Je veľmi náladová

21. februára 2017 Články , Výchova
Je veľmi náladová

„Prečítala som veľa článkov o tom, ako naučiť malé deti ovládať svoju agresivitu a hnev, ale nikde som sa nedočítala, čo robiť, keď nálady zmietajú 9-ročným dieťaťom. Moja dcéra je veľmi náladová.“

„Niekedy sa zobudí usmiata, rozdáva pusinky a dobrú náladu, inokedy sa jej nemôžeme ani prihovoriť. Akoby zlatá stredná cesta u nej ani nefungovala. Buď je dobrosrdečná, milá, smeje sa, jaší, je za rodinného šaša, alebo na nás kričí, hnevá sa, trieska dverami. Keď je nahnevaná a nahnevať ju môže napríklad len to, že jej podáte príbor, no ona si ho chcela vziať zo šuplíka sama, tak nám vykrikuje, akí sme hrozní, ako má najodpornejšiu mamu na svete a máme jej dať pokoj, ona by s nami najradšej ani nebola a už nás nechce ani vidieť. Zavrie sa do izby a za 10 minút sa príde ospravedlniť, pusinkuje ma, objíma… Už som sa s ňou aj v pokoji, po záchvate, keď bola ok, rozprávala o tom, že nemôže v hneve hovoriť ľuďom veci, ktoré ich bolia a myslieť si, že po ospravedlnení sa všetko zmaže, že to takto nefunguje. Ona prisvedčí, chápe, ale o pár hodín spraví znova to isté… Hnevá ma, že niekedy sa správa aj zákerne. Napríklad sa kvôli niečomu pohádame a o polhodiny na to hľadám mobil. Nechá ma hľadať ho aj 10 minút, už sa do hľadania zapojí aj muž, a potom dcéra príde s mojím mobilom, alebo ma k nemu odvedie s úsmevom: „Ja som ti ho schovala, za to, že si na mňa kričala…“ Inokedy mi nepovie, že keď som nebola doma, bola u nás babka a niečo doniesla, alebo mi odkázala, nech jej zavolám a podobne… Myslíte si, že toto je ešte normálne správanie, alebo by sme už mali vyhľadať psychológa? Nerozumiem totiž dosť dobre tomu, prečo to moja dcéra robí? Máme normálnu rodinnú situáciu, s manželom sme spolu, ľúbime sa, deťom sa venujeme, chodíme na výlety, hrávame všetci spolu spoločenské hry, rozprávame sa… Môže byť niekde chyba v našom správaní k nej? Kde? Ďakujem za každú radu.“
čitateľka P. G.

Začnem možno od konca, rozmýšľaním nad tým, čo môže byť príčinou správania vašej dcéry. Len by som to rozdelila na dva druhy správania – výrazné emočné prejavy, ktoré sa vám zdajú byť neprimerané vzhľadom na podnety, ktoré ich vyvolali, a druhá vec je „zákerné“ správanie, ako ste to nazvali.

Pokiaľ ide o emócie, všeobecne možno povedať, že emócie sú vnútorné reakcie nášho organizmu na podnety a sú pre nás veľmi cenné. Poskytujú nám totiž informácie o tom, čo je pre nás dôležité, či sú naše potreby uspokojené alebo nie. Z toho vyplýva, že nemôžeme u druhých osôb hodnotiť, či sú ich emócie správne alebo nesprávne a či by ich dotyčný človek mal mať alebo nemal mať. Emočné prežívanie je veľmi individuálne, je to aj vec nášho temperamentu. Je možné, že vaša dcéra bude patriť k ľuďom, ktorí silnejšie a intenzívnejšie reagujú na podnety, sú výbušnejší a labilnejší, ľahko sa preklápajú z jedného pólu do druhého. Niekedy hovoríme o cholerickom temperamente. Skúste porozmýšľať, či u vás v rodine nenájdete niekoho, kto má podobný temperament, pretože je to viac-menej vrodená záležitosť.

Ale, samozrejme, môžeme sa pozerať aj na vonkajšiu stránku emócií – emočné prejavy, teda ako vzniknuté emócie prejavujeme navonok. A to je to, čo nám niekedy u druhých ľudí prekáža. Dieťa sa potrebuje naučiť, že keď pri prejavovaní emócií niečo ničí, poškodzuje alebo je fyzicky či slovne agresívne, je to neprijateľné. Môžete rozumieť tomu, prečo má dcérka také výrazné prejavy, keď viete, aká je jej „nátura“, ale zároveň môžete aj určiť hranice, čo je a čo nie je prijateľné vo vyjadrovaní emócií navonok.

Tiež je možné, že jej vadí alebo sú jej nepríjemné spôsoby, ako s ňou hovoríte, a to najmä v prípade, ak je vaša výchova skôr autoritatívna a ak používate veľa zákazov a príkazov (čo ale neznamená, že ju neľúbite). Je to o tom, že keď dieťa počuje často „musíš, nesmieš, urob, choď, prestaň…“ tak môže reagovať aj vzdorom až nepriateľsky, robením „naprieky“. Trochu sa to potom podobá boju „kto z koho“, kto má teraz navrch – či vy s vašimi príkazmi, alebo dcéra, ak vám niečo schová a urobí naprieky. To sú ale len moje dohady, keďže vaše výchovné metódy nepoznám.

A ďalším dôvodom môže byť získavanie pozornosti. Výrazným „výstupom“ si vašu pozornosť stopercentne získa.

A čo s tým? V podstate jedinou efektívnou reakciou na emócie druhých ľudí (aj detí) je empatická reakcia. Vyjadrujeme ju vetami, v ktorých sa snažíme odhadnúť a pomenovať, čo ten druhý práve prežíva – „asi ťa to teraz riadne nahnevalo“, „to si musela byť sklamaná“ alebo „tak to ťa určite teší“. My, ľudia, potrebujeme, aby nám niekto rozumel a uznal nám naše pocity, a keď sa tak stane, sme oveľa prístupnejší a priateľskejší. Ale keďže emócie zvyčajne trvajú dlhšie, niekedy musíme takúto reakciu aj opakovať.

Keď nám niekto bude niečo vysvetľovať v okamihu, keď nami zmietajú emócie, nebude to mať žiadny efekt. To možno robiť, až keď emócie ochladnú. Zároveň, keď dieťa alebo druhý človek robí niečo, čo nám vadí, je dôležité mu to jasne povedať: „takéto slova sú mi nepríjemné“, „takéto správanie mi naozaj vadí“. A treba trvať aj na zmene správania.

V prípade „zákerného“ správania dcéry jej musíte dať jasné hranice. Prvým dôsledkom môže byť to, že nebudete mať dobrú náladu, a preto nebudete s ňou chcieť robiť nejakú príjemnú (jej obľúbenú) činnosť. Nemalo by to trvať dlhšie ako do večera, konflikty s deťmi by sme nemali naťahovať, ale určitý čas bezprostredne po konflikte môže dieťa takýto následok svojho správania znášať.

A potom sa jej správaniu určite venujte vo chvíľach pokoja. Hovorte s ňou a prizvite ju na riešenie – toto nejde, tak čo s tým? Môžete jej vysvetliť aj ďalší logický dôsledok, ktorý takéto správanie má, a síce, že jej nebudete môcť ďalej veriť. Takže sa s ňou rozprávajte o tom, čo navrhuje, aby sa to zmenilo. Ako jej napríklad môžete dať signál, keď je niečoho priveľa, alebo čo by jej pomohlo, aby z hnevu nerobila naprieky. A čo sa týka získavania pozornosti, tam platí pravidlo, snažiť sa ju nedávať práve vtedy, keď sa o to dieťa pokúša nevhodným spôsobom, ale viac si ho všímať, keď je v pokoji.

Mgr. Miroslava Kumančíková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!