Môže sa stať, že vytvoríte priepasť vo vzťahu rodič – dieťa | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Môže sa stať, že vytvoríte priepasť vo vzťahu rodič – dieťa

Môže sa stať, že vytvoríte priepasť vo vzťahu rodič – dieťa

(stereotyp ako narušiteľ komunikácie)

Tému automaticky opakovaných stereotypov sme už načali v niektorom z predchádzajúcich dielov. Tento článok však otvorí vrátka otázkam, kvôli čomu môže byť vzťah rodič – dieťa nefunkčný a nájdeme v ňom aj jednu z možných odpovedí.

Nedávno som videla jedno video, v ktorom sa psychológ zamýšľal nad výchovou detí. Uvažoval konkrétne o predsudkoch a stereotypoch, ktorým stojíme zoči-voči, ak máme potomka. Aby sme boli dobrými rodičmi, musíme sa v prvom rade zbaviť týchto automaticky prebraných dogiem, pretože ak sa dieťa pýta Prečo, tak práve kvôli nim odpovedáme obľúbenou vetou – Pretože sa to tak má.

Ak by som sa spýtala rodičov, prečo nútia deti upratovať si izbu, odpovedali by zrejme všetci rovnako, už spomenutou vetou. Proste sa to tak musí robiť. Keby som sa ich spýtala druhýkrát – Prečo sa to musí, odpovede by som sa nedočkala. Možno by povedali, že ich to tak učila ich maminka, ju zase jej maminka a tak to ide stále dookola. Môžeme to aplikovať na úplné maličkosti – večer musí byť umytý všetok riad, presne v sobotu sa vysaje prach… Rodič cíti úzkosť a nepokoj, ak to nie je podľa jeho predstáv a vo väčšine prípadov nie je schopný urobiť nejaký kompromis. Ak dieťa maľuje obrázok, alebo si potrebuje odpočinúť po náročnom dni v škole, ale zároveň chce mamke alebo tatkovi pomôcť, zvyčajne vznikne hádka. Dieťa by umylo ten riad o hodinu neskôr, ale rodič chce hneď, bez diskusie.

V tomto prípade môžu nastať dva scenáre – dieťa pomôže hneď, ale je na rodiča nahnevané, zároveň sa cíti bezcenne, pretože rodič nemal ani najmenšiu snahu dohodnúť sa s ním, alebo sa nahnevá, nepomôže a rodič si všetko urobí sám, pričom nadáva a v spoločnosti vraví, ako je na všetko sám.

Iste si uvedomujete silu stereotypných dogiem, o ktorých sa už čo to popísalo. Ale chcem poznamenať, aký dopad má vysvetlenie akejkoľvek činnosti slovami Pretože sa to tak má. Na jednej strane tým dieťa učíme, že neradno sa pýtať, prečo má práve teraz umyť podlahu a nepočká to, kým si dokreslí obrázok. Na druhej strane ho učíme slepo vykonávať činnosť a poslúchať bez logického vysvetlenia. Slová Pretože to tak chcem sa stávajú dominantným a autoritatívnym prostriedkom výchovy, vďaka ktorému sa v budúcnosti stane, že sa dieťa prestane s vami zhovárať o osobných veciach. Nebude sa vám zdôverovať, nebude vám vravieť, čo si myslí, čo cíti…

Prečo o tom vlastne píšem?
Mnohí rodičia, ktorí dosiahnu úctyhodný vek, sú smutní a sťažujú sa, že ich deti navštevujú len zriedkavo. Za ich éry predsa deti bývali maximálne o ulicu ďalej alebo chodili na obed každý víkend. Hovoria, že svoje deti nepoznajú, nevedia čo robia a podobne. Mali by sme, samozrejme, myslieť na svojich rodičov a na to, že nech už v rodine panovala akákoľvek výchova, stále sme ako deti mali kde zložiť hlavu a čo jesť. Ale zároveň by mali rodičia myslieť na to, že čo u detí zasiali, to budú o pár rokov žať. Ak nemajú záujem vybudovať si s potomkami priateľský a otvorený vzťah, deti ako dospelé osoby nebudú mať záujem zlý vzťah udržiavať.

Práve nezáujem deťom vysvetľovať, robiť s nimi kompromisy, ale len uzavrieť konverzáciu slovami Lebo som povedal/a, Lebo sa to tak má, prispieva k tomu, že sa rodič stavia do pozície autority, ktorá potomka zhadzuje ako menejcenného a nepotrebného. Ak sa takto s vami bude dieťa cítiť, verte tomu, že ani ako dospelá osoba sa nebude rado zdržiavať doma viac ako je nutné.

Nie nadarmo sa vraví, že vďaka deťom vidíme, kde máme bloky a aké sú naše slabé stránky. Deti sú naším zrkadlom a nie vždy sa nám páči, čo v nich vidíme. Ak nechcete preniesť svoje bloky a negatívne charakterové črty na vašich potomkov, zastavte sa na chvíľu a popremýšľajte: Prečo musí byť práve v sobotu dopoludnia utretý prach? Nestojí zato, radšej s deťmi ležať v posteli a v pokoji si spoločne čítať alebo sa pozerať v pyžame na rozprávky, než ich od rána naháňať, že sa má upratať a do dvanástej musí byť navarený obed? Pre deti znamenajú tieto spoločné chvíle pokoja mnoho, pretože to najdôležitejšie je byť s nimi a venovať sa im.

Mgr. Mária Hanúsková
22. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok