Revolúcia vo výžive dojčiat – s alergénmi nečakajte

12. augusta 2016 Články , Rady malým papkáčom
Revolúcia vo výžive dojčiat – s alergénmi nečakajte

Možno práve premýšľate nad tým, či už váš drobec môže ochutnať rybu, zemiakové pyré, ktoré ste vymiešali s bežným škatuľovým mliekom z obchodu, cestoviny v polievočke či oriešky.

A možno vás bolí hlava zo všetkých protichodných odporúčaní, ktoré ohľadom detskej stravy nachádzate na internete, hoci pochádzajú aj priamo od lekárov. Tak si v tom poďme urobiť poriadok a pozrime sa na to, čo podľa najnovších vedeckých výskumov odporúča Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a  výživu (ESPHGAN).

Hoci ESPHGAN vydala nové pravidlá pre dojčenskú výživu už v roku 2008, na Slovensku sa mnohé z nich ešte stále nezaužívali, a to aj medzi pediatrami, a neraz sa riadime postupmi, ktoré už neplatia. Týka sa to najmä potravín, ktoré patria k najčastejším alergénom, ako sú ryby, orechy, med, kravské mlieko či lepok. Kedy ich zavádzať a ako, vysvetlila na tlačovej besede detská gastroenterologička MUDr. Iveta Čierna, PhD., z 2. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava – Kramáre.

1. DOJČENIE A ČO ĎALEJ?

Podľa odporúčaní ESPHGAN by dieťa malo byť exkluzívne dojčené prvých 6 mesiacov života. Materské mlieko je preň tá najlepšia strava. Ak z nejakého dôvodu nemôže matka dojčiť, deťom treba dať náhradnú mliečnu výživu – tzv. mliečne formuly. Takisto sú z kravského mlieka, ktoré je však špeciálne upravené a prispôsobené potrebám najmenších. Odporúča sa, aby dieťa do 1. roku života pilo len mliečne formuly, neupravené kravské mlieko v tomto veku nie je vhodné podávať ako hlavný nápoj. Dieťa ho však môže dostať vo výžive v 2. polroku života v čase zavádzania príkrmov napríklad ako súčasť zemiakového pyré.

Možno ste sa stretli s informáciou, že dieťa má piť výlučne mliečne formuly až do 3. roku života. (Aj v našom časopise sme o tom viackrát písali.) Áno, jestvuje takéto odporúčanie, nie je to však povinnosť. Záleží na vás, ako sa rozhodnete – keď zvážite výskyt alergií v rodine, možný výskyt ekzémov u dieťaťa a podobne. V každom prípade do 1 roka života dieťaťu neupravené kravské mlieko do pohárika či fľašky nenalievajte. V tanieri ho vo forme prívarku či v pudingu, teda v malých množstvách, mať môže. Po 1. roku života ho už môže mať aj v pohári. Ideálne však je, keď mu ho nalejete až po 3. roku života – ale keď to bude skôr, trápiť sa rozhodne pre to nemusíte.

2. NIČ NEDÁVAJTE SKÔR AKO PO 4. MESIACI

Až vo veku 4 mesiacov má dieťa ukončené dozrievanie obličkových a gastrointestinálnych funkcií (týkajúce sa tráviacej rúry). Preto pred 4. mesiacom nesmie jesť nič iné ako mlieko. Nedojčené deti začínajú s prvými príkrmami po ukončenom 4. mesiaci, dojčené deti po ukončenom 6. mesiaci. V 2. polroku života už dieťaťu len mlieko nestačí. Ak by sme mu nedali príkrmy a ďalej ho len dojčili, mohlo by trpieť vážnou málokrvnosťou, lebo už v tomto období má nedostatočné zásoby železa a niektorých ďalších živín. Podľa ESPHGAN-u optimálne obdobie na zavádzanie príkrmov je medzi 17. a 26. týždňom života.

Dôležitá je aj konzistencia nemliečnej stravy. Prvé príkrmy by mali byť mleté, kašovité, od 8. mesiaca už by strava mala byť hrudkovitá a od 9. až 12. mesiaca ju stačí len pokrájať na malé kúsky. „Niektoré mamy mixujú stravu až do roka a dieťa potom nevie prehĺtať. Stačí, že sa mu objaví nejaký kúsok na jazyku a už vracia,“ upozorňuje MUDr. Čierna.

Medzi 4. až 7. mesiacom sa vyvíja tzv. orálna tolerancia. Zjednodušene povedané, vyvíja sa imunita na to, čo dieťa dostane do seba. Lebo všetko, čo ide do organizmu, je cudzorodé, vrátane stravy. Toto obdobie treba využiť na adaptáciu (prispôsobenie) organizmu.

