Svet očami Svetlany | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Svet očami Svetlany

Svet očami Svetlany

Empatické vnorenie sa do svetíka dieťaťa s mentálnym postihnutím

Týmto článkom by som chcela vzdať hold svojej dcére a zároveň sa s vami podeliť o jedinečnosť života človeka s mentálnym postihnutím. Pretože život v blízkosti človeka s inakosťou prináša obrovské dary.

Začnem otázkou: Aké máte pocity, keď ste v blízkosti človeka, ktorý je očividne iný? Inak chodí, inak rozpráva (ak rozpráva), inak myslí. Robí zvláštne veci, hovorí a správa sa čudne…

Keď som bola mladšia, mala som z takých ľudí strach. Vyhýbala som sa im. Hoci by som to racionálne nevedela vysvetliť, cítila som sa v ich spoločnosti nesvoja.

Potom som sa ako terapeutka ocitla v zariadení pre deti s viacnásobným postihnutím a zostala som tam 4 roky. Táto skúsenosť mi zmenila mnoho v mojom obraze sveta. A následne do môjho života prišla Svetlana. Jej postihnutie nebolo od začiatku očividné, len postupne sa odhaľovalo, že je iná.

Fázy, ktorými matka prechádza, keď postupne zistí, že jej dieťa má postihnutie, ma neobišli. Od pocitu bezradnosti, cez navrávanie si, že to bude dobré… Od hľadania všemožných ciest ako dieťaťu pomôcť, po vnútorný pokoj.

Doteraz si pamätám ten šok, keď som počula vetu: „Vaše dieťa má mentálne postihnutie.“ Táto informácia neprišla od lekára a ani od psychológa. Povedal mi ju odborník na irisdiagnostiku, až keď mala Svetlana 4 roky. Oficiálne inštitúcie vtedy (a ešte aj dlho potom) o nej hovorili ako o dieťati s oneskoreným vývinom…

Stále o tom uvažujem, či by som konala inak, ak by som vedela skôr, že moja dcéra má detskú mozgovú obrnu spojenú s mentálnym postihnutím. Predpokladám, že ak by ma lekár informoval na začiatku o tom, aké máme možnosti, jej stav by bol iný. Ale možno nie. Od šoku ma neuchránili. Ten moment uvedomenia si závažnosti situácie bol nevyhnutný. Som zaň vďačná.

Byť matkou dieťaťa s postihnutím je pre mňa darom. Mať možnosť dívať sa na svet jeho očami, vnímať jeho vzťah k ľuďom, počúvať, ako sa vyrovnáva so životom, s prekážkami a so sebou, je veľmi obohacujúce. Preto som sa rozhodla s vami zdieľať zrnká poznania, ktoré som z toho získala. Metóda, ktorou som toto poznanie získala, by sa dala nazvať empatia. Myslím, že matky ju vo veľkej miere majú prirodzene. Deti s inakosťou ju v nás vyvolávajú v širšom rozsahu. Robia nás empatickejšími. Nie je to však pravidlo.

Keď sme s klientmi domova sociálnych služieb vystupovali na jednom nemenovanom hrade s divadelným predstavením, prišiel ku mne pán a povedal mi: „Prečo ich tu ukazujete? Radšej ich nechajte v tom ústave, kam patria!“ Doteraz sa vyrovnávam s touto vetou. Preto by som rada predstavila jedinečný svet týchto detí a možno narušila zaužívané myšlienkové formy, ktoré si s nimi spájame.

AK STE SI MYSLELI, ŽE ĽUDIA S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM…

… sú ako deti

Budete prekvapení, ako od útleho veku hundrú, mrmlú ako starkí. Detskosť v nich zostáva v neustále prítomnej otvorenosti až naivite, ale často sú veľmi vážni, veľmi dospelí, upätí, držia sa pravidiel a ich dodržiavanie kontrolujú aj u iných. Akoby chceli povedať: „Berte ma vážne, tak ako beriem vážne ja vás!“

… sa nevedia učiť

Je zvláštne, ako rýchlo si vedia zapamätať cestu, pesničku, hlášky z filmov…, ako vedia intuitívne od útleho veku ovládať počítač… Cesty, ako sa Svetlane veci spájajú, sú úplne iné. Dlho nevedela pochopiť, ako nazývame farby. Až, keď prišla sama s tým, že tento koník (hnedý plyšový) je čokoládový, až vtedy začala prikladať k predmetom aj charakter farby. Učia sa inak, intuitívnejšie, viac zo seba. Abstraktné cesty im nefungujú, ale obrazy zachytávajú rovnako dobre ako my. Akoby chceli povedať: „Učím sa inak, potrebujem vzťah k tomu, aby som poznával/a!“

Svetlanka Foto DA M. Tagar

… nemyslia

Je neuveriteľné, akí sú to filozofi! Vytvárajú si predstavy, domnienky a závery o svete rovnako ako my. Nevedia tak kombinovať. Ich teórie o živote sú naivné, ale ich úsilie a pochopenie je očividné a dojemné. Ukazuje, ako vidia svet – ako konkrétny, jednoznačný, plný významov. A sú zvedaví, svojím spôsobom. Svetlana sa každého pýta: „Aké si znamenie?“ Najradšej má čínsky horoskop, pretože má samé zvieratá. Nedávno vyhlásila, že priatelia majú novú stajničku, keď sa dozvedela, že si postavili nový dom. Traja z nich sú v znamení koňa v čínskom horoskope.

Ich myslenie má podobu konkrétnych predstáv, ktoré dávajú význam, akoby chceli povedať: „Svet predsa musí dávať zmysel!“

… nerozumejú humoru

Ak ste si naozaj mysleli, že ľudia s mentálnym postihnutím nerozumejú humoru, tak ste vedľa! Veľmi radi sa smejú a smejú sa často. A uťahujú si z vás a aj zo seba. To, že sa vedia smiať stále dookola tomu istému vtipu, nehovorí nič o tom, že by nerozumeli humoru. Naopak, svet je pre nich vtipný. My sme vtipní. Ako sa naháňame, ako stále o niečom premýšľame. „Mama, už nemysli!“ je Svetlanina najčastejšia hláška. Presne vie, kedy som s ňou a kedy mám hlavu inde.

Verím tomu, že nám sem prišli pripomenúť, že svet nie je iba o starostiach a povinnostiach.

… nevedia komunikovať

Náhodou Svetlana vždy trefne položí tú najcitlivejšiu otázku. Otázku: „Ako sa má tvoja manželka?“ vždy znovu a znovu položí len známemu, ktorého vzťah s manželkou je viac ako problematický. „Má Katka rada svojho muža? – znie zaručene v momente, keď to vôbec nie je také isté. Keď ma stretne známy, ktorého meno si nepamätám, Svetlana sa otvorene a nahlas spýta: „A ako sa volá tento ujo?“

Nepotrebujú sa hrať diplomatické hry, pýtajú sa a hovoria bez obalu. Načo to robiť zložitejšie, ako to už je?

… sú nekritickí k svojim výkonom

Och, nie, vedia sa trápiť, keď im niečo nevychádza, ale zvyčajne si nehádžu polená pod vlastné nohy. Svetlana si myslí, že je krásna a múdra. Ale myslí si, že my všetci sme takí. Občas má podozrenie, že môj muž je hlúpy, lebo jej nerozumie (hovorí len po anglicky), aj keď mu to všetko tak jasne vysvetlí.

Pochybovanie o sebe a nenávidenie seba samého sú choroby intelektu. Stačí trochu viac lásky a zrazu sa tieto beštie vyparia. Pre Svetlanu vlastne vôbec neexistujú.

… nevedia sa o seba postarať

Svetlana vie presne, čo chce, ako to chce a kedy to chce. Nepresvedčíte ju o opaku. Do tej miery, do akej sa dá, si to chce zabezpečiť sama. Cíti sa kompetentná, a to aj napriek tomu, že bez asistencie by neprežila. To, že je lenivá, je úplne iná vec. No tam, kde cíti, že niečo dokáže, je veľmi rada aktívna. Nepoznám nikoho, kto by s takou radosťou chodil vysýpať smeti, či vyberať poštovú schránku. Verím, že keď sa jedného dňa naučí vo svojej budúcej práci jeden úkon, bude najvernejším a neúnavným pracovníkom. Ten pocit, že je užitočná, jej zo srdca prajem.

 

Ak ste si mysleli, že ľudí s mentálnym postihnutím treba ľutovať, ste na veľkom omyle. Ich život môže byť ako celoživotná prechádzka lunaparkom. Tu na tomto svete možno zažiť toľko radosti, farieb a zábavy, ak ste tomu takí otvorení, ako sú oni! Toľko dobro-druhov môžete stretnúť! Keď máte také láskavé a dobré srdce, ako majú oni, všetci ľudia sú pre vás dobrými druhmi. Len musíme spomaliť, aby sme sa dostali do ich časopriestoru a potom uvidíme svet ich očami.

Svet očami Svetlany je určite iný ako ten môj. Je menej komplikovaný, má v sebe viac radosti a hlavne nekonečne veľa lásky. Svetlana vie, čo je dôležité – dobre sa napapať, zasmiať a mať niekoho rád!

Ak by bolo na svete viac takýchto Svetlán, verím, že by bolo menej vojen, pretože vojny sú nezmyselné a hlavne v nich nie je nič z toho, čo je dôležité!

Prajem vám otvorené srdce a veľa dobrých druhov okolo vás!

Mira Tagar
mama Svetlany

BÚRAJME MÝTY O JEDINEČNÝCH DEŤOCH

Milé mamičky a oteckovia, ak máte podobné zážitky so svojimi jedinečnými deťmi, ak dokážete rozbúrať mýty o deťoch, ktoré sú príliš pohyblivé, príliš inteligentné, príliš citlivé, otvorené, hanblivé, menej šikovné či iné, neváhajte a napíšte Mire Tagar na mail spoluucenie@gmail.com. Na www.spoluucenie.eu radi uverejnia vaše príbehy.

Magazín Dieťa
Úvodné foto 123rf

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

 

 

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok