Mangold

Mangold patrí u nás medzi menej známe druhy zeleniny. Pritom do tejto skupiny ho zaradili neprávom.

Obsahuje mnoho dôležitých živín, je mimoriadne vhodný pre deti a s minimálnou námahou si ho môžeme vypestovať v záhrade.

Tí skúsenejší vedia, že pokiaľ si mangoldom chcú spestriť jedálny lístok počas celej sezóny, treba ho zasiať už v polovici apríla. O dva mesiace nato  pri minimálnej starostlivosti, ale s dostatočnou závlahou, sa možno tešiť z prvej úrody.

Mangold pochádza zo stredomorských krajín, napriek tomu znesie aj nižšie teploty. Pri príprave jedál ho využívali už Egypťania, no o jeho rozšírenie do väčšiny európskych kuchýň sa zaslúžili Rimania s Grékmi. Jeho chuti neodolali Číňania a dodnes sa táto zelenina teší pozornosti vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku. Prarodičmi mangoldu bola voľne v prírode rastúca repa. S ňou ju dodnes spája látka betaín, ktorá tejto zelenine dodáva špecifickú zemitú a pritom sladkastú chuť. Okrem toho je mangold v blízkom príbuzenskom zväzku s červenou repou. Túto spriaznenosť prezrádza farba stoniek niektorých druhov. Spojenie cyklámenovej s rôznymi odtieňmi listov vytvára z tejto zeleniny dekoračný skvost, ktorý vynikne nielen v hriadke medzi súkmeňovcami, ale aj v záhone s kvetmi.

Pre malých i veľkých

Hoci mangold je podobný špenátu, v porovnaní s ním má oveľa viac živín. Okrem toho neobsahuje kyselinu šťaveľovú a nenaberá do seba veľké množstvo dusičnanov, takže je vhodný pre deti od útleho veku aj pre budúce mamičky. Tie by mali mangold jesť čo najčastejšie, lebo je zdrojom kyseliny listovej a železa, čím sa chránia pred málokrvnosťou a znižujú riziko narodenia dieťaťa s rázštepom chrbtice.

Mangold patrí medzi šalátovú zeleninu, ktorú odborníci spomínajú v súvislosti s ochranou pred onkologickými ochoreniami. Zistilo sa, že pravidelné dávky takejto stravy sú jedným z preventívnych opatrení najmä proti vzniku rakoviny žalúdka. Mangold podporuje tvorbu a vylučovanie žalúdočných štiav, takže pomáha pri problémoch s trávením. Obsahuje i účinné látky, ktoré pomáhajú čistiť krv a regulujú tvorbu bielych a červených krviniek. Okrem toho mangold udržiava v kondícii metabolizmus, aj keď u citlivejších ľudí môže väčšie množstvo tejto zeleniny pôsobiť ako preháňadlo. Dobrodením je pre pečeň – chráni ju pred problémami spojenými s nadmerným príjmom tukov a bráni ich skladovaniu. Mangold posilňuje nervový systém, pozitívne pôsobí na mozog a centrum pamäti. Spevňuje cievy, chráni ich pred kôrnatením, za čo zodpovedá najmä už spomínaný betaín, ktorý sa vo väčšej miere nachádza vo fialových odrodách.

Listy mangoldu obsahujú bioflavonoidy. Sú to látky, ktoré okrem iného účinne chránia pred zápalom žíl. Mangold je aj kvalitným zdrojom vitamínu A, C, E a P. Čo sa týka minerálov, z tých si telo vyberie najmä draslík, fosfor, horčík, vápnik a sodík. Má i dostatok rutínu, vlákniny a kvercerínu, ktorý spolu s kyselinou askorbovou pomáha vytvárať protisklerotickú bariéru.

Špenát či špargľa?

Mangold ocenia všetci, ktorí bojujú s nadváhou alebo sa snažia udržať si líniu, pretože zasýti, no nezaťaží a má nízku kalorickú hodnotu. Pestujú sa dva druhy mangoldu – listový a stonkový, nazývaný aj špargľový. Listový má tenšie stonky a bublinaté listy, ktoré môžu byť bledo- či tmavozelené, žltozelené, fialové až červené. Špargľový je charakteristický svojimi hrubými, dužinatými, krehkými a šťavnatými stonkami. Z listového mangoldu sa pripravujú podobné jedlá ako zo špenátu, čiže z neho môžeme uvariť prívarok či polievku, môžeme ho použiť ako plnku do palaciniek, placiek, prípadne do slaných rolád zo zemiakového cesta. Výborný je s cestovinami, kuskusom alebo zapekaný na rôzne spôsoby. Čerstvé mladé listy spestria chuť zeleninových šalátov. Zo stoniek špargľového mangoldu sa môže uvariť polievka, môžu sa podávať varené či parené a zaliate napríklad syrovou omáčkou alebo ich zapekáme podobne ako špargľu. Jedlá z tejto zeleniny dochucujeme bielym korením, ligurčekom, cesnakom. Chuť dokáže podčiarknuť i zopár kvapiek citróna.

Mangold po zbere krátkodobo možno uchovať v chladničke, treba ho však vložiť do mikroténového vrecúška. Listy a stonky po umytí spracujeme čo najskôr, lebo na vzduchu a pri izbovej teplote rýchlo vädnú, strácajú živiny a tiež kvalitu. Mangold sa dá uskladniť aj dlhodobo, a to tak, že ho zamrazíme.

Daša Čejková
Dieťa

Foto Shutterstock