Práca snov alebo spokojnosť v rodine?

7. augusta 2016 Články , Vzťahy
Práca snov alebo spokojnosť v rodine?

„Nie som spokojná vo svojej práci a chcela by som ju zmeniť.“

„Dostala som ponuku, ktorá ma veľmi zaujala, pretože to vyzerá na moju „prácu snov“. Ibaže môj muž je proti tomu, aby som podala výpoveď a išla inde. Moja súčasná práca ma nebaví. Je nudná, priemerne zaplatená na to množstvo práce, ktoré musím urobiť, motiváciu nemám žiadnu. Ale umožňuje mi pracovať z domu, čo je pre mňa aj moju rodinu dosť dôležité, lebo máme 5-ročného syna škôlkara. Takže keď je chorý, nerobí mi problém chodiť s ním po lekároch a následne robiť z domu. Druhá vec  – pre môjho manžela dosť podstatná – je, že jeho mama prekonala pred polrokom mozgovú mŕtvicu a takto môžem na ňu dohliadnuť.

Býva neďaleko nás, keď robím doma, chodieva k nám na obedy, inokedy jej večer uvarím jedlo na dva dni a odnesiem domov (alebo jej ho odnesie muž, ak nie je práve na služobnej ceste). Tiež jej nakupujem a chystám lieky do dávkovača, ktoré musí užívať každý deň. Má trošku problém s pamäťou, je nesústredená, má silný zelený zákal, tak horšie vidí. Ale inak sa vie o seba postarať, vie si jedlo zohriať v mikrovlnnej rúre, uvariť si kávu, chodieva aj sama von na prechádzky. Kontrolujeme ju aj telefonicky, zatiaľ nebol žiadny väčší problém.

Moja nová práca (ponuka, ktorú som dostala) mi ponúka kariérny rast, realizáciu v povolaní, ktoré som vyštudovala a ktorému som sa vždy chcela venovať. Ale znamenalo by to sedieť v kancelárii 8,5 hodiny denne, ak bude treba, možno aj o hodinu dlhšie. Práca z domu je výnimočná, len so súhlasom najvyššieho šéfa, maximálne 2- až 3-krát do mesiaca. Mala by som však oveľa vyšší plat, nefinančné benefity, ako sú rôzne školenia, jazykový kurz a fitnescentrum zdarma. Ale môj muž je proti tomu. Hovorí, aby som vydržala na súčasnom mieste, aspoň kým syn bude mať 10 rokov, lebo za chvíľu pôjde do školy, bude sa mu treba venovať s učením, voziť ho na krúžky. No a potom je tu predsa ešte jeho mama… Áno, ja to beriem, že syn ma potrebuje a bude ma ešte potrebovať, ale ako to riešia iné ženy? Myslím si, že môj súčasný voľný pracovný čas je na Slovensku skôr výnimočný ako bežný. Tak keď to zvládnu iné rodiny, často s dvoma – troma deťmi, prečo by sme to nezvládli my?

Čo sa týka jeho mamy, neskutočne ma hnevá, že väčšina týchto povinností je na mne. Mám svokru rada, ale prečo sa mám o ňu starať najmä ja? Môj muž sa tvári, že musí sedieť každý deň v práci do siedmej. Keď náhodou príde domov skôr, síce ide k mame aj on, ale to je málokedy, lebo väčšinou už som za ňou zašla. Lenže je tu ešte jeho mladší brat. Ten však na svoju mamu kašle, zastaví sa za ňou maximálne cez víkend. Lebo my bývame blízko… pritom on tiež býva v tom istom meste, akurát musí ísť k mame 15 minút autom, kým my to máme 15 minút peši. No ale viete, benzín je drahý, navyše má mladú frajerku, s ktorou stále chodia do kina, divadla, kade-tade, nestíha… A ja? Moja jediná „kultúra“ je prechádzka ku svokre a rozhovor s ňou!

Prepáčte som nahnevaná. Alebo zúfalá a frustrovaná? Neviem, čo mám robiť. Muž mi hovorí, že nemôžem byť taká egoistka a ísť si len za svojou vysnívanou robotou. Ja som egoistka? Ja, ktorá sa stále o niekoho starám a na mňa nezostáva (čas, ani peniaze – z môjho platu si skutočne nemôžem dovoliť takmer nič). Neviem, či sa mám vzoprieť mužovi a riskovať jeho nepochopenie, hnev, napätie v rodine (a to aj v prípade jeho brata, lebo by časť starostlivosti o mamu zrejme mal prebrať aj on), alebo mám naozaj vydržať, kým syn bude mať 10 rokov… Ale veď svokra môže stále žiť, čo ak mi zase povedia, že sa treba o ňu starať a čo ak o pár rokov už žiadna dobrá pracovná ponuka nebude?

Cítim sa strašne nepochopená. Plačem, že druhí ľudia si môžu žiť tak, ako chcú, len ja nie. Len ja musím stále brať ohľady na druhých. Ale kto bude brať raz ohľad aj na mňa, na moje túžby, na to, že sa cítim vo svojej práci skutočne mizerne a už v nedeľu je mi zle pri predstave, že zase ide pondelok? Môj muž tieto moje pocity pozná, napriek tomu stále omieľa, že je to výhodná práca a mám vydržať… Vlastne, už ani nemám chuť sa s ním o tom rozprávať. Ďakujem, že som sa mohla aspoň takto „vyrozprávať“ vám.“

 

Milá čitateľka,

stojíte pred voľbou medzi dvoma možnosťami. Ako to už býva, väčšinou nám život prináša dve voľby, ktoré sú rovnocenne dobré alebo zlé, prípadne prinášajú také rôzne benefity, že sa ťažko hľadá lepšia voľba. V každej z vašich možností je niečo, čo získavate a niečo, čo strácate. To, čo je ale najdôležitejšie a dá sa povedať s presnosťou skoro na sto percent, je fakt, že ak spravíte akúkoľvek voľbu a prijmete ju ako svoje rozhodnutie pre súčasnosť, tak máte šancu na šťastné prežívanie svojho života. Skrátka, ak sa napríklad rozhodnete ostať v tejto práci, je úplne iné východisko pre život, ak to bude vaše aktívne rozhodnutie a úplne iné pocity budete prežívať, ak toto rozhodnutie len strpíte ako rozhodnutie vášho manžela. V takej situácii by sa vo vás hromadil hnev za všetko to, čo by ste nemali v súčasnosti a o čom si myslíte, že by vám to druhá práca priniesla. Je veľmi pravdepodobné, že by ste svoj hnev a frustráciu adresovali tomu, kto toto rozhodnutie spravil za vás, tomu, kto vás akoby donútil takto žiť. Preto je pre vaše šťastie dôležité postaviť sa k tejto voľbe aktívne a zodpovedne.

 

PODĽA ČOHO SA ROZHODOVAŤ?

Ako teda spraviť voľbu? Podľa čoho sa riadiť? Základným východiskom je, že idete porovnávať jednu prácu, ktorá je veľmi reálna, ktorú máte zažitú a druhú, ktorá je trochu v budúcnosti, mierne nejasná. Aby ste mohli lepšie porovnávať, skúste si čím detailnejšie predstaviť, prípadne zistiť čím viac konkrétnych nárokov na vás v novej práci. Potom nastupuje rozloženie oboch prác na jednotlivé aspekty prác. A to, napríklad, ako veľmi ma baví jedna a druhá práca, aké časové nároky voči rodine majú dané práce. Ak robíme prácu, ktorá nás baví, je akoby ľahšie ju vykonávať, menej nás vyčerpáva a tým si domov prinášame viac radosti ako starostí z práce.

Manžel napríklad ukazuje výhodu, že môžete so synom zostať v prípade choroby doma – ako to je v oboch prácach? Ako často býva malý chorý? (To znamená, je relevantné sa tým zaoberať? – ak býva často chorý, asi áno, ale keď je chorý len bežne, tak možno ani nie.) Čo sa týka budúceho nástupu syna do školy, zamyslite sa, ako veľmi náročné je s ním robiť činnosť, na ktorú sa má sústrediť. Podľa toho môžeme predpokladať, ako bude náročné robiť si s ním domáce úlohy.

Ďalšou spomínanou oblasťou je starostlivosť o svokru. V tomto čase je nejaký zabehnutý systém, ale je možné, že bude potrebná zmena. Tú môže priniesť vaša nová práca, ale aj zmena zdravotného stavu svokry alebo iné nepredvídateľné okolnosti. Čiže spôsob, ako sa postaráte o manželovu mamu, možno zmeniť. Skúste si (najlepšie s manželom) prebrať, čo je to, čo potrebuje jeho mama. Teda rozložiť starostlivosť na položky: čo potrebuje a ako často to potrebuje. Až potom je na mieste zaoberať sa tým, AKO to zabezpečíte – kto, kedy, akým spôsobom.

Potom je ešte množstvo vecí, na ktoré by vaša nová práca mala vplyv a ktoré treba úplne alebo čiastočne zmeniť. No a je dobré pozrieť sa aj na veci, na ktoré práca nemá žiaden vplyv.

Poslednou oblasťou je to, čo vnímate, že by nová práca priniesla ako nové, dobré vám a vašej rodine.

 

NAJSKÔR SAMA, POTOM S MANŽELOM

Skúste si najprv sama takto pouvažovať o oboch prácach a potom nastáva čas, keď je dobré a užitočné o tom hovoriť s manželom. Jeden z dôvodov je, že aby manžel vedel prijať vaše rozhodnutie, potrebuje mu rozumieť, lebo sa dotýka aj jeho (niektoré zmeny mu možno zhoršia komfort, niektoré ho možno aj zvýšia) a druhým dôvodom je, že vám môže pomôcť vidieť aj aspekty, ktoré ste si nevšimli. Možno v niečom má manžel nadhľad a môže vám pomôcť urobiť racionálnejšie kroky, možno v niečom vás brzdí jeho opatrnosť, prípadne nepripravenosť robiť zmenu.

Skúste túto „pracovnú dilemu“ vziať ako tréning partnerskej komunikácie, kde budete spolu hľadať najprijateľnejšie rozhodnutie pre oboch. Je ale potrebné, aby manžel porozumel, že to nie je jeho právo zasahovať do vašej pracovnej kariéry, ale že vy ho prizývate k vášmu rozhodovaniu ako poradcu. Právo rozhodnutia je na vás.

 

ČO AK NEBUDE SÚHLASIŤ?

Je možné, že sa rozhodnete zmeniť prácu a manžel nebude týmto rozhodnutím nadšený ani po najlepšom možnom rozhovore. Tu je opäť na vás, aby ste sa rozhodli, či bude pre vás ľahšie ostať v práci, pričom  získate spokojnosť partnera alebo viac získate zmenou práce a dokážete „ustáť“ hnev a protest partnera. Aj pri týchto úvahách, keď predpokladáte, že to pôjde cestou, že on nebude súhlasiť a pôjdete proti jeho rozhodnutiu, si skúste spomenúť ako obvykle na takéto veci reaguje – ako vyzerá jeho hnev, ako dlho trvá a na základe takto skonkretizovaného „najčernejšieho“ scenára sa rozhodnete, či to viete prežiť. Niekedy je to naozaj len o tom, že jeden z partnerov reaguje zo svojho pohodlného miesta a desí sa možných zmien a obmedzení, ktoré by takáto (z jeho pohľadu zbytočná) zmena priniesla. Preto je cestou ukázať mu, že nie je sa čoho až tak báť, zdôrazniť, čo to prinesie vám a prostredníctvom vás aj celej rodine.

Možno budete musieť za seba zabojovať, ale verte, stojí to za to. Ak nebudete za seba ochotná bojovať vy, tak kto? Komu má na vašom šťastí viac záležať? Kto viac ako vy vie, čo cítite? Len vy sama viete rozhodnúť, ako veľmi potrebujete alebo nepotrebujete zmeniť súčasný stav/prácu.

Prajem vám veľa síl, nech sa rozhodnete akokoľvek, či už prehodnotíte svoj postoj k súčasnej práci, alebo sa rozhodnete pre zmenu a prijmete všetky možné komplikácie, ktoré to zozačiatku prinesie. A je možné, že táto úvaha o zmene práce vás povedie k iným zmenám vo vašom živote. Šťastie nie je stav pasívny, teda že šťastie sa mi buď udeje alebo neudeje. Šťastie je aktívny stav a každý z nás má vo svojich rukách, ako bude vyhľadávať možnosti prežívania toho pekného, ako bude vytvárať príležitosti pre to milé a dobré.

PhDr. Eva Černičková

Dieťa 4/2016

 

Aj vy máte trápenie, s ktorým sa potrebujete zveriť či problém, s ktorým si neviete poradiť? Napíšte nám na sollertia@dieta.sk a psychologička PhDr. Eva Černičková môže poradiť aj vám.

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!