VÝZNAM A PODOBY DETSKEJ HRY 1) | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

VÝZNAM A PODOBY DETSKEJ HRY 1)

VÝZNAM A PODOBY DETSKEJ HRY 1)

„Ony sa len tak hrajú, kedy sa už (konečne) začnú učiť?“ Táto otázka mnohým rodičom skôr či neskôr príde na um. Menej často u dojčiatka, ale u škôlkara i predškoláka sa už zvykne natískať s nástojčivosťou umocnenou tlakmi okolia, reklamy či vlastnými strachmi rodičov. Kupujeme deťom drahé „edukačné“ hračky, tešíme sa z interaktívnych tabúľ a tabletov, bojíme sa, či dieťa niečo nezmešká. V skutočnosti je ale čas strávený voľnou hrou najdôležitejší v ranom detstve.

S rovnakou vážnosťou ako my dospelí pristupujeme k svojej práci, sa deti venujú hre. Zásadný rozdiel pritom je, že dieťa sa nehrá kvôli druhým ľuďom, ale zo svojej vnútornej nutnosti.

SPOZNÁVANIE SVETA

Od narodenia a od prvých mesiacov života dieťa spoznáva svoje telo a okolitý svet. Keď mu doprajeme, aby malo počas bdenia voľné rúčky a ústa (nedáme mu hneď cumlík a rukavičky), má najlepšiu hračku doslova „po ruke“. Takto si začína pomaly a postupne uvedomovať svoje telo. Keď je dojčiatko nakŕmené, v suchu a primerane oblečené, môžeme ho nechať tak, aby sme ho mali na dohľad, hrať sa na primerane teplej a pevnej, nie príliš mäkkej podložke. Postupne sa naučí dvíhať hlavičku, prevaliť sa na bok a otáčať sa. Vedľa bábätka môžeme položiť ľahkú bavlnenú šatôčku, plienočku. Ľahko sa dá chytiť, no keď ju dieťa aj pustí a spadne mu na tvár, neublíži mu. Na hranie, manipuláciu a ochutnávanie ? výborne poslúžia aj dohladka opracované kúsky dreva, najlepšie rôznych druhov (pozor, aby použitý materiál nebol jedovatý!). Skúste sa s nimi sami pohrať a zistíte, aké iné je napríklad borovicové drievko oproti brezovému, agátovému či jabloňovému. A čo ak naozaj aj chutia inak? Stačí konárik a brúsny papier. Krásne detské hračky z dreva, ktoré sú nalakované, sú síce lepšie ako plast, ale aj lak bráni dieťaťu dotýkať sa dreva, vlastne dieťa cmúľa a ohmatáva lak.

Záujmom prvého roka života dieťaťa je vertikála, vzpriamenie. Obľúbená hra v prvom roku je aj ukladanie kociek na seba, prípadne zhadzovanie veže, ktorú deťom postavil dospelý či staršie dieťa. Keď je veža rozbúraná, opäť sa dá stavať. A o to ide, opakovane sa snažiť o vzpriamenie, neustále budovať svoje telo a poznanie sveta.

Kocky sú najlepšie z dreva. Nemusíte ich kupovať, môžete napíliť dosku na kúsky alebo aj konár na kolieska. A keď máte aj staršie deti, môžete spoločne píliť i brúsiť. Nič to, že kocky nebudú presne rovnaké. Naopak, v živej prírode nie sú veci uniformné a geometricky dokonalé, a trošku (alebo aj poriadne) krivo odpílené kúsky pomôžu deťom rozvíjať zmysel pre rovnováhu. Na rozdiel od kociek zo stavebnice či kociek, ktoré možno zacvaknúť a potom už samy držia, nepravidelné klátiky treba na seba ukladať oveľa pozornejšie.

Ročné dieťa už vie spravidla stáť a často aj chodiť bez pomoci rúk. Zo štvornožkujúceho drobčeka sa stáva človiečik, ktorému sa uvoľnili ruky na manipuláciu. Otvára sa mu aj väčší priestor na sociálnu interakciu. Dieťa k vám príde a podá vám vec, ktorú si prinieslo. Vy mu poďakujete a vezmete si ju. Vzápätí ju dieťatku podáte: „Nech sa páči,“ ono si ju vezme a spokojne odchádza. Deti medzi prvým a druhým rokom si užívajú svoju novonadobudnutú vzpriamenú chôdzu aj tým, že za sebou rady ťahajú hračku na špagátiku alebo ju tlačia pred sebou (napr. kačku na kolieskach).

MALÍ VÝSKUMNÍCI

Dieťa do približne 2,5 až 3 rokov skúma svet, je to taký malý „vedec“, dôsledný fenomenológ. Svoje pozorovania a experimenty myšlienkovo nereflektuje. Zažíva svet, jeho fyzikálne, životné i psychologické prejavy a tieto zážitky nevedome integruje až do hĺbky svojho tela. Na tie sa dá oveľa neskôr nadviazať napríklad v škole na vyučovaní fyziky. Balistickú trajektóriu, gravitačné sily i odpor vzduchu dieťa dôkladne študovalo hádzaním predmetov, hračiek, jedla, čiapky… ? Dôležité je, aby sme dieťa nepoučovali a nesnažili sa zažité zvedomovať, to k tomuto veku nepatrí.

