Môže sa stať, že čím viac hračiek deťom dáme, tým menej sa budú hrať | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Môže sa stať, že čím viac hračiek deťom dáme, tým menej sa budú hrať

Môže sa stať, že čím viac hračiek deťom dáme, tým menej sa budú hrať

Čo sa stane, ak rozdelíte malé deti do dvoch skupín, jednej dáte hromadu hračiek a tej druhej len štyri základné? Ktorá skupina sa bude hrať lepšie a kvalitnejšie? Ktorá skupina zapojí do hry viac fantázie a kreativity?

Pred dvadsiatimi rokmi sa uskutočnil nemecký projekt Škôlka bez hračiek (nem. Spielzeugfreie Kindergarten). Na štvrť roka zo škôlky odstránili všetky hračky a ponechali deti svojej vlastnej kreatívnej hre. Deti, zvyknuté byť bombardované množstvom hračiek, boli prvý deň mierne zmätené. Nevedeli, čo si počať, táto situácia bola pre ne nová a nečakaná. Na druhý deň však boli učitelia svedkami rapídneho rastu predstavivosti detí. Používali stoly, osušky, deky a svoje topánky v rôznych variantoch hry, vymýšľali si, rozprávali sa, komunikovali, nesmierne sa zabávali a smiali. Učitelia si všimli, že deti medzi sebou omnoho viac komunikujú, robia kompromisy, vedia sa dohodnúť a zapájajú do hry svoju fantáziu. Komunikovali efektívne a vedeli sa lepšie sústrediť.

Na univerzite v ohijskom Tolede nedávno skúmali hru bez hračiek. 36 detí vo veku 18 až 30 mesiacov rozdelili do dvoch skupín. Prvá skupina dostala 16 hračiek, zatiaľ čo druhá len štyri. Výskumníci následne deti pozorovali a zamerali sa na skúmanie rozdielu v kvalite hry. Nebolo prekvapením, že deti so štyrmi hračkami sa hrali dlhšie, sústredenejšie a dokázali ich použiť s väčšou fantáziou a kreativitou. Vymýšľali, bavili sa a neskákali pri hre z jednej hračky na druhú. Skupina detí so 16 hračkami robila presný opak.

Výskumníci zistili, že viac hračiek značí väčšie rozptýlenie. Deti nevedeli, s ktorými hračkami sa majú hrať, chceli všetky, čo nakoniec znamenalo jedine skákanie z jednej na druhú. Hra nebola kvalitná, ani sústredená, deti nezapájali fantáziu do takej miere, ako to bolo v skupine detí so štyrmi hračkami.

Keď sa na situáciu pozrieme z laického hľadiska, určite každý pozná mnoho rodičov, ktorí sa sťažujú, že ich dieťa má hromadu hračiek, ale nehrá sa s nimi. Stačí ísť na ihrisko a pozorovať deti. Omnoho radšej lozia, vymýšľajú si spoločné hry, než by sa držali hry s hračkami. Pridám aj vlastnú skúsenosť – moja neter bude mať šesť rokov. Keď sú do našej hry zapojené hračky, neter je vo svojom svete, v ktorom nekomunikuje, nedohaduje sa, nerobí kompromisy. Keď sa však hráme bez hračiek, zrazu je všetko úplne iné; neter zapája fantáziu, jej kreativita stúpne na level milión, komunikuje, počúva, čo hovorím a reaguje na mňa. A viete čo? V živote som sa tak nezabávala, ako v momentoch, keď sa zavrieme do kúpeľne a hráme sa, že nás zhltol iný svet. Cez okienko v kúpeľni počujeme nepriateľa, ktorého vždy zničíme. Rozpútame blesky a hromy, ktorými obraňujeme našu pevnosť – a keď náhodou zlý duch predsa len vojde cez okienko, nájdeme kľúč, vyjdeme z druhého sveta a utekáme dokola, aby sme ho zahnali. Popritom použijeme karate chmaty, aby sme ho zničili.

S našimi výmyslami by som mohla pokračovať celý deň a nikdy ma neprestane prekvapovať, čo všetko neterke napadne, ak nie sú prítomné hračky. Doslova žasnem nad tým, ako vo voľnej hre neexistujú obmedzenia, ale všetko riadi fantázia, ktorá nemá hranice. Pre detskú myseľ nie je nič nemožné. Nechajme ju rásť, nechajme deti vymýšľať si a fantazírovať. Nepostavme okolo ich fantázie hranice, cez ktoré nebudú môcť ísť. Pretože práve to zamedzuje ich duchovný rast, vývoj a celoživotné šťastie.

Mgr. Mária Hanúsková
57. časť seriálu Môže sa stať…

Zdroje:
https://raisedgood.com/toys-children-less-play/
https://www.psychologytoday.com/us/blog/singletons/201712/new-study-underscores-why-fewer-toys-is-the-better-option

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok