Alžbetkino desatoro

9. Trest sa mi do rovnice nehodí

Maminka. Deduško ma raz naučil takúto rovnicu. Jeden plus jeden sa rovná dva. Vieš, že je to super rovnica? Kompletne jej rozumiem. Predstav si! Som totiž už veľká! Pochopila som ju takto. Keď mi dáš jedno jabĺčko a potom ešte jedno, budem mať dve. To nie je všetko! Je to ešte príjemnejšie! Keď mi dáš jedno jabĺčko a jeden cukrík (neboj sa, ten zdravý, bez cukru), tak sa to rovná dva. Ale tam neostaneme. Keď mi dáš to jabĺčko a ja tebe nožík, tak jabĺčko ošúpeš a ja ho zjem. To je tiež dva. A keď mi dáš cukrík a ja ho rozbalím, tak ho potom zjem. Dva! Takto sa mi to páči. Takto sa chcem hrať aj učiť.

Všetko dáva logiku, tvrdí náš dedko. A má naozaj pravdu. Lenže… No, potom sa stali veci, ktorých výsledok už nebol dva, ale tri. Ja viem, že ty, aj babka, aj tatko to možno vidíte inak. Vysvetlím.

Keď som sa hrala vonku a ty si polievala záhradu, spravila som si blatový močiar. Nakreslila som ti na zem obrázok, lenže ty si to poliala a obrázok sa pokazil. Kam nedočiahne voda? Predsa na naše sklenené dvere! Tak som ti ten istý obrázok nakreslila tam. A ty si sa nahnevala. Vraj som zašpinila sklo. Hej, to je pravda. Blatový obrázok plus sklenené dvere. Čo je rovná sa? Zašpinila som sklo a musíme ho umyť! To je dva. Ale ty si povedala, že pokiaľ to nevyčistíme, nebude večer tablet. To sa mi do rovnice nehodí. To je predsa iná množina! Iná rovnica. Nedáva to logiku.

Keď som tatkovi pomáhala v kuchyni, mal plnú kuchynskú linku. Jasné, že mal, lebo som tam sedela ja. Robil mi čajík. Chcela som mu spraviť miesto, už ma aj trošku vyháňal. Tak som zliezla a vzala si pohár s čajíkom. Lenže… Zle som ho chytila a on sa vylial. Tatko sa nahneval, že vraj vždy všetko vylievam. To nie je pravda. Tak som sa nahnevala aj ja, nemám rada, keď na mňa kričíte, predsa. Podupala som ten čaj na zemi a rozniesla ho po dome, lebo sa mi nalepil na nohy. Mrzelo ma to, no tatko mi povedal, že za to nemôžem jesť večer koláčik. Ale to sa tiež do rovnice nehodí. Hodí sa tam – čajík na zemi a špinavá zem rovná sa musíme to vyčistiť.

Babka urobila to isté. Len mi pohrozila za vyhádzané hračky varechou. Ale ani to sa mi do rovnice nehodí. Veď – hračky plus vyhádzané na zemi rovná sa upratať ich. Ak ich nechcem upratať hneď, lebo sa ešte hrám, upracem ich neskôr. To dá rozum. Veď si predstav, že by si mi omylom roztrhla svetrík. Namiesto toho, aby si mi zašila dieru, alebo vybrala nový svetrík, by som ti povedala – nie, nie, maminka. Za to nebudeš večer pozerať s tatkom film. Nie, nie, tatinko – rozbil si maminke tanier pri umývaní a to neznamená, že ho pozbierame a hodíme do koša, alebo kúpime maminke druhý. Znamená to, že večer nesmieš ísť na počítač. Babka, vravíš, že sa ti nepodaril koláč? Tak vytiahnem varechu!

No? Čo vravíte? Však sa to do rovnice jeden plus jeden sa rovná dva nehodí? Však tam je tá trojka a nejako to nejde? Však pletieme rovnice, ktoré sa k sebe nehodia? Niektoré veci by sme sa mohli spolu učiť znovu, čo povieš, maminka?

Volám sa Alžbetka. Mám štyri roky. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka

Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami delí o jej pohľad na svet každú stredu.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 8): Nestrašte ma, prosím

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.