Stop obezite – dedia sa nielen gény, ale aj spoločný tanier

12. augusta 2016 Články , Výživa
Stop obezite – dedia sa nielen gény, ale aj spoločný tanier

Je to už 24 rokov, čo PhDr. Iva Málková vyhlásila vojnu obezite. Rozhodla sa pomáhať ľuďom, ktorí majú problémy s hmotnosťou, a založila v Čechách združenie STOB (Stop obezite).

V spolupráci s ďalšími odborníkmi učí ľudí nielen zdravo chudnúť, ale primeranú hmotnosť si následne aj udržať. Zaujímavosťou sú jej rodinné kurzy chudnutia, na ktorých sa spolu s rodičmi či so starými rodičmi zúčastňujú aj deti, keďže nadváha v detskej populácii je alarmujúca. Iva Málková je známa tým, že neposkytuje recept na rýchle chudnutie, ale na trvalé, a najmä zdravé. A ako vraví, všetko je v hlave! Pri chudnutí je podľa nej dôležitejší mozog ako žalúdok…

Už viac ako 20 rokov vyzývate ľudí všetkých vekových kategórií, aby stopli obezitu. Máte s ňou osobné skúsenosti alebo niekto vo vašej rodine, či ste štíhla od narodenia? Čo vás priviedlo k aktivite STOB?

Bola som obézne dieťa. Jednak preto, že obezitu máme v našej rodine skutočne v génoch, a tiež preto, lebo som rada jedla. Keď som šla na strednú školu, vážila som 70 kíl. Potom prišlo štúdium na vysokej škole – odbor psychológia, a množstvo kamarátok, ktoré boli studnicou „zaručených“ tipov ako schudnúť. Telo sa, pochopiteľne, bránilo a hmotnosť kolísala od 65 do 75 kilogramov až do času, kým som začala pracovať na svojej diplomovej práci. Vybrala som si tému „Kognitívno-behaviorálna terapia obezity“. Už vtedy mi bolo jasné, že cesta k trvalej redukcii hmotnosti nemôže viesť len cez žalúdok, ale že myslenie (kognícia) je rozhodujúce. V tých časoch, v roku 1975, nebol u nás tento psychoterapeutický smer veľmi známy, ale zo svojich zahraničných ciest som si vždy priviezla nejakú literatúru. Taktiež som zistila, že všade vo svete okrem zopár krajín fungujú tzv. Weight Watchers – kluby strážcov hmotnosti, ktoré organizujú pre záujemcov skupinové chudnutie. Navštívila som ich v niekoľkých krajinách a už vtedy vo mne dozrelo presvedčenie, že niečo také užitočné by malo byť aj u nás. Myšlienka skupinového chudnutia sa mi páčila, ale predstavovala som si, že náplň stretnutí by mohla byť na trošku odbornejšej úrovni. V rámci svojej diplomovky som naštudovala teóriu kognitívno-behaviorálnej terapie, za nejaký čas som k tomu pridala aj svoje osobné bohaté skúsenosti s chudnutím a tvorivosť, a v roku 1990 sa zrodil STOB. Celá moja rodina začala novú etapu nášho života – ja som hýrila nápadmi a môj muž ma usmerňoval, aby boli realizovateľné v praxi. Po mnohých rokoch mravčej práce sa podarilo, že STOP organizuje kurzy vo viac než sto mestách a je uznávaný ako súčasť komplexného prístupu k terapii obezity v Českej republike. V súčasnosti sa rozvíja i na Slovensku.

Pre väčšinu z nás sa chudnutie spája s diétami. Postupne vyskúšame každú, no keď sa kilá po čase vrátia späť, či dokonca pribudnú ešte nejaké navyše, vzdáme to. Keď takémuto človeku poviete „Poď schudnúť!“ – len mávne rukou a odvetí: „Ale daj pokoj, ja už som vyskúšal/la všetko…“ Čo by ste mu navrhli vy? Čím by ste človeka s kilami navyše presvedčili, že sa oplatí znovu sa pustiť do chudnutia?

Ak človek chce dosiahnuť zmenu, tak prechádza niekoľkými štádiami, hovoríme o tzv. motivačnej pripravenosti. Ak nie je na zmenu ešte pripravený, tak nemá zmysel ponúkať mu konkrétne rady, ako ju má dosiahnuť, napríklad akú diétu má držať a podobne. Keď sa nachádza v štádiu rozhodnutia, potom má význam odporučiť mu rozumný spôsob chudnutia. Ak je to cesta, ktorá zvýši jeho kvalitu života, je nádej, že nenastane relaps a človek si už zmenené návyky udrží. No ak zvolí nevhodný spôsob chudnutia – nezmyselné radikálne diéty, je veľká pravdepodobnosť, že sa roztočí jojo-efekt. Keby mal človek z obezity veľké zdravotné problémy a kilogramy navyše mu neprekážajú, existujú tzv. motivačné rozhovory, pomocou ktorých možno jeho motiváciu na zmenu zvýšiť.

Veľa ľudí tiež vraví: „Ja nemôžem schudnúť, to je genetika. Babka mala takúto postavu, mama tiež, aj ja takto vyzerám už od puberty…“ Dá sa niečo robiť aj proti genetike?

S hmotnosťou je to rovnaké ako s výškou či inteligenciou. Polovica ľudí je v priemere, štvrtina v nadpriemere a štvrtina v podpriemere. Každému je do vienka daná nejaká hmotnosť. No rovnako ako môžete IQ trochu zvýšiť alebo znížiť svojím životným štýlom, tak sú dané aj hranice – rozmedzie hmotnosti. Mám to vyskúšané. Dvakrát som mala 90 kíl, ktoré sa mi podarilo zraziť na 70, ale nižšie to už nešlo. Aj keď som zhodila ešte pár kíl, postupne som sa dostala zase na tých 70. Telo má určitý bod, v ktorom sa cíti dobre. Genetika je naozaj mocná. Samozrejme, môžeme hmotnosť vychýliť, ale nemôžeme presiahnuť to, čo je nám dané. Človek, ktorý má geneticky dané, že bude  obézny, nikdy nebude vychudnutý.

A čo pomalý metabolizmus? Veď všetci veľmi dobre poznáme ľudí, ktorí môžu jesť veľa, no majú také spaľovanie, že sú štíhli. No a potom je tu skupina ľudí, ktorá zje o polovicu menej, no stále majú nadváhu… Ako sa dá schudnúť pri pomalom metabolizme?

Aj to je dané geneticky. Tak, ako má každé auto inú spotrebu pohonných látok, aj človeku je daná do vienka rýchlosť bazálneho metabolizmu. Bazálny metabolizmus si však môžeme spomaliť, keď naša hmotnosť často kolíše. Aj s vekom sa metabolizmus spomaľuje, ubúda svalová hmota a pribúda tuk. Na to, aby sme uviedli tuk do pohybu, treba menej energie, ako potrebujú svaly. Metabolizmus si, naopak, môžeme zrýchliť aktívnym pohybom, vďaka ktorému sa zväčší objem svalovej hmoty. Takže keď sa chudnutie zastaví, treba pridať na pohybovej aktivite. Ak sa vám ani pri zdravom životnom štýle hmotnosť neznižuje ani po dlhšom čase, treba sa zmieriť s hmotnosťou, ktorá je telu vlastná, hoci je v pásme nadváhy, a prežiť aj tak spokojný život. Ak by bola hmotnosť v pásme obezity so závažnými zdravotnými problémami a nešlo by schudnúť prirodzeným spôsobom, možno využiť chirurgický prístup alebo proteínové (bielkovinové) diéty.

Veľa žien prvý raz výrazne priberie v tehotenstve a kilá navyše už zostanú. Viete niečo poradiť budúcim mamičkám, aby sa tomu vyhli?

Kognitívna terapia, ktorú aplikujeme v kurzoch znižovania nadváhy, hovorí, že dôležitú úlohu hrajú v živote kognície – myšlienky. V tehotenstve sú to často nevhodné myšlienky typu „Teraz môžem jesť, čo chcem…“ alebo „Môžem jesť za dvoch“ a podobne, ktoré vedú k nadmernému priberaniu. Ženy by si mali uvedomiť, že zlou stravou môžu ovplyvňovať aj hmotnosť a zdravie dieťaťa. Bolo by vynikajúce, keby gynekológ usmerňoval životosprávu budúcej mamičky.

 

U matiek s nadváhou by hmotnostný prírastok počas tehotenstva nemal presiahnuť 9 kg, u obéznych matiek by nemal prekročiť 6 kg. U matiek s normálnou hmotnosťou by sa mal hmotnostný prírastok pohybovať okolo 13 kg.

Myslíte si, že aj pri dojčení možno zdravo zoštíhlieť alebo v záujme dieťaťa má mamička zabudnúť na peknú figúru a pre dostatok mlieka si má podľa receptov starých matiek dopriať aj husté zasmažené polievky?

Niektoré ženy sa chcú nadbytočných kilogramov zbaviť hneď po pôrode. To však nie je vhodné nielen pre ženu, ale najmä pre dieťa. S rýchlym hmotnostným úbytkom totiž do mlieka prechádzajú škodlivé látky, ktoré výhodu dojčenia ľahko zmenia na potenciálne nebezpečenstvo pre dieťa. Je logické, že nadbytočné kilogramy môžu spôsobovať zhoršenie psychického rozpoloženia ženy, omnoho horšie však pôsobí stav polohladu spojený s nervozitou a podráždenosťou, ktorý je typický pre radikálne chudnutie. Prvý pokus o schudnutie by žena mala odložiť na obdobie, keď už nebude plne dojčiť. Potom je vhodné chudnúť jeden kilogram (výnimočne dva) mesačne. Zo štúdií však vyplýva, že ženy, ktoré dojčia, sa zbavia svojich tehotenských kilogramov ľahšie ako tie, ktoré dojčiť nemôžu alebo nechcú. Obdobie materskej dovolenky je však rizikové pre pribratie, pretože matka žije v tzv. toxickom prostredí, pretože má jedlo poruke po celý deň.

Môže obézna mama vychovať štíhle dieťa?

Rodič je vždy pre dieťa vzorom, a ak sa stravuje nevhodne, dieťa ho bude kopírovať a aj ono bude mať kilá navyše. Dedí sa nielen genetická dispozícia na obezitu, ale aj spoločný tanier. Na to, aby si dieťa osvojilo správne stravovacie a pohybové návyky, je dôležitý príklad celej rodiny. Obéznym rodičom väčšinou ich kilá navyše neprekážajú a neprekážajú im teda ani u dieťaťa. Ak je osvietený otecko alebo niekto zo širšej rodiny – napríklad športujúca babička –  mohlo by sa podariť dieťa motivovať na športovanie a zdravšie stravovanie. Významným motivačným prvkom by sa mohol stať aj prístup učiteľa či učiteľky. Mnoho rád, ako na to, nájdete na www.hravezijzdrave.cz.

Niektorí ľudia, kým nabehnú na zdravú zmenu životosprávy, najskôr majú 3 dni prísnej diéty až takmer hladovky, vraj aby si stiahli žalúdok. Je to dobré?

Telo má rado rovnováhu, preto je lepšie ponúkať mu jedlo rovnomerne. Hladovka nie je vhodná, telo potrebuje živiny. Ak však len znížite energetický príjem a jedálny lístok bude vyvážený, tak je to dobrý štart na zmenu životného štýlu.

Čo hovoríte na vynechávanie večere pri diéte? Mnohí ľudia tvrdia, že stačí nejesť po 17. 00 h a kilá idú krásne dole. Dokonca aj tí, ktorí cvičia, si často v podvečer po hodine strávenej v telocvični či v bazéne už odoprú akékoľvek jedlo, pretože by vraj neschudli. Prevláda u nich názor, že po cvičení už môžu zjesť najviac ak jeden grapefruit. A je jedno, či pôjdu spať o deviatej večer alebo po polnoci…

Ak chcete schudnúť, musí byť energetický výdaj vyšší ako príjem. Na druhej strane by ste pri chudnutí nikdy nemali trpieť hladom. Ak budete jesť do 17.00 h a potom pôjdete spať o polnoci, tak budete 7 hodín bez jedla. Najmä ak ste aktívni či už v telocvični alebo pri počítači, musíte svojmu telu dodať palivo. Práve tak je to aj u ľudí, ktorí pracujú v noci. Musia prijímať energiu. Takže hlavné jedlo by ste mali skonzumovať 4 až 5 hodín pred spaním, a ak idete spať neskôr, tak si pokojne dajte aj druhú malú večeru.

Čo hovoríte na dnes takú modernú Dukanovu diétu, ktorú spropagovala najmä princezná Kate? Na Slovensku je veľkým hitom a riadi sa ňou množstvo mladých žien, ktoré v strave stavili na živočíšne bielkoviny…

Francúzske diéty väčšinou sľubujú, že chudnutie nie je žiadna veda. Ide o to nadradiť kvalitu kvantite a s rozumom si pochutnať. S tým sa stotožňuje aj metodika STOB-u, ktorá vychádza z faktu, že len to správanie, ktoré je príjemné, možno udržať. Teda keď nájdeme cestu, pri ktorej netrpíme odriekaním, ako to sľubuje Pierre Dukan, nielenže schudneme, ale hmotnostné úbytky si aj udržíme. Ako celok by som túto diétu neodsudzovala, ale niektoré konkrétne odporúčania sú zbytočné či nereálne. Odporúčanie jesť počas prvých dní len bielkoviny patrí medzi tie nereálne. Potraviny sú väčšinou kombináciou bielkovín, sacharidov a tukov, takže by nám zostal na konzumáciu len vaječný bielok. Detailné odporúčania ako jesť presne tri polievkové lyžice ovsených vločiek denne, každý štvrtok mať len proteínový deň a podobne sú asi zbytočné. Ak si z mnohých odporúčaní osvojíte to, že máte jesť bielkoviny, ktoré sa neviažu na mnoho živočíšnych tukov, konzumovať dostatok zeleniny, že šport má byť vaším spojencom, a zabudnete na sľubovaných zhodených 3,5 kg za 5 dní, tak to je len dobre.

A čo zázračné tabletky, zoštíhľujúce koktaily či umelá vláknina, ktorá v žalúdku napučí tak, že človek nepociťuje hlad? Alebo akupunktúrne ihličky zabodnuté do „bodu hladu“ či magnetické náramky…? Poznáte nejaký takýto „zázrak“, ktorý naozaj funguje, takže človek krásne schudne, hoci sa normálne stravuje a nehýbe? Odporúčate svojim klientom pomôcť si pri chudnutí aj nejakými potravinovými doplnkami?

U nás prevláda laická ponuka na redukciu hmotnosti a obchodníci využívajú to, že túžba bezprácne schudnúť je taká silná, že u oslovených zvíťazia emócie nad rozumom a ľudia potom nakupujú nezmyselné zázračné prostriedky na chudnutie. Ak by niečo také existovalo, vymizol by problém obezity. Preto keď sa objaví nejaký zázrak, zamyslite sa nad tým, či vedie k obmedzeniu energetického príjmu. Keď sa znižuje energetický príjem, tak môže pomôcť – to sa týka napríklad proteínových koktailov, ktoré sa konzumujú namiesto jedla. Po konzumácii týchto koktailov je však nebezpečenstvo jojo-efektu. My ich odporúčame napríklad na našich redukčných pobytoch v zahraničí namiesto jedného jedla, ak klienti nechcú strácať čas varením. Pre tých, ktorí trpia hladom či zápchou, je vhodná vláknina. Iné potravinové doplnky na chudnutie neodporúčame. Ak niekto trpí hladom, môže mu pomôcť akupunktúra u odborníka. Potravinové doplnky však treba odlíšiť od farmakoterapie, ktorá môže pri chudnutí pomôcť.

Máte rada sladkosti? To je kameň úrazu mnohých ľudí s kilami navyše, nielen žien. Treba na sladkosti navždy zabudnúť, keď chceme schudnúť?

Milujem sladké. Plánovane si doprajem najradšej čokoládový keksík alebo horkú čokoládu, ktorú si bez pocitu viny vychutnám tak, ako to učím aj našich zverencov. Kupujem si malé balenia, pretože nie je nezdravá potravina, nezdravé je len jej množstvo. Väčším umením je si aj pri redukcii hmotnosti sladkosti kontrolovane dopriavať, ako ich úplne vylúčiť. Aj pri chudnutí by sme mali zostať labužníkmi. Problémom je, že keď sladkosti milujeme a odopierame si ich, dostávame sa do stresu, ktorý potom zajedáme sladkým a tak to ide stále dokola.

Snažte sa sladkosti obmedziť podľa nasledujúcich rád:

  • Ak riešite sladkosťami závažné problémy, riešte predovšetkým samotný problém, a to pomocou odborníka.
  • Ak riešite zvýšenou konzumáciou sladkostí bežné denné stresové situácie, použite niektorú z týchto rád:
  • odstráňte sladkosti zo svojho dosahu,
  • snažte sa blažený pocit zo sladkostí nahradiť iným príjemným pocitom,
  • dodržiavajte pravidlo, že v stave najväčšieho rozrušenia nebudete jesť sladkosti, prípadne si ich doprajete, až keď napätie poklesne (ono bude zákonite fyziologicky klesať s časom aj bez konzumácie sladkostí),
  • skúste si vytypovať, ktoré podnety vás provokujú na konzumáciu sladkostí a vopred sa na ne pripravte – zvoľte si príjemné činnosti, ktoré budete vo chvíľach najväčšieho napätia pri odolávaní sladkostiam vykonávať.

Ak ste milovníkmi sladkostí, občas si ich v malej miere plánovane doprajte, tešte sa z nich a pomaly si ich vychutnajte. Kupujte si však len malé balenia, malé keksíky, malé čokoládky, najlepšie s vysokým percentom kakaa. Väčšinou množstvo, ktoré skonzumujeme, ovplyvňuje veľkosť balenia. Usilujte sa hľadať zdravšie maškrty s nižším obsahom cukru, ktoré vám budú chutiť podobne – napríklad zákusky so želatínou a  s ovocím, tvarohom, nízkokalorická zmrzlina bez cukru, ktorú jednoducho vyrobíte tak, že rozmixujete zmrznuté ovocie s troškou mlieka a sladidla. Pomocníkmi pri zvládnutí chutí na sladkosti nám môžu byť proteínové tyčinky, rôzne dietetické sušienky alebo fitness mliečne výrobky – špeciálne produkty pre diétu. Tým, ktorých stále láka mať niečo v ústach a omrzeli ich už žuvačky, možno odporučiť cukríky alebo pastilky bez cukru. U niektorých ľudí môže byť závislosť od sladkého daná fyziologicky v dôsledku reaktívnej hypoglykémie, keď po skonzumovaní potravín s vysokým glykemickým indexom (podrobnejšie pozrite na www.stob.cz alebo v knihe Hubneme s rozumem v praxi) nastáva paradoxne v dôsledku nadmerného vylučovania inzulínu pokles hladiny cukru v krvi, ktorý prežívame negatívne s neodolateľnou túžbou doplniť nízku hladinu cukru sladkým, v dôsledku čoho opäť stúpne hladina cukru v krvi a celý kolobeh sa opakuje. Potom je riešením pocity závislosti od sladkostí zvládnuť príjmom sladkých potravín s nižším glykemickým indexom (napr. horká čokoláda), alebo ešte lepšie sladkým tvarohom, keď bielkovina trochu reguluje nadmerné zvýšenie hladiny cukru v krvi.

Veľa žien si vysníva svoju ideálnu hmotnosť, no tú nie a nie dosiahnuť. Aký máte názor na dnešný ideál štíhlosti, ku ktorému sa neraz dievčatá a ženy snažia prepracovať nejedením, fajčením a  podobnými „cestičkami“?

Každý dostal do vienka nejakú hmotnosť. Ale tá sa väčšinou nezhoduje s ideálnou hmotnosťou, ktorú nám diktuje spoločnosť. Nositeľkami tejto normy sú väčšinou modelky, ktorých hmotnosť sa často približuje k hmotnosti mentálnych anorektičiek. Ľudia sú na jednej strane provokovaní vplyvom „toxického prostredia“ k nadmernej konzumácii potravín a na druhej strane sa od nich žiada vychudnutosť. Kvalitu osobnosti by sme nemali hodnotiť na základe kilogramov. Žena trpiaca ťažkou obezitou asi nebude krásna. To je s krásnom nezlučiteľné. Ale či má 70 alebo 90 kíl, to nevystihuje podstatu krásy. Tá je ukrytá v tom, čo z nej vyžaruje. Problém spočíva v tom, že z obéznych žien nesála práve pohoda a to sa odráža aj na okolí. Keď o svojej hmotnosti takáto žena stále hovorí, znechutí tým aj ostatných. Nevhodné spôsoby redukcie hmotnosti potom často vedú k poruchám príjmu potravy.

Podľa toho, čo hovoríte, je potom heslo fit and fat v poriadku?

Toto heslo je v dnešnom svete moderné. Ak človek športuje, je zdatný, zdravý, tak je na tom lepšie ako vychrtnutý fajčiar, takže s týmto heslom súhlasím. Ak sa niekomu nedarí chudnúť, tak nech sa aspoň snaží hýbať.

Akú cestu ponúkate vy vašim klientom?

STOB organizuje v 100 mestách v Českej republike a v niekoľkých mestách na Slovensku 12-denné kurzy znižovania hmotnosti. Organizujeme aj kurzy pre deti, prípadne rodinné kurzy, lebo tu je nutná účasť jedného rodiča alebo starého rodiča (viac informácií nájdete na www.stob.cz, www.istob.sk). Obézni z miest, kde sa ešte nepodarilo kurzy zorganizovať, môžu chudnúť pomocou programu „sebekoučingu“ na www.stobklub.cz. Počas 12 týždňov zmenia obézni v kurzoch svoje stravovacie návyky tak, že nemajú pocit ochudobnenia pri jedení, aj keď jedia inak ako predtým. Väčšina energeticky bohatých jedál sa dá nahradiť jedlami rovnako dobrými, ale menej tučnými či sladkými. Upravia si režim jedla a často sa, naopak, zdá, že jedia viac ako predtým, pretože jedia častejšie, a najmä vtedy, keď im káže rozum, a nie city. Pri chudnutí je totiž dôležitejšia hlava ako žalúdok. Jedlo, hoci ho zjedia v menšom množstve, si často vychutnávajú viac ako predtým, pretože sa naň sústredia a nespájajú ho s inými činnosťami, ako to robili kedysi. Učia sa jesť vtedy, keď sami chcú, a nie keď sú vyprovokovaní rôznymi vonkajšími alebo vnútornými podnetmi – napríklad vôňou zemiakových placiek či smutnou náladou. Počas 12 týždňov sa väčšinou podarí, že sa zlepší telesná kondícia a chudnúci zistia, že aj keď majú ešte kilá navyše, cítia sa dobre. Hlavným aktérom pri chudnutí je sám chudnúci. Žiadna metodika nie je, samozrejme, stopercentná. Tí, ktorí opäť očakávali, že niečo schudne za nich, nie sú úspešní. Pri tejto metodike je hlavná aktivita a úsilie samotných obéznych, ale pri láskavom vedení a vzájomnej  podpore ostatných väčšina dosiahne aspoň čiastočný úspech. Výhodou skupinovej terapie je fakt, že sa v kurze schádzajú ľudia s podobnými problémami, ktorí sa pri postupnej zmene životného štýlu podporujú navzájom. Úspešnosť metodiky kognitívno-behaviorálnej terapie obezity používanej v kurzoch znižovania nadváhy organizovaných spoločnosťou STOP už aj klinicky potvrdili na tisícoch absolventov a preukázali ju aj výskumy na veľkej vzorke osôb. Touto metodikou sa darí nielen dosiahnuť zníženie východiskovej nadváhy, ale zhruba polovica účastníkov si hmotnostné úbytky aj udrží. STOB vydáva aj mnoho pomôcok, s ktorými sa dá chudnúť na diaľku (brožúry, knihy, kalendár, DVD, časopis – informácie a možnosť objednania na www.stob.cz).

Aký najväčší hmotnostný úbytok dosiahol niektorý z vašich klientov? Dokážu si ľudia zníženú hmotnosť udržať, alebo prichádzajú po čase opäť pribratí?

Spolu sme za 20 rokov pôsobenia STOB-u schudli naozaj desiatky tisíc kilogramov a mnohí jednotlivci schudli aj okolo 50 kg. V STOB klube sme schudli za rok a pol jeho pôsobenia 12-tisíc kg. Za hlavný efekt našich aktivít však nepovažujem honbu za veľkými hmotnostnými úbytkami. Väčšiu radosť mám z toho, keď si napríklad človek, ktorý nebol desiatky rokov v telocvični, obľúbi pohyb, ako z toho, či schudne o 20 alebo 25 kg. Za úspech terapie nepovažujeme teda len schudnuté kilogramy, ale aj to, či sa obézni nehanbia ísť si zaplávať, či dobehnú na električku, zahrajú si s deťmi alebo vnukmi futbal. Neboja sa už Vianoc alebo osláv, ale bez pocitov viny si vychutnajú zopár kúskov slávnostného pečiva či iných kalorických bômb a v pokoji sa hneď vrátia ku svojim správnym návykom. Keď sa prejedia, nepovažujú to za životnú tragédiu. Skrátka, keď odstránia čierno-biele myslenie, pri ktorom delili potraviny na dobré alebo zlé, správali sa vzorne, alebo sa prejedali a podobne. Nehodnotia už kvalitu svojej osobnosti podľa kilogramov, ale podľa iných kritérií. Vedia sa viac usmievať na svet a zo zatrpknutej mamičky, milenky, pracovníčky venujúcej mnoho životnej energie otázkam chudnutia sa stáva činorodý človek s inými životnými hodnotami. Nevyhnutne sa treba zmieriť s faktom, že chudnutie a udržanie dosiahnutého hmotnostného úbytku sú dva celkom odlišné procesy. Ak ste úspešní pri chudnutí, neznamená to ešte, že budete automaticky úspešní aj pri udržaní si zredukovanej hmotnosti. Väčšina programov sa sústredí len na redukciu hmotnosti, pritom udržať si hmotnosť sa musíte naučiť presne tak, ako ste sa naučili ju zredukovať. Až na výnimky nemožno na schudnutého človeka pozerať rovnako ako na jedinca, ktorý nikdy nebol obézny. Závisí to, samozrejme, od stupňa a trvania predchádzajúcej obezity, ale v zásade sklon na priberanie zostáva, a ak sa zopakuje rovnaká situácia, aká nastala vo fáze priberania (pozitívna energetická bilancia), hmotnosť opäť narastá. Ak sa teda po skončení chudnutia vrátite k pôvodným nevhodným stravovacím a pohybovým návykom, znamená to aj návrat k pôvodnej hmotnosti. Časté výkyvy hmotnosti sú potom komplikáciou pre ďalšie chudnutie.

Sú také názory, že ustavične diétujúca mama vychová z dcéry anorektičku. Čo si o tom myslíte?

Matka je pre dieťa vzorom – dieťa preberá správanie matky. Každodenné konverzačné témy zamerané na hmotnosť, tvar postavy, diéty, môžu prispievať ku vzniku porúch príjmu potravy.

Monika Bothová
Dieťa

Foto Shutterstock

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!