Alžbetka mení záhradku. Na nás

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 48)

Maminka! S Miškom sme sa hrali v záhradke. Pozorovali sme hru svetla a tieňa, našli sme slimáky a farebné chrobáky, chytali sme jaštericu a videli hada! Odtrhli sme si marhuľu a pre teba nazbierali bobule bazy (ejha, natrhali sme zelené, nezrelé). Potom sme zašli pozrieť kukuricu, uhorky, rajčiny a voňala nám mäta. Keď sme ale ovoňali zem, z ktorej to všetko rastie, posmutneli sme. Šepkala nám, čo ju trápi…

Prečo si smutná, zem, z ktorej sme spravili záhradku? Veď ťa polieva dážď, a ak ho je málo, pridá sa maminka s hadicou. Svieti ti slniečko, záhradka, dáva listom, tráve, rastlinkám zelenú. Fúka ti vetrík, záhradka, dýchaš vzduch a ten ti dáva kyslík. Bývajú na tebe chrobáčiky, kyprí ťa krtko. Spievame ti, tak nie si sama a nebojíš sa rásť. Bzučia ti včielky, opeľujú kvietky. Si bujná, záhradka naša, tak prečo si smutná? Tak sme sa čudovali s Miškom, pretože aj my sme sa v záhradke cítili dobre. Vie zem niečo, čo my nie?

A tak nám to prezradila, maminka. Vraj je ubolená, pretože nemá oddych. Je unavená a keďže nežije zdravo, cíti sa chorá. Nejako sa z toho nevie vyliečiť. Praskajú jej kosti, bolia ju kĺby. Aj žalúdok, zle jej trávi. Snaží sa žiť zdravšie, no lozia po nej aj také – iné chrobáky, veľké a tie jej ubližujú. Stále do nej kopú, strojmi ju rozrývajú – zabudli, že krtko alebo prasiatko to robia lepšie. Občas na ňu nalejú liek, ale hneď od nej žiadajú, aby im dala zdravé rastliny, ovocie a zeleninu. Kropia ju niečím, čo jej smrdí, štípe ju, páli a vysušuje. Ničí to zvieratká a malé chrobáčiky – tie dobré. Tuším má z toho ekzém!

Nedávajú na ňu pozor a keď je taká oslabená a príde silná búrka, nedokáže sa jej ubrániť. Ak ju zničí, ešte na ňu aj nadávajú. Nielen na búrku, ale aj na záhradku a zem. Niektorí sa jej snažia naozaj pomôcť, lenže to nestačí, pretože cíti, že ju to zožiera zvnútra. Že na jednom mieste je to o. k., na inom, hneď tu, neďaleko, do nej vsiakol jed. A ten sa jej dostal do žíl a teraz jej tam prúdi a ničí jej bruško, pľúca, hrdielko a kašle. Taká si ty choručká, čudujeme sa s Miškom.

Ak sme choré my, zem a záhradka, potom budú choré aj rastliny a chrobáky, ktoré z nás žijú, viete, deti milé – hovoria nám zem a záhradka. Čo máme robiť? Zmeniť to. Stačí, keď začnete vlastnými záhradkami. Jedna záhradka, druhá… A bude ich toľko, že sa začne uzdravovať celá zem. Neprikrývajte ma špinou, prosím. Ja totiž nemám také šampóny ako vy. Mám len dážď a ten nedokáže všetko vyčistiť. Pomáhajú mu síce ďalšie chrobáky skryté v zemi, lenže občas nestíhajú. Majte ma radi, deti aj rodičia, ako máte radi seba.

Prezradím vám ešte niečo. Ja totiž nie som len záhradka, len zem. Som vaše telo. Som vy. Ako to myslíš, pýtame sa zvedavo. No predsa záhradkár a záhradka sú jedno a to isté. Ako sa záhradkár stará o záhradku, tak sa stará o seba. Ak záhradke ubližuje, ubližuje sebe. Ak ju ľúbi a stará sa, aby bola zdravá – ľúbi seba a stará sa o svoje zdravie. Ak nedbá o záhradku a chce od nej to najlepšie, veľké výkony, úspechy, ak chce, aby bola záhradka prvá a nepozerá na to, že sa úplne vyčerpá, správa sa tak isto k sebe a ľuďom okolo. Chce od seba a iných úspechy, výkony, nedbá na zdravie seba a iných.

Tak, maminka. S Miškom sme sa rozhodli, že záhradku už nebudeme volať záhradka. Nazveme ju Alžbetka s rodinou a Miškovu zase Miško s rodinou. Nebudeme pestovať v záhradke, nebudeme rýľovať záhradku, kopať ju, striekať, polievať. Budeme pestovať seba, rýľovať seba, kopať seba, striekať seba a polievať seba. Čo povieš? Zmeníme tak niečo?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 46)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.