Zabudnite na penziu

30. júla 2016 Stĺpček
Zabudnite na penziu

Môj 76-ročný otec veľmi rád rozpráva vtipy, pomáhajú mu zvládnuť všemožné životné situácie. Už dávnejšie mi povedal jeden taký dôchodcovský, ako výzvu vláde: „Keď nám nezdvihnete dôchodky, tak my vám nezomrieme!“ Smiech cez slzy, no práve na tento vtip som si spomenula, keď som nedávno počula v televíznych novinách ministra práce, sociálnych vecí a rodiny hovoriť o tom, že v dlhodobom horizonte prichádzajú do úvahy rôzne možnosti nastavenia dôchodkového systému tak, aby bol udržateľný. Okrem iného spomenul vek odchodu do dôchodku, ktorý mi, pravdupovediac, vyrazil dych.

Podľa týchto plánov, by môj otec mal pracovať ešte 2 roky, kým by sa stal poberateľom dôchodku. Hm, možno vláda počula ten vtip a tak zakontrovala a vytiahla eso – úvahu o odchode do dôchodku vo veku 78 rokov. (Nebojte sa, nie hneď zajtra. Skôr narodených sa to už týkať nebude, zato mladí ľudia sa majú, zdá sa, na čo tešiť.) Neviem veru, či by v tom časovom horizonte boli schopní dodržať svoju hrozbu dôchodcovia zo spomínaného vtipu, aj keby som im to veľmi priala, pretože stredná dĺžka života sa na Slovensku síce v posledných rokoch zvyšuje, no i tak u mužov v súčasnosti presahuje len o čosi 72 rokov a u žien 79. Takže je jasné, že nejeden by sa odpočinku na dôchodku ani nedočkal. Čo je pre štát, zdá sa, tá najlepšia možnosť, pretože ten, kto sa dôchodku nedožije, nezaťaží štátnu kasu…

Už dávnejšie som sa o zvyšujúcom sa veku odchodu do dôchodku bavila s priateľkou, ktorá je učiteľkou v materskej škole. Do penzie má síce ešte pekných pár rôčkov, no už teraz sa neraz posťažuje na boľavé kĺby či kríže, ktoré dostávajú v práci učiteľky v škôlke riadne zabrať. Každý rok v lete tŕpne, či na ňu nevyjde učenie v triede s najmenšími detičkami, okolo ktorých je predsa len najviac práce. Veru sme sa aj zasmiali, keď mi vravela, že si nevie predstaviť, že by ešte ako 70-ročná musela učiť v škôlke. Uvažovala nad tým, ako by jej najskôr tie maličké deti museli pomôcť obuť sa a obliecť, aby vôbec mohli ísť na prechádzku. Povzdychla si: „Však by ma ten drobizg hádam musel vytlačiť von aj s mojím invalidným vozíkom, na ktorom asi skončím, keď sa mi tie kríže nepolepšia, a, ktohovie, či by sme sa z vychádzky aj vrátili naspäť… Však, čo keď budem v tom veku trpieť Alzheimerom? Však táto práca sa nedá robiť do takého veku! To by som sa mala na staré kolená rekvalifikovať? Ale povedz, ktorú už len profesiu môžeš dobre zvládať v pokročilejšom veku?“

Nuž, veru neviem. Premýšľam a predstavujem si starkých pri výrobných linkách, na stavbách, v pokladniach supermarketov, ale aj ako lekárov či učiteľov alebo zdravotné sestry, ktoré sa ako sedemdesiatničky starajú vo dne v noci o pacientov, či robia inštrumentárky pri operáciách. Nevravím, sú ľudia, korí sú zdraví, v kondícii i mentálne svieži aj vo vyššom veku. Ale predsa len sú profesie, ktoré by som radšej zverila do rúk mladším a pohotovejším. Prvý pilier nášho dôchodkového systému je pri momentálnom nastavení údajne neudržateľný, keď miera pôrodnosti je nízka a narastá priemerná dĺžka života. No nechcela by som byť v koži ľudí, ktorým raz v roku 2060 príde hasiť horiaci dom partia 78-ročných hasičov. To by nemuselo dopadnúť dobre. Viem, príklad pritiahnutý za vlasy, lebo hasiči i teraz odchádzajú do penzie skôr. Ale predsa len, viete si sami seba predstaviť, ako zvládate vašu súčasnú profesiu v pokročilejšom veku?

Vážení mladí rodičia, hor sa! Pekne vstaňte od počítačov, vypnite televízory a pracujte na svojej kondícii. Celoživotne! Zdá sa, že ju budete veľmi potrebovať, aby ste zvládli nároky, ktoré na vás bude klásť váš zamestnávateľ, keď raz budete mať sedemdesiat.

Renáta Krausová
Dieťa 3/2016

Foto shutterstock.com

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!