3. LEPOK PO ROKU? NIE!

Donedávna sa odporúčalo zaviesť lepok (bielkovina obilných zŕn, ktorú obsahujú v prvom rade všetky výrobky z múky) do výživy čo najneskôr, obyčajne to bolo po 8. mesiaci, u detí s rizikom alergie dokonca až po roku. Toto bola základná prevencia celiakie a alergie na lepok. Už to však neplatí, je to presne naopak. Z výskumov vyplynulo, že tolerancia na lepok sa vyvíja v období od 4. do 7. mesiaca.

„Počas jednej veľkej štúdie sa 10 rokov sledovalo 1 560 detí, ktoré mali riziko vzniku celiakie. Zistilo sa, že keď sa im podal lepok pred 4. alebo po 7. mesiaci života, tak bolo 5-krát vyššie riziko, že celiakia u nich prepukne. Rovnako je to aj s ďalšími autoimunitnými ochoreniami, ako je napríklad cukrovka I. typu,“ uviedla MUDr. Čierna.

Zdôraznila, že dôležité je však množstvo lepku, ktoré dieťaťu podáme. Určite nie je dobré podať po 4. mesiaci hneď celú kašu ako prvý príkrm. Ideálne je, keď dieťa 6 mesiacov dojčíme a potom dostane do príkrmu aj trošku lepku, aby sa s ním organizmus stretol. Napríklad do zeleninového príkrmu dáme malinké množstvo cestovín.

4. VAJCIA, RYBY, ORECHY

Zmenil sa pohľad aj na vysokoalergénne potraviny – najmä orechy, vaječný bielok, sóju, citrusy, ktoré sa doteraz odporúčali zaradiť do jedálneho lístka detí až po 1. roku života, u detí s alergickou anamnézou až po 2. či 3. roku. Toto tiež už neplatí!

„Uskutočnila sa štúdia na židovských deťoch vo Veľkej Británii a v Izraeli, ktoré konzumovali arašidy. Zistilo sa, že je ideálne, keď deti dostanú arašidy vo veku 8 až 14 mesiacov. Keď organizmus vystavíme alergénu včas, riziko vývoja alergie sa redukuje, lebo organizmus si naň zvykne. Náš imunitný systém má pamäť, stačí aj maličké množstvo alergénu a stačí to,“ vysvetlila MUDr. Čierna.

Podobne je to aj s rybami. Keď sa ryby zaradia do jedálneho lístka pred 9. mesiacom, redukuje sa riziko alergie vo veku 4 rokov. Taktiež deti matiek, ktoré konzumovali ryby počas tehotenstva 2-krát týždenne, mali o 1/3 nižšie riziko alergie na ryby. Dôležité však je deťom nepodávať mušle, krevety a iné morské plody, ale začať s rybami z našich vôd.

„Pri zavádzaní nových potravín, zvlášť tých alergénnych, je dôležité postupovať podľa individuálneho posúdenia. Ak v rodine nie sú alergie, dieťa nemá ekzém či atopiu, môžete ich pokojne zaviesť skôr, no nikdy pred 4. mesiacom. Neskoršie zavádzanie potravín rozvoju alergie nezabráni,“ zdôraznila MUDr. Čierna.

Po skončení tlačovej besedy sme ju ešte požiadali, aby nám jasne a konkrétne vysvetlila niektoré ďalšie pravidlá týkajúce sa alergénnych potravín:

Odborníci z ESPHGAN-u hovoria, že „neexistuje žiaden presvedčivý vedecký dôkaz, že vyhýbanie sa alebo neskoršie zavedenie potenciálne alergénnych potravín, ako sú ryby a vajcia, znižuje výskyt alergie dojčiat, nezávisle od toho, či ide o deti so zvýšeným rizikom rozvoja alergie alebo tých, ktoré sa nepovažujú z tohto pohľadu za rizikové“. Z toho vyplynulo, že v 2. polroku života môžeme deťom už podať aj celé vajce alebo rybu. Je však jedno, či tieto potraviny pridáme dieťaťu do stravy v 6. alebo napríklad až v 10. mesiaci?

Je lepšie tieto potraviny posunúť na neskôr. Lebo keď je dieťa dojčené, so všetkými potravinami sa stretáva až od 6. mesiaca. A nie je dobré, aby sme mu v jednom mesiaci dali úplne všetko. To určite nie. Vždy zavádzame nové potraviny pomaly, postupne a spočiatku dávame len malé množstvo. Nie je to o tom, že teraz musíme stihnúť dať dieťaťu ochutnať všetko a niekam bežíme… Potraviny ako ryby či vaječný bielok by som dávala skôr tak v 8. až 10. mesiaci života, teda ku koncu 1. roka.

Aké ryby mám vybrať pre dojčiatko v druhom polroku života – sladkovodné či morské?

Samozrejme, sladkovodné. A toto pravidlo sa týka aj ovocia a vôbec všetkých výrobkov – vždy začíname s potravinami, ktoré pochádzajú z nášho prostredia. Tak ako pri ovocí nezačíname citrusmi, pri rybách zase nevolíme morské, ale sladkovodné druhy.

Novinka v odporúčaniach ESPHGAN zaznieva, aj pokiaľ ide o podávanie neadaptovaného kravského mlieka – u nás sa v minulosti odporúčalo podávať dieťaťu do 3 rokov výlučne materské mlieko alebo prípravok z radu pokračujúcej mliečnej výživy. Teraz je to inak…

Toto sú usmernenia ESPHGAN-u. No ak matka nechce, nemusí používať kravské mlieko po 1. roku života, ale pokojne môže nakoniec pridať mliečne formuly aj do hotového tekvicového prípravku. Na druhej strane, aj mliečne formuly sú kravské mlieko – aby sme sa netvárili, že to je niečo iné – len je upravené. Máme však rôzne sociálne vrstvy a niektoré mamičky už nevedia vydržať, chcú dať dieťaťu škatuľové mlieko z obchodu čo najskôr. Vtedy im vysvetľujeme, aby vydržali aspoň do 1. roku života dávať dieťaťu umelú dojčenskú mliečnu výživu a len do varenia nech pridávajú neadaptované kravské mlieko. Podľa všeobecných odporúčaní je lepšie, keď do 3 rokov dieťa pije len mliečne formuly, ale keď niekto nemá na to, aby ich kupoval, tak dieťaťu neublíži, ak mu začne po roku dávať kravské mlieko.

A čo kozie mlieko? Niektorí ho uprednostňujú pred kravským, lebo je vraj zdravšie…

Kozie mlieko pre najmenšie deti rozhodne nie je zdravé. Čo sa týka zloženia alergénov je porovnateľné s kravským mliekom a navyše, je ešte slanšie, má oveľa viac soli. A keď sa pije iba kozie mlieko a človek má navyše aj chudobnejšiu stravu, sú opisované ťažké anémie. Nepovedala by som, že kozie mlieko je vyslovene nezdravé, ale treba sa riadiť tým, že strava má byť pestrá. A do roka života dieťaťa sú výživové kritériá striktné. Keď má niekto doma kozu a má pocit, že musí dať dieťaťu ochutnať kozie mlieko, tak nech to urobí rozhodne až po 1. roku života.

Doteraz sme pre alergie zazerali na citrusy. Môžeme podľa najnovších odporúčaní ponúknuť napríklad 6-mesačnému dieťaťu čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu?

Staršie mamy si možno pamätajú, že kedysi sa pomarančová šťava podávala malým deťom, aby mali vitamín C. Vtedy nebolo toľko alergií ako dnes. Potom prišlo usmernenie kvôli alergiám, že citrusy treba dávať najskôr po roku. Teraz je to na individuálnom rozhodnutí podľa stavu dieťaťa – ak nie je v rodine žiadny alergik, ku koncu 1. roka života dieťa už môžeme dať aj citrusy. Ale určite ich nepotrebujeme k životu tak, aby sme ich museli dieťaťu dávať čo najskôr. Rovnako nepotrebujeme kupovať jahody z hypermarketu v čase, keď u nás nie je sezóna jahôd, len aby dieťa malo pestrejšie ovocie. To určite nie. Je dôležité dať pozor na to, odkiaľ ovocie pochádza, ako sa pestuje a nedávať ovocie, ktoré nie je sezónne v tom čase, keď u dieťaťa zavádzame príkrmy, a nerastie u nás. Cudzie druhy ovocia dávame neskôr. Samotný odšťavený pomaranč by sme mali začať dávať po lyžičkách, no deťom to veľmi nechutí, lebo šťava je kyslá, aj preto je lepšie ju zriediť vodou.

A čo naše domáce drobné ovocie – jahody, maliny, černice, čučoriedky?

Takisto ich môžeme dávať ku koncu 1. roka, ale postupne, v malých množstvách a len ak je ich sezóna.

Lepok sa odporúča zaradiť od 4. do 7. mesiaca. Nie je problém pri zaraďovaní chleba či pečiva s tým, že tieto produkty obsahujú soľ, ktorá nepatrí do výživy detí do 1 roka?

Dieťa určite nie je prispôsobené na to, aby sme mu hneď dali žužlať kôrku chleba či rožka. Okrem iného mu to môže zabehnúť a dieťa kúsok chleba vdýchne. Čiže toto odporúčanie si nemožno vysvetľovať tak, že dáme deťom ako prvé žužlať kôrku. Všetko treba zavádzať pomaly. Najskôr nech dieťa ochutná kašu s obsahom lepku, potom mu môžeme do príkrmu pridať cestoviny, ale iba v malom množstve. A až keď má zuby a samostatne sedí, môže sem-tam ožužlávať aj chlieb. No opäť mu toho netreba dať veľa.

Ktoré strukoviny radíte použiť v strave dojčiat a od ktorého mesiaca? Možno im podávať napríklad aj naklíčenú mungo fazuľu?

Klíčky sú fajn a sú veľmi zdravé. Pri deťoch však treba byť opatrní, lebo nevieme, čo všetko obsahujú, ako boli naklíčené a skladované, či náhodou v nich nie sú aj nebezpečné mykotoxíny. Pretože pri klíčení a uskladňovaní sa ľahko môžu objaviť plesne. Preto by som ja osobne malému dieťaťu takúto potravinu nedávala. Pokiaľ ide o strukoviny, dieťa nemusí dostať na obed rovno fazuľovú polievku, lebo ho môže potrápiť plynatosť. Na začiatku dávame najmä koreňovú zeleninu a ku koncu 1. roka môžeme do polievky pridať trošku fazule, aby bola pestrá.

A čo orechy, oriešky, mak?

Oriešky deti môžu v malom množstve a nie vcelku ochutnať od 8. do 12. mesiaca. Mak by sa určite nemal dávať deťom do roka. Je to alergén a obsahuje aj iné látky, ktoré na dieťa pôsobia. No keď máme na nejakom rožku zopár makových zŕn, nemusíme ich oškrabovať alebo sa báť, čo to urobí, keď ich dieťa zjedlo. Rozhodne by sme však malým deťom nemali ponúkať makové potraviny.

Samostatná kapitola je med. Od akého veku ho možno ponúknuť dojčiatku?

Na všetky tieto potraviny jestvujú len všeobecné usmernenia. Vždy musíme dbať na atopickú alergickú anamnézu, čiže na to, či sa vyskytli v rodine alergie, či konkrétne dieťa má nejakú alergiu alebo ekzém, a keď nemáte alergika v rodine, môžete mu sem-tam do konca 1 roka dať aj med. Ale dieťa si nemá zvykať na sladkú chuť, preto nie je dôvod, aby sme mu potraviny či nápoje prisládzali medom. Ak však je med v niečom pridaný, nemusíme sa báť, že to nemôžeme dieťaťu podať, keď sa už blíži k 1 roku. Ale určite treba dbať na to, nech si na sladkú chuť zbytočne nezvykne.

Tvaroh sa pre vysoký obsah bielkovín odporúčal až po roku. Niektorí autori teraz uvádzajú jeho konzumáciu už od 10. mesiaca…

Informácie sú veľmi rozdielne. No súčasťou stravy dieťaťa v poslednom štvrťroku 1. roka môžu byť aj mliečne výrobky vrátane tvarohu. V 8. mesiaci postupne začíname podávať dieťaťu jogurty a ku koncu prvého roku aj tvaroh.

Akým jogurtom treba dať prednosť?

U detí sa skôr uprednostňujú plnotučné mliečne výrobky, nízkotučné sú bez potrebných živín. Deti potrebujú tuky pre vývoj mozgu. Samozrejme, všetko im dávame s mierou, lebo sú deti, ktoré potom uprednostňujú len mliečne výrobky, nechcú jesť iné príkrmy a budú žiť len na mlieku a jogurtoch. Na to treba dať pozor. Strava musí byť pestrá, lebo aj prílišná konzumácia mliečnych výrobkov u detí môže neskôr viesť k obezite.

Ktoré potraviny sú teda podľa najnovších odporúčaní vyslovene zakázané do ukončeného 1. roku života?

Vždy musíme pozerať najmä na zloženie potravín. Asi sa nemusíme baviť o tom, že dieťaťu nebudeme dávať údeniny, klobásy či párky. Aj keď je tam napísané detské párky, ročnému dieťaťu by som to určite nedávala! Nie je absolútne žiadny dôvod, aby dieťa jedlo takéto výrobky. Dôležitá je technologická príprava potravín, dieťa by určite nemalo jesť cukor či soľ. A pokiaľ ide o jednotlivé alergény, to všetko závisí od dieťaťa a od výskytu alergií v rodine. Pri strave treba použiť zdravý rozum, nemusíme sa striktne pridŕžať nejakých rád. No vždy platí, že nové potraviny dávame len v takom množstve, aby ich dieťa ochutnalo, postupne ho na ne privykáme a dbáme na to, aby strava bola pestrá.

Monika Bothová
Dieťa

Foto Shutterstock

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!