Naša výslovnosť ovplyvňuje reč dieťaťa

Koľko, ako a o čom sa s deťmi rozprávame, ovplyvňuje ich rozumové a jazykové schopnosti. Šušlanie preto radšej vynechajme.

Poznáte to. Idete s kočíkom, stretnete susedu a zostanete v údive, ako za bežných okolností nevrlá osoba zahrá takú stand-up komédiu, že zhypnotizovane kukáte aj vy. Na kvikotavé otázky v štýle „a ťo ša nám ťo vezie v koťíťku“, „a ťoho my ťo ťu máme“ bábätko väčšinou reaguje s úsmevom, na staršie dieťa to však už neplatí. Zmĺkne, skloní hlavu, ošíva sa, schováva sa za vás alebo zavalaší niečo škaredé. Teta suseda však dáva podnet na zamyslenie. Ako sa rozprávame s deťmi my rodičia?

Deti vedia veľa

Pri komunikovaní s bábätkom sa často snažíme prispôsobiť „jeho“ jazyku. Šušleme, stupňujeme už beztak dokonalé zdrobneniny, tvoríme podivné výrazy, ktoré v kombinácii s materským plurálom a napodobňovaním „bábätkovského“ bľabotania trhajú uši všetkým naokolo, vrátane našich najlepších, bezvýhradne tolerantných kamošiek. Prečo? Chceme upútať detskú pozornosť, zapáčiť sa, predísť plaču. Bezbranná bytosť však toho vie viac, ako si myslíme. Vedci dokázali, že už v najranejšom veku sa vytvárajú predpoklady na osvojovanie slovnej zásoby a rozvíjanie schopnosti tvoriť vety. Anne Fernald zo Stanfordskej univerzity preto varuje pred napodobňovaním „bábätkovskej“ reči. Radí hovoriť prirodzene. Nevynechávať dlhšie vety, pomenúvať bežné činnosti a komentovať úkony. Pre bábätko sú totiž rečové podnety prínosné, hoci význam slov sa naučí dešifrovať neskôr.

Radšej prirodzene

S rozvíjaním reči začíname hneď po narodení. Bábätko potrebuje podnety. Prihováranie sa, intonácia, tempo reči, zmena intenzity hlasu sú účinné a zároveň motivujúce nástroje. Zmena nastáva s príchodom prvého roka. Ak máme sklony rozprávať maznavo, treba na sebe popracovať. „Dieťa začína intenzívne vnímať a napodobňovať komunikáciu. Je vhodné, aby sme svoju reč upravili. Môžeme používať jednoduché pomenovania, opakovať slovo v rôznych kontextoch a situáciách viackrát za deň,“ tvrdí Oľga Tokárová z Inštitútu detskej reči.

Kde robíme často chybu? „Ide o typickú maznavú reč a zámerne nesprávnu výslovnosť, známu ako šušlanie. Dieťaťu poskytujeme zdeformovaný rečový vzor, čo môže mať vplyv na jeho ďalší rečový vývin. Platí zásada, že pri rozhovore s dieťaťom má dospelý artikulovať prirodzene.“

Buďme vzorom

Správnou výslovnosťou rozvíjame rečové schopnosti dieťaťa. Mamin a ockov prejav mu veľmi pomáha, lebo ono hovoriť naozajstne chce. Zo všetkých síl preto rodičov napodobňuje v dobrom aj nesprávnom. Takže malá sebareflexia. Používate prehnane „detské“ výrazy, násilné zdrobneniny a komolíte slovíčka? Nedokážete dieťa osloviť bez afektovania? Očakávate, že sa naučí hovoriť správne samo a odďaľujete jeho kontakt s „dospelým“ rečovým prejavom? Čo tak nenechávať rozvoj reči na škôlku a umožniť deťom kontakt so živým jazykom? Veď ak sa s nimi bavíme bez prehnane maznavých slovíčok, neznamená to, že ich ľúbime menej.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.