Alžbetka má sviatok. Každý deň…

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 49)

Maminka, tatinko. Dnes mám vraj sviatok. Pečiete mi tortu a dostanem darčeky. Také, ktoré som chcela. Sú z obchodu a nemôžem ich mať každý deň. Prídu mi pogratulovať babičky a dedko, tetušky a kamaráti. Fíha! Teším sa, lenže mi je smutno, že zajtra bude sviatok fuč. A príde vraj až za rok! Toľko čakať nevydržím, chcem sviatok každý deň. Preto som sa rozhodla pre iné darčeky. Také, ktoré môžem dostať každý deň a sú dôležitejšie než tie z obchodu.

Na svete je veľa darčekov, ktoré by som chcela. Stačí, keď ich zazriem. Zapáčia sa mi a hneď sa ich chcem dotknúť, ovoňať, vyskúšať… Chcem ich, ale nepotrebujem. Potrebujem niečo iné. Chutí to viac než torta a je to cennejšie než tieto darčeky. Žiadna hračka sa tomu nevyrovná. Takže si píšeme zoznam, maminka.

Od teba, babička, si prajem, aby si vyšla z dverí a sprevádzala ma na ihrisko. Vonku je vietor, s ktorým sa budeme hrať a na ktorý si zabudla. Sú tam oblaky a slnko, tráva a rastlinky, kvety, ktoré nechcem dávať do vázy, lebo tam nie sú také krásne ako v prírode. Od teba, ďalšia babička, si prajem, aby si sa na mňa prestala pozerať ako na vnučku, ale začala ma vidieť ako Alžbetku. Pretože to je rozdiel. Vnukov je na svete veľa. Aj iné Alžbetky poznám, ale ja som Ja-Alžbetka a tá je jediná.

Od deduška chcem, aby odložil mobil, tablet, počítač a vybavovačky. Starosti, lebo ich je kopa a nie je cez ne vidieť na dedka. Ja viem, že ich neodpraceme lopatou ako sneh. Ale budú tu ako sneh. A ja sneh nie som. Som Alžbetka na sánkach a keď ma, dedko, poťaháš, uvidíš, že ten sneh zrazu taký hrozný nebude. Od Miška si prajem, aby sa na mňa toľko nehneval, pretože to nie som ja, kto hnev vyvolal. Aj tak som bola s Miškom skôr ako hnev. Od Julky si prajem, aby plakala toľko, koľko plače. Pretože si na jej slzách púšťame lodičky a zisťujeme, že s nimi mizne všetko, čo nám chce zničiť fazuľky siahajúce k oblakom.

Od tetušiek si prajem, aby nás miesto slov len objímali. Za každé slovo, ktoré chcú vysloviť, nech nás objímu. Od teba, tatinko, si prajem, aby si mi staval so svojimi nástrojmi obrovitánske zámky s tajnými komnatami a skrytými kľúčmi, ktoré treba hľadať. Ani nevieš, že mi tak staviaš mosty do rozprávok. A z rozprávok zase do skutočnosti. A od teba, maminka, si želám len maminku. Nech sa obrátim, kam sa obrátim, nech sa vrátim alebo vykročím, vždy tam chcem vidieť teba. Tvoj úsmev a milujúce oči. Tvoju náruč, ktorú mi, prosím, nikdy nezatváraj. Hoci by aj hory padali, zem sa triasla, búrky blýskali. Vďaka nej sa totiž Alžbetka nikdy nestratí. Ďakujem! A môžeme sviatkovať…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 48)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.