Aby dobre spalo

Zdravý spánok je pre dieťa dôležitý nielen preto, aby si dobre oddýchlo a nebolo počas bdenia mrzuté (a aby si oddýchli aj rodičia), ale aj preto, že spánkové návyky a poruchy z detstva sa do veľkej miery môžu prenášať do dospelosti alebo sa môžu spolu s ďalšími faktormi stať spúšťačmi psychických nepohôd a porúch.

Ak chceme dieťatku zabezpečiť všetky podmienky pre zdravé zaspávanie a spanie, mali by sme porozumieť širším súvislostiam s celkovými potrebami malého človiečika. To, že je tento „človiečik“ malý, neznamená, že jeho potreby sú malé. „Malý človiečik“ je úplne odlišný od veľkého. Nemali by sme sa na neho pozerať svojimi očami a myslieť si, že jeho prežívanie je rovnaké, ako naše. Nervový systém novorodenca je ešte veľmi nezrelý. Ľudské mláďa je veľmi nevyvinuté pre fungovanie vo svete, veď, aký dlhý čas mu treba, kým sa naučí napríklad samostatne pohybovať. Zvieracie mláďa sa pohybuje samostatne zakrátko na to, ako sa narodí. Ľudské mláďa sa rodí úplne závislé, jeho prežitie závisí od vzťahu s dospelou osobou, ktorá sa o neho stará. Túto osobu môžeme nazvať aj vzťahová osoba a systém starostlivosti o malé dieťa, ktorý berie do úvahy všetky jeho potreby vyplývajúce z prirodzenej závislosti od vzťahu s jeho opatrovateľom (v drvivej väčšine je to jeho vlastná matka), sa nazýva vzťahová výchova. Toto je tá široká základňa, o ktorú sa musíme opierať, keď chceme pochopiť, ako sa máme starať o svoje dieťa, keď zaspáva a spí.

Vzťahová výchova nám pripomína zabudnuté
Mohli by sme si povedať, že sa zdá byť zbytočné rozoberať to, čo je úplne prirodzené, pretože sila tvoriaca náš život, ktorá doviedla evolúciu po milióny rokov až do dnešnej prítomnosti, a ktorá spôsobila, že ľudské mláďa sa rodí takéto závislé, na druhej strane obdarila matku mnohými inštinktami a vnútornými pocitmi, ktoré jej hovoria, ako sa má o dieťa prirodzene starať, aby z neho vyrástol zdravý dospelý človek a bol zachovaný náš druh v stále vyspelejšej podobe. Bohužiaľ, však to, čo evolúcia po taký dlhý čas úspešne tvorila, dokázal človek v našom západnom svete svojím uvažovaním narušiť. (Ďalšie úvahy nechám na čitateľa, prečo sa to tak stalo… Môže to do určitej miery súvisieť s nárastom ľudského ega, ktoré by sme sa mali teraz učiť podriaďovať vyšším, ušľachtilejším ľudským stránkam.)

Vzťahová výchova má za úlohu pripomenúť nám to, na čo sme v posledných desaťročiach zabudli. Je moderná, založená na výskumoch a čo je najdôležitejšie, v praxi veľmi účinná – prospieva zdravému vývoju dieťaťa i zdravým vzťahom v rodine.

Teória o „rozmaznávaní“ malých detí je úplný nezmysel
Pozrime sa na niektoré výskumy, ktoré potvrdzujú pravdivosť vzťahovej výchovy. Šokujúci výskum prebehol v minulom storočí (bolo to skôr v prvej polovici minulého storočia). Človek, ktorý tento výskum podnietil, chcel zistiť, akou rečou začnú deťmi rozprávať v prípade, že sa s nimi nik nebude rozprávať. Ošetrovatelia týmto deťom zabezpečovali všetky fyzické potreby, ale sa s nimi nerozprávali a ani inak s nimi nekomunikovali (nebrali ich na ruky). Tieto deti veľmi zle prospievali a niektoré umreli…

V nedávnej dobe výskumníci Bell a Ainsworth skúmali na západe rozšírenú teóriu, ktorá tvrdí, v skratke povedané, že dieťa „rozmaznáme“, keď ho budeme nosiť, tíšiť jeho vraj „bezdôvodný“ plač a podobne. Pozorovali dve skupiny rodičov a detí. V prvej skupine boli rodičia, ktorí uplatňovali so svojimi deťmi vzťahovú výchovu. To znamená, že rodičia jemnocitne reagovali na potreby detí, predstavovali pre svoje deti bezpečnú základňu a deti sa k nim bezpečne pripútali. V druhej skupine boli rodičia, ktorí sa k deťom správali odťažito, nereagovali na ich potreby intuitívne, okamžite, ale skôr podľa časových schém. Toto znemožnilo deťom, aby si vytvorili bezpečné pripútanie, t. j. bezpečnú vzťahovú väzbu. Deti sledovali rok a viac. Výsledkom bolo, že samostatnejšie deti boli v prvej skupine, teda deti s bezpečnou vzťahovou väzbou.

V skratke, výsledky výskumu dokázali, že teória o „rozmaznávaní“ malých detí je úplný nezmysel. Ak budete deti rýchlo brať do náručia, oni sa z neho rýchlo poberú preč. Dieťa musí prejsť prirodzeným vývinovým štádiom zdravej závislosti, aby sa stalo nezávislým. „Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je „bezpečná väzba“, pri ktorej dieťa vie, že v stresových a úzkosť vyvolávajúcich situáciách sa môže spoľahnúť na rodičovskú emočnú a aktívnu podporu, oporu….Matka sa stáva „bezpečnou základňou“, „bezpečným prístavom“. Základom pre to, aby matka mohla fungovať ako „bezpečná základňa“, „bezpečný prístav“, je jej jemnocitná reaktivita: „…matka jemnocitne, t. j. diferencovane, primerane reaguje na signály dieťaťa, je mu láskyplne naklonená, chráni ho, a keď treba, uteší ho, upokojí.“ MUDr. Jozef Hašto, PhD., v knihe Vzťahová väzba (Ku koreňom lásky a úzkosti) (Vydavateľstvo F, 2005).

Reagujte na potreby dieťatka
Vzťahová výchova sa týka celodennej starostlivosti o dieťa cez deň i v noci. Veď je to pravda, že spočiatku sa ani nedá rozlíšiť, kedy má novorodenec „deň“ a kedy „noc“. Základom je, aby matka neustále reagovala na potreby dieťatka. Môže sa to zdať vysiľujúce, no je to práve naopak, pretože dieťa je spokojnejšie a menej plače. Na konci článku ponúkam praktické rady, ako sa starať o malé dieťa, aby ste čo najviac šetrili sily.

Vzťahová výchova by sa dala rozdeliť na dojčenie na požiadanie, nosenie dieťatka a spoločné spanie, aj keď tieto jednotlivé súčasti sa navzájom prekrývajú. Napríklad cez deň matka dieťa nosí a zároveň, keď treba, dojčí na požiadanie, zároveň ho podľa potreby nosením uspáva, v noci matka pri dieťatku spí a v polospánku ho dojčí na požiadanie… Vďaka takémuto neustálemu kontaktu sa matka učí dieťaťu rozumieť, vytvára si preň  lepšie porozumenie, a tak sa môže ešte vhodnejšie oň starať.

Chcela by som odsúdiť metódy, ktoré radia rodičom, aby svoje deti „uspávali“ tým, že ich nechajú plakať. Je to veľmi necitlivé. Jednoznačne to je v rozpore so zásadami vzťahovej výchovy. Dieťa má od narodenia vždy zaspávať a celú noc spať v pokojnej atmosfére. Popredný americký pediater dr. William Sears, ktorý je s manželkou autorom desiatky úspešných kníh pre rodičov (a zároveň sú rodičmi ôsmich detí), poukazuje na skutočnosť, že spánok sa nedá dieťaťu vnútiť nasilu necitlivými technikami. Rodičia, ktorí nechávajú dieťa vyplakávať, riskujú stratu citlivosti voči nemu a oslabenie vzájomného puta. Oveľa vhodnejšie je podľa neho vytvoriť dieťaťu také podmienky, aby ho spánok prirodzene premohol. Máme si ceniť tie drahé chvíle, keď uspávame svoje bábätko v náručí, či iným príjemným spôsobom, pretože rýchlo nenávratne pominú. Upozorňuje, že aj to, ako sa o dieťa staráme cez deň, môže podporiť ľahšie zaspávanie – pozitívne pôsobí dojčenie dieťaťa na požiadanie, a nie podľa rigidnej schémy, a časté nosenie. Deti, ktoré rodičia cez deň približne tri hodiny nosia, spávajú v noci lepšie.

Dr. Sears radí, aby rodičia dávali dieťatko spávať cez deň i večer v rovnakom čase a vzali si na pomoc príjemné rituály pred spaním – kúpeľ, masáž, kolísanie, uspávanky.

Bábätká veľmi často zaspávajú pri nosení alebo dojčení
Bábätko sa môže nosiť, dojčiť a pritom všetkom zaspáva. Ak je to cez deň, môžete ho nosiť po celý čas, keď spinká. Ak je už večer alebo noc,  opatrne ho položte, keď zaspí. Dávajte pozor, aby ste ho nepoložili príliš skoro, počas fázy ľahkého spánku. Ukladajte ho až potom, keď má úplne uvoľnené končatiny a nehybnú tváričku. Je v poriadku, ak svoje dieťa pred spaním nosíte alebo ho hojdáte. Dôležité je naučiť sa svoje dieťatko správnym spôsobom upokojiť – to znamená tak, že sa dojčí, cíti vašu tesnú blízkosť, cíti váš pohyb. Môžete využiť fitloptu, na ktorú sa posadíte a dieťa vložíte do šatkovaku, šatky a budete ho jemne hojdať. Takto sa príliš neunavíte a dieťa sa rýchlo upokojí.

Praktické rady pre dobrý spánok dieťatka

• Uvedomte si, že dieťa spí čoraz „lepšie a lepšie“ – postupne sa bude budiť menej a menej, až nakoniec pokojne prespí celú noc.
• Každé dieťa je individuálne – a to, ako spí a zaspáva, záleží od jeho individuality. Neporovnávajte svoje dieťa s deťmi svojich kamarátok.
• Noste svoje dieťa. Dojča, ktoré nevie samo sedieť, nosíme v polohe „kolíska“ v šatkovaku alebo šatke. Najlepšie aspoň tri hodiny denne.
• Je úplne v poriadku, ak svoje bábätko uspávate pri nosení alebo dojčení. Keď dieťatko v šatkovaku zaspí, môžete ho opatrne položiť na posteľ aj s vakom a vyvliecť sa von z vaku. Počítajte s tým, že sa môže zobudiť skôr, ako keby ste ho stále nosili. Nemusí to tak byť, opäť to záleží od individuality dieťaťa. No napríklad, ak takto uspávate staršie dieťa (staršie ako rok), keď ho uspíte a položíte ho (nezabudnite po zaspaní vyčkať ešte niekoľko minút, keď dieťa zaspí hlbokým spánkom), bude spať dlhšie, ako keď bolo úplne malinké.
• Pomáhajte si fit-loptou. Najmä v noci, ak nevládzete nepokojné dieťa nosiť, dajte si ho do nosiča a hojdajte sa s ním na lopte. Toto „hopkanie“ je jeden z najúčinnejších spôsobov, ako dieťa upokojiť. Môžete pri tom dieťatko aj dojčiť. Veľmi osvedčené aj pri dvojčatách! (Každé dieťatko by malo mať vlastný vak, ak sedíte na fitlopte, unesiete ich dlhšie aj obidve naraz.)
• Spite spolu s dieťaťom. V kultúrach, kde matky spia spolu so svojimi bábätkami, sa nevyskytuje syndróm náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS). Matka nesmie byť pod vplyvom omamných látok. Neodporúča sa, aby s dojčaťom spal otec. Dieťa nemusí spať vo vašej posteli, môžete mať jeho postieľku tesne prisunutú pri vašej. Nočné dojčenie sa tak stane oveľa jednoduchším – nemusíte vstávať, dieťa nadojčíte v polospánku a potom oveľa rýchlejšie zaspíte. Matky a deti, ktoré spolu spia, majú zosúladený spánkový rytmus – zistíte, že sa zobúdzate práve vtedy, keď vaše dieťatko, alebo tesne predtým. Nočné dojčenie takmer vôbec nenarúša váš spánok.

MUDr. Jela Maliariková

časopis Dieťa
Foto Thinkstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).