Doma máte v kuchynských skrinkách celé hračkárstvo. Keď odložíte skutočne nebezpečné veci na miesto, kam sa dieťa nedostane, má k dispozícii svet hrncov, varešiek, dosiek, naberačiek, odmeriek. K tomu stačí pridať za košík gaštanov, kamienkov, látok a dieťa môže experimentovať. Jedna alebo dve látkové, jednoduché bábiky, ideálne opäť z prírodných materiálov, väčšia a nie priveľmi tvrdá lopta. Deti rady veci vykladajú, vysýpajú a miešajú. Výborné je pieskovisko či miesto s blatom, kaluž vody po daždi, kopa suchého lístia, živá príroda v meniacom sa kolobehu roka.

JA A SVET, V KTOROM JE VŠETKO MOŽNÉ

Okolo tretieho roku si dieťa začína hovoriť „Ja“. Nastáva prvé sebauvedomenie, čo je veľká a zásadná zmena sveta, v ktorom dieťatko žije. Mení sa aj spôsob hry. Manipulačnú hru vystrieda obdobie fantazijnej hry, keď je všetko možné, a dieťa sa stáva tým, kým chce. Svet je tajomné a dobrodružné miesto zafarbené dúhovými farbami detskej fantázie. Reč už býva spravidla pomerne dobre rozvinutá, dieťa miluje veršíky, riekanky a pesničky, najlepšie opakované dookola. Keď je spokojné a cíti sa bezpečne, celé sa ponorí do hry a do svojho sveta. Niekedy si pri hre aj rozpráva alebo spieva. Dieťa nepotrebuje veľa hračiek. Aj pre mňa je ťažké zaopatriť si moje domáce „hračky“, teda veci v domácnosti, keď ich je viac, ako zvládam upratať a udržiavať. Každý z nás má pochopiteľne svoju mieru toho, čo je „priveľa“. Ideálne je, keď je hračiek menej, ale s láskou vyrobených pre dieťa, tak aby si k nim mohlo vytvoriť vzťah.

Dieťa vo veku 3 až 5 rokov vo svojej fantazijnej hre prežíva príbehy zo svojho sveta, pretvorené fantáziou na umelecké diela. Potrebuje teda okolo seba predmety, hračky, materiály, ktoré ho inšpirujú k hre. Aby ich nemuselo byť veľa, je dobré, keď nie sú jednoznačne definované účelom.

Bábika (alebo prípadne aj plyšový macko) je dôležitá pre dieťa, pre chlapcov rovnako ako pre dievčatá. Najlepšie je, keď je z prírodných materiálov, nemusí byť dokonale do detailov prepracovaná, je potom univerzálnejšia a lepšie podporuje detskú predstavivosť. Tzv. waldorfská bábika má tváričku, oči a ústa iba naznačené, nemusí sa stále strnulo usmievať, dieťa si predstavivosťou jej výraz dotvorí podľa potreby, či už na smiech, smútok, alebo bábika občas musí aj spinkať. Pre malé deti je lepšie, keď bábika má oblečenie pevne prišité na telo, inak si ju dvoj- a trojročné deti zvyknú na začiatku hry povyzliekať. Staršie deti môžu s pomocou rodičov či starých rodičov pre bábiku ušiť jednoduché šatočky, zo škatule jej urobiť izbičku. Takáto bábika bude oveľa zaujímavejšia a vzácnejšia, ako keď kúpime všetko v obchode, hotové, plastové a neopraviteľné.

V živote sa dá veľa situácií opraviť a napraviť, nemusíme napríklad vzťahy hneď „zahodiť“. Hračky z prírodných materiálov majú oproti plastovým aj tú výhodu, že sa dajú skoro donekonečna opravovať, „liečiť“. Aj takto môžeme dieťa pripravovať na jeho budúci život, bez poučovania a moralizovania.

V pokračovaní článku sa okrem iného dozviete, čo sa udeje okolo 5. narodenín dieťaťa, čo pre neho znamená nuda, ako sa dá hrať so živlami a aj to, ako vybrať vhodnú edukačnú hračku.

Ak sa chcete sa o detskej hre, vývine detí či rodičovských výzvach, ako sú napríklad zdravé hranice, obdobie vzdoru a ďalších, dozvedieť viac, pozrite si stránky almasofia.sk a blankalichtnerova.sk, nájdete tam články, pozvánky na podujatia a ďalšie zaujímavé informácie.

Blanka Lichtnerová

časopis Dieťa
seriál Rodičovská škola
Foto 123rf.com

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok