Príbeh môjho dojčenia

12. augusta 2016 Články , Dojčenie
Príbeh môjho dojčenia

V marcovom čísle časopisu Dieťa som si prečítala príbeh pani Zuzany, ako perfektne zvládla dojčenie svojich dvojčiat. Hlboko sa pred ňou skláňam a obdivujem ju.

Môj príbeh s dojčením sa začal 2. 10. 2011. Naše prvé bábätko Mathiasko sa nám narodilo 30. 9. 2011, ale keďže šlo o cisársky rez a ja som bola najprv na pooperačnej izbe, prvé dni sa o dojčení hovoriť nedalo. Hoci mi Mathiaska nosili, väčšinou bol napapaný, spinkal si a tak nemal záujem o môj prsník. Keď ma 2. októbra preložili na izbu pre mamičky s bábätkami, malého som mala pri sebe, prsníky boli plné mliečka a s dojčením bolo všetko v poriadku. Mathiasko sa síce nevedel prisať, ale tento problém sme vyriešili používaním klobúčikov. Viem, že mnohé laktačné poradkyne ich neschvaľujú, ale nám vyhovovali a nijako neublížili.

Papkal, nespinkal a stále plakal

Domov nás prepustili 5. 10. 2011. A tu sa to začalo. Z chlapčeka, čo mi v pôrodnici papkal a spinkal, sa stal chlapček, ktorý papkal, ale nespinkal a stále plakal. Našťastie mi veľmi pomáhal manžel, ktorý ho vydržal nosiť na rukách aj 3 hodiny. Ja som mala problém sama so sebou, keďže som bola ešte veľmi unavená, ubolená a svoje zohrali aj hormóny (prvé dva týždne som preplakala a ani sama poriadne nevedela prečo).

Po týždni sme šli prvýkrát do poradne a tu nastal problém. Mathiasko nám pribral len 60 gramov. Lekárka nám poradila, aby sme ho začali vážiť pred napapaním a po ňom. A takto sme prišli na to, že, chúďatko, hoci stále ťahal v priemere tých 40 minút, niekedy sa mu podarilo vytiahnuť pekných 60, inokedy slabých 20 ml. A toto bola príčina jeho plaču v prvom týždni jeho života doma. Hoci nevedomky, ale predsa, nechali sme ho prvý týždeň hladovať, keďže nám lekárka povedala, že po napapaní má vydržať 2 až 3 hodiny.

Ako som dojčila ďalšie 2 mesiace?

Prebiehalo to takto: Malého pred papaním odvážiť, po napapaní odvážiť znova, zistiť, koľko vypil, odsať mliečko a podľa potreby ho dokŕmiť odsatým mliečkom z fľaše. Celé to trvalo cca hodinu, niekedy aj viac. Robila som to pri každom dojčení, aj v noci. Lekárka mi podľa vzorca vždy povedala, koľko by mal zhruba vypiť na jedno kŕmenie. Malinký nám začal nádherne priberať. Aj keď so spánkom nebol stále kamarát. Keď mi však vtedy niekto povedal, aké je dojčenie super, bolo mi do plaču. Bola som z toho veľmi unavená. Denne v priemere 6 až 7 hodín zabiť dojčením, plus starosti s odsávačkou a uskladnením mlieka. Keď prišiel manžel z práce, nepočúval nič iné, len to, ako mi to ide na nervy, čo šlo na nervy následne jemu.  🙂 A len čo sme sa niekde vybrali na viac ako 3 hodiny, znamenalo to pre nás: zbaliť odsávačku, odsaté mliečko atď. Ten, kto to nezažil, zrejme nepochopí, aké to bolo únavné a otravujúce. Vtedy som mala veľkú chuť prestať s dojčením. Veľa tu zohral môj manžel, ktorý ma v dojčení veľmi podporoval, možno ani sám nevie ako veľmi. Hoci takým svojským spôsobom, ako to len on vie, ale predsa. Nikdy mi neomieľal dookola, aké je dojčenie dôležité, ani ma nenútil, ale vždy, keď som vyšla znechutene zo spálne po kŕmení a začala hundrať, že s dojčením končím, pokojne mi povedal: „Nech sa páči, keď chceš kupovať mlieko a kŕmiť ho radšej tými umelinami“ – na mňa to zabralo a stíchla som. 🙂 A ďalší dôležitý faktor bol ten, že náš malý miloval prsník a úplne si tých svojich 40 minút užíval.

Naspäť do nemocnice

Medzi týmto všetkým sme sa ešte po 3 týždňoch od jeho narodenia dostali do nemocnice vinou veľmi silnej novorodeneckej žltačky. Tam som z toho, ako som videla malého s napojenou infúziou v hlavičke, skoro stratila mliečko. Stále ho pichali, brali krvičku. Bolo mi ho veľmi ľúto,  prežívala som veľké stresy a vtedy sa mi mliečko strácalo. Zachránili nás zásoby odstriekaného mliečka. Jednu noc mi úplne zmizlo a vtedy sme museli použiť umelé mliečko (malému vôbec nechutilo tak ako to moje :-)). Tam papal prvý a dúfam, že aj poslednýkrát jednu dávku umelého mliečka. Na druhý deň sa mi mliečko znova rozbehlo.

Po dvoch mesiacoch môjho nariekania som sa rozhodla, že viac neodsávam. Zavolali sme laktačnej poradkyni. Tá mi vysvetlila, že mu mám opakovane ponúkať oba prsníky a bolo. Celé 3 dni som si užívala dojčenie. Bolo to super, malý sa napapal do 40 minút a potom pohoda, nič, žiadne ďalšie starosti. Po 3 dňoch však prišla laktačná kríza. Mliečka bolo málo. Manžel prišiel z práce a ja zase uplakaná. Nakoniec sme toto obdobie preklenuli za pomoci odsatého, zamrazeného mliečka. A vždy, keď malý nepapal cca každú hodinu, som si odsávala mliečko. Laktačná kríza u mňa trvala necelé 4 dni. Potom bolo zase všetko v poriadku. A zasa sme sa vrátili k starému osvedčenému režimu, lebo som sa bála, že budem mať málo mliečka. Odvážiť, nadojčiť, odvážiť, dokŕmiť odsatým mliečkom, odsať mliečko na ďalšie kŕmenie. Potom sa mi asi 2-krát v noci stalo, že malý vysal prsník, odsaté mliečko z fľaše už vôbec nechcel a zahajal. Takto sme prišli na to, že jeho potreba mliečka v noci je o dosť nižšia ako cez deň. Keď aj vypije na jeho vek a hmotnosť v noci len napr. 60 ml, stačí mu to. A toto ma naštartovalo k tomu, že som ho prestala v noci dokrmovať odsatým mliečkom. Ešte stále som si ho však odsávala po každom kŕmení. To mal Mathiasko necelé 3 mesiace. V troch mesiacoch som vyhlásila, že končím s dokrmovaním aj cez deň. Podľa mňa si vedel vytiahnuť toľko, koľko potreboval. A tak som prestala  dokrmovať odsatým mliečkom. Lenže v mrazničke sme ho mali veľa a bolo mi ho ľúto vyliať a tak vždy večer pred spinkaním som mu ho z fľaše dala. Neskôr však, keď sme mu dali mliečko z fľaše, začal plakať. Následne sme pochopili, že mlieko z fľaše nechce. Odvtedy ju v pusinke nemal a papká len z prsníka. Prsník si však po každom dojčení odsávam dodnes. Lenže teraz to trvá ani nie minútku, lebo náš Mathiasko si vypije všetko mliečko, čo v ňom je.

Dojčenie si užívam

Teraz máme už 5 mesiacov, stále výlučne dojčím (dúfam, že ešte dlho aj budem), nádherne papá a kŕmenie trvá nejakých 10 minút. Môžem povedať, že dojčenie je úžasné a užívam si ho. Aj keď znamená to pre mňa nejesť strašne veľa potravín, nakoľko malinký má citlivé bruško. Mathiasko si vie prsník už riadne chytiť a ponaťahovať na všetky strany. 🙂 Je jednoducho úžasný! Momentálne však už riešime iný problém, a to taký, že má už jeden zúbok a s obľubou ma hryzie, a keďže sa naučil papať bez klobúčika, je to „veľký boj“.

Asi by som už teraz niektoré veci robila inak. Istotne by som mu dala prsník na začiatku kedykoľvek, a nie po 3 hodinách. Veľa vecí sme podľa laktačných poradkýň riešili nesprávne, ale s manželom sme to riešili takto. Možno niekomu pomôžem, možno dodám odvahy, keď bude chcieť prestať s dojčením. Neviem, ale chcela som napísať tento list a podeliť sa o svoje skúsenosti. Teraz sa už na tom všetkom s manželom smejeme, ale vtedy to bolo ťažké obdobie.

Mária z Martina
Dieťa

Foto Shutterstock

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!