéto nárazové pelenie sa vyskytne aj v januári či februári. Je pravda, že pre alergika je lepšia tuhá zima, navyše pri mrazoch sa baktérie a vírusy trošku utlmia. Ale nemyslím si, že to, čo sa dnes deje s počasím, je niečo nenormálne. Mnohé štúdie hovoria, že od konca deväťdesiatych rokov teplota stagnuje a ďalšie globálne otepľovanie už nenastáva. A napokon, na Zemi už boli rôzne obdobia, mali sme tu malú dobu ľadovú, ale napríklad v stredoveku bolo tak teplo, že vo Veľkej Británii sa pestoval vinič hroznorodý, ktorý sa tam nedá pestovať ešte ani dnes. Ja to skôr vnímam ako prirodzené cykly otepľovania a ochladzovania a na to sa nabaľuje rôzny „otepľovací“ biznis.

Monika Bothová
Dieťa 12/2014

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!